Rose Chamberlainová by bola najradšej, keby sa všetko vrátilo do normálu. Ale čo je vlastne normál, keď nedávno zistila, že je čarodejnica a musí nastúpiť na Rokfortskú strednú školu pre čarodejníkov, do ktorej nastúpila až vo štvrtom ročníku.
Aby...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
27 | Záškodníci III.
Nemohla som uveriť vlastným očiam, keď som vstúpila do Núdzovej miestnosti, v ktorej neboli pomôcky na obranu proti čiernej mágii, ale malá, útulná spáľňa v ktorej bola obrovská posteľ zo zlata a zo striebra, a na krvavočervených prikrývkach sa lemovali nádherné, čierne šaty, ktoré boli stvorené ako pre dievča z moderných románov. Vedľa nich sa črtal oblek, ktorej farby pripomínal čierne uhlíky a bol pre ideálneho chlapca z básní a rozprávok. Pre princa, ktorý hľadal stratenú princeznú.
V rohu spáľne bolo nádherné, vysoké zrkadlo, ktorého rámy boli zlaté a ligotali sa v žiare reflektorov, ktoré sa týčili nad zrkadlom slávy.
Ale v sieni boli ešte jedny dvere. Dvere, ktoré boli z dreva, ale boli niečim zaujímavé. Ich kľúčka bola zo striebra a vôkol zlatistých rámov boli malé postavičky, ktoré mne a Malfoyovy z diaľky kývali. Boli to postavy, ktoré boli menšie ako bábika, ale zároveň krajšie a zaujímavejšie. Ich lícne kosti boli vyvýšené a tvár mali ako z jemného porcelánu. Boli to férky.
,,Chamberlainová, nevedel som, že máš takú bujnú fantáziu," Malfoy ma prerušil z môjho neveriaceho zízania na malé férky a jeho pohľad zablúdil na obrovskú, manželskú posteľ. ,,A ja som nevedela, že máš také hrozné zmýšľanie...vlastne nebudeme si klamať. Vedela som to od momentu, keď som ťa po prvýkrát zbadala." Keď som náhodne vypátrala tvoje búrkové sivé oči, ktoré sa na mňa uprene dívali a prebodávali ma pohľadom.
,,Vieš, mal som na mysli tie malé férky, ktoré nám kývu, Chamberlainová," uškrnul sa Malfoy a díval sa na mňa s iskričkami v očiach, ktoré som u neho zazrela po prvý krát.
Chcela som mu nato niečo odvrknúť a protestovať, ale moje ústa som pootvorila a napokon som ich v sekunde zavrela.
So vztýčenou hlavou som zamierila k dverám a po ceste som si vzala krásne šaty, ktoré boli vzorne uložené na priestrannej posteli.
Malfoy urobil to isté a moja tvár spočinula pri férkinej malej tváry.
,,Och, si taká upjatá," čiernovlasá férka na mňa hľadela zo žiarivo fialovými očami a jej tvár si ma skúmavo obzerala. Jej oči boli nádherné a pripomínali lesklé diamanty.
,,A ty," pri Malfoyovej tvári sa objavila malá férka zo zlatistými vlasmi a tvárou plnou nedočkavosti, "ty vyzeráš presne ako Sílijský kráľ. Pekný s výraznymi črtami tváre a s aristokratickou tvárou," Malfoy sa víťazoslavne usmial, ale úsmev mu ihneď zmizol z tváre, keďže malá férka ešte prehovorila, ,,ale Sílijský kráľ bol krutý a nečestný."
Na mojej tvári spočinul škodoradostný úsmev a moja ruka spočinula na striebristej kľúčke z rýdzeho striebra.
Kľúčku som jemne zovrela a dvere sa otvorili. To, čo som spatrila bolo neskutočné, priam fantastické.
