Double love 2

19

Stála som pred Jaeinim domom a zazvonila. Čakala som pokiaľ mi otvorí, čo sa po chvíli aj stalo. Pravdepodobne nečakala, že uvidí práve mňa pred jej domom.
,,Ahoj, Jae"pritiahla som si ju do objatia.
,,...ahoj"povedala tichým hlasom. Vedela som, že som jej ublížila a vážne som si to nevedela odpustiť. Nikdy som nemala od nej odísť a už vôbec nie len tak bez rozlúčky.
,,Veľmi na to mrzí, Jae"povedala som.
,,Viem, že ospravedlnenie nestačí za to, že som ťa tu nechala samú, ale vážne ma to veľmi mrzí a už to nikdy neurobím"odtiahla som sa od nej a pozrela sa do jej zaslzených očí.
,,Tak to dúfam"povedala a usmiala sa. Úsmev som jej opätovala a opäť ju objala.
,,Chýbala si mi"ozvala sa. Zahrialo ma to u srdca.
,,Aj ty mne, slovami sa nedá ani opísať ako veľmi"

Keď sme sa od seba odtiahli, tak sme sa vybrali dovnútra jej domu.
Sadli sme si do obývačky.
,,Tak...čo sa stalo s tebou a Soobinom?"opýtala som sa jej. Jae si povzdychla a prisadla si ku mne na gauč.
,,Pohádali sme sa veľmi...už to bude mesiac, čo nie sme spolu"pozrela sa do zeme. Prisunula som sa bližšie k nej a pohladila ju po chrbáte.
,,Prečo ste sa pohádali?"opýtala som sa.
,,Ja ani neviem. Proste niečo sa stalo a potom sme sa začali hádať a vyčítať si každú blbosť"
,,Musíte sa stretnúť. Vysvetliť si to a odpustiť"pozrela sa na mňa.
,,Že to práve ty hovoríš"zasmiala sa. Smutne som prikývla.
,, Ja viem...ale ty nemusíš byť taká hlúpa ako ja a robiť tie isté chyby"začal mi zvoniť mobil. Pozrela som sa na obrazovku a prečítala meno dotyčného, ktorý mi volal. Bol to Taeyang a tak som hovor prijala.
,,Čo si prosíš?"opýtala som sa do telefónu.
,,Videl som ťa ako ideš k Jae. Príďte obidve ku mne. Urobil som párty"povedal.
,,Ja ti neviem, som celkom unavená"
,,Ale no taak, príďte. Čakám vás"zrušil hovor. Povzdychla som si.
,,Kto ti volal?"opýtala sa Jae.
,,Taeyang, máme prísť za ním, keďže má tam párty"povedala som.
,,No poďme, aspoň sa obidve odreagujeme"usmiala som sa na ňu.
,,Idem sa domov prezliecť do niečoho iného, ty sa tiež prezleč, potom prídem k tebe"povedala som a odišla od Jae k sebe domov.

Odomkla som a vstúpila do svojho domu. Ešte pred tým, než som sa šla obliecť, tak som sa najedla, keďže som bola hladná.
Najedená som sa vybrala do svojej izby, kde som otvorila skriňu s oblečením a vybrala z neho bielu blúzku s dlhými, voľnými rukávmi, čierne šaty po kolená s tenkými ramienkami a čierne silonky.
Obliekla som sa a učesala si vlasy. Nechala som ich rozpustené. Následne som si urobila večerný make-up a outfit zakončila zlatými doplnkami. Vzala som si malú čiernu kabelku do ktorej si dala všetko potrebné a vybrala sa obuť.
Obula som si čierne vysoké topánky.

