Rose Chamberlainová by bola najradšej, keby sa všetko vrátilo do normálu. Ale čo je vlastne normál, keď nedávno zistila, že je čarodejnica a musí nastúpiť na Rokfortskú strednú školu pre čarodejníkov, do ktorej nastúpila až vo štvrtom ročníku.
Aby...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
34 | Krvavý mesiac
,,Malfoy, kde si bol, keď všetci študenti odchádzali z vlaku?" Prihovárala som sa mu, kým sme kráčali tichou chodbou Rokfortu. Ako hlavní prefekti, sme museli nastúpiť do služby už druhý deň na Rokforte.
Nemohla som si nevšimnúť prvého dňa na Rokforte, že Harry Potter prišiel len pár minút do Veľkej Siene neskôr, ako samotný Draco Malfoy. A samozrejme aj Malfoyovu tichú náladu, ktorou sa všetko zmenilo.
Pansy Parkinsonová sedela vedľa Malfoya v úplnom tichu a jej oči sa pre zmenu nedívalu na Malfoya, ale do taniera, v ktorom sa črtalo nedoknuté jedlo. Blaise Zabini, Malfoyov verný priateľ, uprene hľadel na Lolu Tonksovú a jeho urážky a vtipy zostali schované v hlbinách Rokfortu.
No,nielen slizolinský stôl bol v pochmúrnej nálade, ale aj ostatné fakulty pôsobili smutne a podráždene. Akoby vedeli, že temnota sa blíži a Voldemort zo svojou armádou smrťožrútov príde na čiernom koni. Stále mi behali po chrbte zimomriavky z Dumbledorových slov, ktoré boli pravdivé a múdre: ,,Príde temnota a strach, ale keď čarodejnícky svet bude držať pokope, tak aj ten najsmutnejší kvietok nevyhasne." A z týchto slov som vôkol Rokfortu cítila temnotu, ktorá mala prísť, ale ukrývala sa vo vzduchu.
,,Chamberlainová, si stále takáto otravná?" V zápätí ma odbil a jeho kamenná tvár zostala nedoknutá. ,,Pýtala som sa prvá," prekrútila som očami a zabočila som do uličky, ktorá mierila do Bifľomorskej sekcie.
,,Za prvé, nestaraj sa do toho, čo robím ja a ja sa nebudem starať do tvojich záležitostí. A za druhé sa ťa pýtam, či ma chceš prekliať? Mierime do tej najpochmúrnejšej chodby. Smrdí to tu milosťou," Malfoy mi bol v pätách a jeho mrzutosť som cítila až v kostiach.
,,Nevravela som ti, že máš ísť za mnou," v sekunde som sa ku nemu otočila a moje oči sa zapichli do búrkového chlapca, ktorý nespomaľoval krok, ale blížil sa ku mne náhle a rýchlo.
No v tom momente sa stalo niečo nevídané. Malfoyove pevné ruky ma chytili za pás a rázne ma opreli o najbližšiu stenu, do ktorej som prudko narazila. Nahlas som vykríkla prekvapenosťou, no v tom ma Malfoy ihneď umlčal. Jeho ruka spočinula na mojich ústach a druhou rukou ma pevne držal opretú pri stene. Dívala som sa na neho s hrôzou v očiach, pretože jeho výraz tváre bol nečítateľný a práve v tejto sekunde som si uvedomila, že len jeho oči bili ako nehorázna búrka.
Jemne a pomaly sa ku mne nahol a jeho šepot sa ozýval pri mojom rozpálenom líci. ,,Ani ja som ťa neprosil o to aby si zapálila ruku Astorii Greengrasovej. Neprosil som ťa ani o to, aby môj otec, kvôli vám skončil v cele Azkabanu. A neprosil som ťa aby si ma sledovala v Šikmej uličke, Chamberlainová. Ty niesi hrdina. Si Slizolinčan a aj ním navždy zostaneš."
