Rose Chamberlainová by bola najradšej, keby sa všetko vrátilo do normálu. Ale čo je vlastne normál, keď nedávno zistila, že je čarodejnica a musí nastúpiť na Rokfortskú strednú školu pre čarodejníkov, do ktorej nastúpila až vo štvrtom ročníku.
Aby...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
28 | Vianočný špeciál
Sedela som v rokfortskom exprese na ceste domov, pretože sa konali vianočné prázdniny a unášala som sa myšlienkami, ktoré som mala rôzne, ale najčastejšie sa vracali k mojej matke - Marlene. Nemala som najmenšiu chuť navrátiť sa domov, aj keď polovica študentov z Rokfortu odišla, pretože Umbridgeová bola príšernejšia ako predtým. Mala som sa tváriť šťastne a považovať moju adoptívnu matku Celeste, a otca Logana za mojich rodičov?
,,Nad čím tak úpenlivo premýšľaš, Chamberlainová?" Vedľa mňa sedel zamyslený Fred spolu s Georgeom, ktorí mi na Vianoce darovali obrovskú sadu The Beatles platní. Ešteže som ich naučila niečo o muklovskej hudbe. Na oplátku som im kúpila kufrík s najrôznejšími elixírmi a pomôckami na vytváranie rôznych prípravkov. Myslím, že sa im to zíde.
,,Neviem. Vadí mi to, že som s Lolou stále pohádaná," zaklamala som, ale bola to z časti pravda. S Lolou som bola pohádaná stále, ale na moje prekvapenie sme si obidve darovali knihy od svojich najobľubenejších spisovateľov. Aj keď sme si to podali len z ruky do ruky. A čo sa týka Malfoya, tak ten odišiel pred vianočnými prázdninami. Snažili sme sa, čo najčastejšie sa navzájom vyhýbať, ale nešlo to,keďže sme boli prefekti, ale jeho poznámky mu nikdy neušli. Zato o mojej matke neprehovoril ani raz.
Domov som prišla s mojimi rodičmi, ktorí ma čakali na stanici Kings Cross. Mame do očí vyhŕkli slzy pri pohľade na mňa a v momente ma tuho objímala. Práve teraz, som sa cítila ako s mojou rodinou, ktorá ma nadovšetko ľúbila.
▪▪▪
Ležala som v mojej posteli prikrytá tmavými perinami a hľadela som na biely strop a v ušiach sa mi odohrávali piesne "I want you" od The Beatles, ktoré boli prerušované deťmi, ktoré koledovali a tešili sa, že za pár hodín budú Vianoce. Premýšľala som o búrkovom chlapcovy a o zážitkoch, ktoré som s ním prežila, ale moje myšlienky opäť zaujali miesto o Marlene. Kde je teraz? Prečo ma moja biologická matka opustila?
No v tom, ma niečo napadlo. Nikto nebol doma, čo vo mne vzbudilo nádej a nápad. V rýchlosti som vstala z postele a zamierila som do podkrovia. Bolo to miesto, ktorého som sa ako malá bála a mala som ho v zlých snoch, kvôli ktorým som chodila k rodičom do spálne spať.
Blížila som sa k padacím dvierkam, ktorých som sa jemne dotkla a čo najpomalšie som ich pootvorila. V bruchu som pocítila nepríjemné krútenie, ktoré mi spôsobovalo strach, ale zároveň aj zvedavosť.
Po zlatistom rebríku som po ňom vyliezla a objavila som sa v čiernej zatuchnutej miestnosti, ktorú obklopovalo plno nábytku a rôznych krabíc. No v tom môj zrak upútala strieborná šperkovnica, ktorá bola posiata zlatistými okrasami. V okamihu som k nej rýchlo zamierila, ale zakopla som o niečo. To niečo, bola moja bábika Coco Channel, ktorú som pomenovala po slávnej francúzskej návrharke. Chytila som ju do ruky a spomenula som si na prvý deň, keď mi ju mama dala na moje piate narodeniny spolu s mojim zeleným náhrdelníkom.
