Rose Chamberlainová by bola najradšej, keby sa všetko vrátilo do normálu. Ale čo je vlastne normál, keď nedávno zistila, že je čarodejnica a musí nastúpiť na Rokfortskú strednú školu pre čarodejníkov, do ktorej nastúpila až vo štvrtom ročníku.
Aby...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
19 | Nenávidim Dolores Umbridge
Bol už studený október a holé stromy sa kývali v rytme zimného vánku.
Ako nastalo moje obľúbené ročné obdobie, tým sa zhoršoval môj stav. Chodila som po chodbách ako múmia, ktorá akoby ležala v hrobke tisíc rokov a omámene som hľadela na okoloidúcich študentov na chodbách. Fred a George si zo mňa na začiatku uťahovali, ale teraz si o mňa začínajú robiť starosti. Všimla som si, ako si nenápadne šepkajú, keď kráčam vôkol nich a ako sa predstierane začnú smiať. A takisto aj Lola. Neustále si ma premeriavala pohľadom a snažila sa zistiť, čo sa mi stalo. Samozrejme, že som im neprezradila moje malé tajomstvo o ktorom vie iba jediný človek. Človek, ktorého už pár týždňov ignorujem a snažím sa mu vyhýbať, čo najčastejšie.
Nepotrebujem ľútosť. Potrebujem odpovede a fakty. Som adoptovaná a môj život sa zmenil o stoosemdesiat stupňov. Marlene - moja matka, ktorej som vedela len jej meno a ktorej tvár ma strašila v spánku.
,,Hej, slizolinská kráľovná," zakričal na mňa Fred spoza diaľky, kým som kráčala do učebne na obranu proti čiernej mágii. Pomaly som sa otočila, no na napriek všetkej mojej zlej nálade sa mi na perách objavil nútený úsmev. ,,Áno, ryšavé hlavy?" ,,Nebuď na nás zlá," zavtipkoval George, ,,lebo ti zlá ropucha odsekne hlavu." ,,Tým myslíš tú odpornú, starú babizňu v nechutných ružových šatách? Nenávidím ju," prekrútila som očami a vydala som znechutený ston. ,,Presne," povedali naraz.
Fred ku mne pomaly podišiel a do rúk mi podsunul zošuverený papierik.
,,Tuto to neotváraj, až keď skončí hodina a prosímťa príď zajtra," spýtavo sa na mňa pozrel Fred a usmial sa. ,,Neviem, čo vy dvaja plánujete, ale sľubujem vám, že sa tam objavím," úprimne som odpovedala. Boli to predsa moji najlepší kamaráti a čo človek nespraví pre svojich priateľov.

Umbridgkina hodina bola neznesiteľná. Neustále strhávala chrabromilčanov obrovké množstvo bodov a Harry sa s ňou každú hodinu neskutočne hádal. Slizolinčania sa smiali ako Lockhart po porážke a Malfoy si ma neustále premeriaval pohľadom.
Čakala som kým zazvoní a čítala som príručku o obrane proti čiernej mágii. Nevedela som sa prínutiť sústrediť sa na slová,ktoré boli napísane v knihe.
Malfoy sa na mňa díva... Som adoptovaná...čo sa stalo s mojou biologickou matkou...
,,Ehm, ehm," započula som piskľavý hlas. Postava sa nado mnou skláňala a ružový kabátik sa mi blýskal pred smaragdovými očami. ,,Slečna, Chamberlainová, poprosím vás, aby ste mi povedali o čom bola dnešná hodina."
,,Samozrejme o tom, ako sa naučiť obranu proti čiernej mágii a ako ju využívať, čo znamená, že v tejto triede sa to nikdy nestane," sarkasticky som prehovorila a započula som pár chechtajúcich sa chrabromilčanov. ,,Spochybňujete ministerstvo, slečna Chamberlainová?" Nadvihnutým obočím na mňa hľadela.