Vyrazila som k Jae, ktorá keď som tam prišla už zamykala dvere od domu.
Jae mala na sebe dlhé, rovné, svetlo modré nohavice, čierny crop top a na tom mala ešte čiernu oversize mikinu.
Spoločne sme sa vybrali k Taeyangovi domov.
Pred domom sedeli na schodoch dve dievčatá a fajčili. Ignorovali sme ich a vstúpili dovnútra domu v ktorom sa ozývala hudba. Všimla som si Taehyunga, ktorý sa rozprával s nejakým dievčaťom.
Všimol si ma a tak som mu zakývala. Vyzeral byť prekvapený a vybral sa za nami.
,,Zdravím, dámy"pozdravil nás. Pozdrav sme mu opätovali.
,,Čo vy tu?"opýtal sa.
,,Tak, Taeyang nás sem zavolal"povedala som. Taehyung prikývol.
,,Dlho som ťa nevidel, Byung. Zmenila si sa"usmial sa.
,,Španielsko ma zmenilo"pousmiala som sa.
,,Nevieš náhodou kde je Taeyang?"
,,Naposledy som ho videl v kuchyni, možno, že tam ešte stále je"povedal. Poďakovala som sa a spoločne s Jae sa vybrali do kuchyne, kde sme však narazili na niekoho iného.
Na Jungkooka s nejakým dievčaťom vedľa neho. Bolo pri ňom veľmi blízko.
Jungkook si ma všimol a taktiež aj to dievča. Nevyzeralo byť veľmi nadšene, že ma vidí, aj keď sa nepoznáme.

Spomenula som si, ako ma dnes Jungkook objal a cítila som v sebe akési motýliky. Pozrela som sa niekam inam a vybrali sa preč.
,,Čo to malo byť?"opýtala sa Jae, keď sme boli na terase vonku.
,,Čo akože?"
,,To ako ste sa na seba pozerali. Ty si ešte stále do neho zaľúbená!"
,,N-nie! Len...som ho tu nečakala"
,,Ale neklam! Ty k nemu ešte stále niečo cítiš"
,,Necítim"
,,Ale áno"nedala sa. Pretočila som očami a bola ticho.

Jungkook pov

Stál som s May v kuchyni u Taeyanga s rozprávali sa. Teda lepšie povedané May rozprávala. Ja som len občas niečo povedal. Nedokázal som sa na ňu sústrediť. Neustále som myslel na Byung a to ako sa trápi.
,,Jungkook, ty ma vôbec nepočúvaš"spozornel som, keď ma May opäť upozornila.
,,Počúvam"povzdychla si.
,,Aspoň mi neklam"jej telom sa prilepila na to moje a jej ruky spojila za mojím krkom.
,,Miluješ ma?"opýtala sa.
,,Samozrejme, že áno"
,,Prečo to tak necítim?"odpojila si ruky.
,,Čo to s tebou poslednú dobu je?"
,,Nič, May. Len som taký zamyslený, vieš predsa, že ťa milujem"pritiahol som si ju k sebe.
,,Nad čím rozmýšľaš?"opýtala sa ma.
,,Ja..."nemohol som jej povedať, že rozmýšľam nad Byung.
,,...nad hocičím"nebola spokojná s mojou odpoveďou.
,, Konkrétnejšie?"pustil som ju a rozmýšľal, čo jej poviem, no v ten moment prišla do kuchyne Byung s Jae. Stuhol som. A Byung tiež. May si to všimla a nevyzerala byť nadšená.
Byung odišla.
,,Kto to bol? Je mi extrémne povedomá, niekde som ju už videla"povedala May.
,,Ale...nikto"
,,Nikto? Videla som ako sa na ňu pozeráš"
,,Iba stará známosť"začínala byť už naštvaná mojimi odpoveďami.
,,Stará známosť? To je všetko čo mi povieš? To nemyslíš vážne"
,,Mey, nebuď naštvaná, ona je len..."
,,Čo je?"
,,Moja bývalá spolužiačka"
,,A preto si sa tak na ňu pozeral? Pretože je to len bývalá spolužiačka? Počúvaš sa vôbec, Jungkook?"bola vážne naštvaná.
,,Fajn, idem za dievčatami, nechoď za mnou"s týmito slovami odišla.

