Slytherin Queen

52| Zas a znova?

52| Zas a znova?

Všetko sa stalo tak rýchlo. Vždy som sa obávala toho okamžiku, kým sa niečo stane Malfoyovi. Nikdy nezabudnem na jeho prázdny pohľad a krv, ktorá sa rozplývala vo vode. Vyzeral ako človek, ktorý odchádza na druhú stranu. Stranu, na ktorú bol príliš mladý.

No moje obavy naplnili aj Harry Potter, ktorý objavil moje -naše tajomstvo s Malfoyom, a od toho incidentu so mnou neprehovoril ani slovo. Vo Veľkej sieni mal posledné dni prázdny výraz tváre a nemohol sa mi pozrieť do očí. No Harry je natoľko posadnutý Malfoyom, že ma zato bude nenávidieť do konca života a už nikdy sa mi nezverí, či so mnou neprehovorí.

No Malfoya neznášalo veľa ľudí. Jeho vystupovanie na verejnosti bolo vždy nehorázne, ale ja som v ňom videla niečo, čo iní ľudia nie. Možno to znie ako zlé cliché, ale Malfoy bol len chlapcom, no nie obyčajným chlapcom. Bol čarodejníkom, ktorý v sebe ukrýval obrovský talent. Je môj Búrkový chlapec. No ak ma má Harry Potter nenávidieť, tak zhorím spolu s Malfoyom.

Posledné dni som nevedela spávať. Mala som nočné mory a v žalúdku žlč, ktorá vo mne tvorila nepokoj. Bolo mi zo samej seba zle. Bola som len bábka v zlej hre, ktorá sa chcela čo najskôr dostať z tohto nepekného chaosu.

Jedného dňa som dostala odkaz od Dumbledora ,ktorý ma pozýval do svojej riadieteľne. Mala som pocit, že ma volá kvôli mojej mágii. Predsa mi sľuboval, že musím trénovať. Obliekla som si svoju rokfortskú uniformu, odpila som si dúšok z čiernej kávy a vybrala som sa do riaditeľne. Na chodbách na mňa opäť všetci hľadeli. Prešlo už pár dní, no ich zvedavé pohľady chceli vo mne nájsť niečo, čo ani oni sami nevedeli.

Za oknami Rokfortu bolo krásne, aj keď vo mne blúdil smútok. Je zvláštne, že keď sa v človekovi hromadí kôpka smútku a strachu, no vôkol teba je tisíce ľudí, ktorí sú šťastní a majú svoj život pohromade a slnko naďalej svieti, no tebe stekajú slzy po líciach a snažíš sa prekonať tieto tragické chvíle. No všetko musí byť v rovnováhe. Niektorí ľudia prežívajú muky a niektorí šťastie. A naopak.

„Dobrý deň, profesor Dumbledore," usmiala som sa a on sa láskavo usmial naspať.

„Dobrý deň, Rose. Rád vás opäť vidím. Zdá sa, že tento týždeň bol nadmieru rušivý," Dumbledore sa prechádzal z miesta na miesto, no nespustil zo mňa svoje modré oči. Mala som pocit, že sa mi chce zdôveriť s niečím dôležitým. „Sadnite si prosím."

V okamihu som si sadla za Dumbledorov, pracovný stôl a rozrušene som sa dívala po riaditeľni, keď v tom mi zrak padol na jeho čierňajúcu sa ruku. Hneď som môj pohľad odklonila a dúfala som, že si to sám Dumbledore nevšimol.

„Chcem sa s vami porozprávať o veľmi dôležitej úlohe, ktorú pre vás mám. Mám vaše tajomstvo a vy budete mať moje. Ako za výmenu," pousmial sa Dumbledore, „no moje tajomstvo bude oveľa nebezpečnejšie, ako som si myslel a pevne dúfam v to, že ste dostatočne múdra, Rose."

„Nemôžem vám sľúbiť, pán profesor, že vašu úlohu splním. No mám na mysli, že ju vykonám, ale neviem či sa mi to podarí," vysvetlila som mu a sedela som v obrovskom napätí, ktoré by sa dalo krájať.

Dumbledore na mňa nevedomky hľadel a spoza šuflíka vytiahol časovrat. Och, nie. Pomyslela som si a spomenula som si na udalosti, ktoré sa nestali až tak dávno.

„Mám taký dojem, že ma chcete poslať do minulosti," pozdvihla som obočím a vydýchla som si.

„Musím vás tam poslať. Len a len vás. Máte schopnosti, o ktorých ani vy sama neviete, Rose a ste Slizolinčanka, ktorej sa dá veriť."

„Ako viete, že sa mi dá veriť?" Úlisne som sa usmiala.

„Poznám jedného Slizolinčana, ktorému by som zveril svoj život," odpovedal mi Dumbledore a jemne sa pousmial.

„Čo presne po mne chcete, pán profesor?" Prehodila som si nohu cez nohu a pozorne som počúvala každé jeho slovo.

„Nie je to ľahká úloha, je nadpriemerne ťažká. Musíte sa vrátiť do roku 1979. Vašou úlohou bude spriateliť sa s mladým Regulusom Blackom - Siriusovým mladším bratom, čo je nadpriemerne ťažké a zistiť kam ukryl medailón. Ako iste viete, údajne ho zabil Voldemort. Bol v tom období smrťožrútom, takže by som si na vašom mieste dával pozor. Nehovorte nikomu vaše pravé meno, aj keby ste narazili na mňa. Povedzte, že ste prišli z Beauxbatonskej akadémie a vaše meno je Anastastia Schmail. Musíte sa vrátiť presne o tri týždne, no u nás ubehne len dvadsať minút. Nie je ľahké si zahrávať s časom, ale vy slečna Chamberlainová s tým máte už určite skúsenosti. Mimochodom pred cestou si nezabudnite dať cukríky Drops. Sú vynikajúce."

Takže je tu nová časť a dúfam že sa Vám bude páčiť!!<33 Som zvedavá, čo poviete na môj nápad, ktorý sa mi utvoril v hlave😜 ďakujem za každý komentík a votes a napíšte mi, čo si myslíte o tomto sledu udalostí 🥶