Byung pov

,,Taeyang, ahoj!"objala som svojho kamaráta. Stálo pri ňom nejaké dievča a nevyzeralo byť nadšené mojou prítomnosťou.
,,Ahoj, maličká"objatie mi opätoval. Keď sme sa odtiahli od seba, tak objal aj Jae.
,,Ehm"ozvalo sa dievča.
,,Oh, dámy...chcem vám predstaviť moju priateľku Boru. Bora, toto sú moje kamarátky Byung a Jae"predstavil nás.
,,Teší ma"usmiala sa, no nevyzerala, žeby sa veľmi tešila.
Chvíľu sme sa tam rozprávali a potom sa vybrali dovnútra domu.
Pili sme, tancovali a rozprávali sa. Bolo to fakt super a najradšej by som bola, ak by sa tento večer neskončil.
To dievča, ktoré som videla s Jungkookom sa na mňa neustále pozeralo. Bolo to nepríjemné a vážne som nechápala, čo má za problém.

Po niekoľkých hodinách sa hudba stíšila, niektorí ľudia odišli a zostalo nás iba pár. Sedeli sme v obývačke za stolom hrali fľašu. Je to celkom detinské, no nám to bolo jedno. A taktiež sme boli pod vplyvom alkoholu.
Fľaša sa točila, zastavovala na náhodných ľudí a odrazu zastavila na mne. Otázku mi dával Taehyung.
,,Takže Byung, pravda alebo odvaha?"
,,Odvaha"snáď mi nedá nič sprosté.
,,Daj bozk najkrajšej osobe z tejto miestnosti"on sa zbláznil.
,,Na líce stačí?"prikývol.
Otočila som sa k Jae, ktorá pri mne sedela a dala jej bozk na líce.
Taehyung asi takéto niečo nečakal.
Tentokrát som točila ja. Fľaša zastavila na Bore.
Takto to šlo ďalej, až pokiaľ fľaša nezastavila opäť na mne. No tentokrát mi otázku dávalo dievča, ktoré bolo pri Jungkookovi.
,,Pravda alebo odvaha?"opýtala sa ma a nespúšťala zo mňa oči.
,,Pravda"
,,Čo bolo medzi tebou a Jungkookom?"zarazila som sa. A Jungkook tiež.
,,May, čo to do teba vošlo?"opýtal sa.
,,Je to môj ex"povedala som. Videla som na nej, že by ma najradšej asi zavraždila.
,,Čiže to je tá z tej fotky na tvojom zrkadle?"opýtala sa Jungkooka.
,,Na ňu stále myslíš?"oľutovala som, že som niečo vôbec povedala.
,,May..."
,,Myslela som si, že si sa konečne cez ňu dostal"
,,Veď áno, May. S ňou už nič nemám, len som ju tu nečakal"každý sledoval konverzáciu medzi Jungkookom a May.
,,Ak by si s ňou nič nemal, tak by si sa na ňu nepozeral tak, ako si sa na ňu pozeral"
,,Vážne s ňou nič nemám, už ju ani nemilujem"cítila som sa akoby mi ďalší kus srdca praskol.
,,Idem už domov"povedala som Taeyangovi, ktorý sedel po mojom druhom boku.
,,Odveziem ťa"povedal.
,,Nie. Aj tak máš vypité"May s Jungkookom sa stále hádali.

Naklonila som sa k Jae a povedala jej, že idem domov. Šla so mnou. Obidve sme sa postavili a odišli z domu.
Chvíľu sme spoločne šli tou istou cestou, no potom sme sa museli rozdeliť. Rozlúčili sme sa.

Šla som po tmavej ulici. Boli dve hodiny ráno. Ulicu osvetľovalo iba slabé svetlo.
Cítila som sa mizerne. Ani neviem prečo, no opäť som sa cítila ako po našom rozchode.
Sadla som si na lavičku a povzdychla si.
Začal mi zvoniť mobil. Opäť to bolo neznáme číslo.
Hovor som prijala.
,,Nemala by si byť vonku, takto neskoro v noci"