Rose Chamberlainová by bola najradšej, keby sa všetko vrátilo do normálu. Ale čo je vlastne normál, keď nedávno zistila, že je čarodejnica a musí nastúpiť na Rokfortskú strednú školu pre čarodejníkov, do ktorej nastúpila až vo štvrtom ročníku.
Aby...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
21 | Ďakujem, Draco
,,Čo to pre Merlina je?" Zašepkala som do ticha a vzala som starú, prachom zaliatu knihu do mojich roztrasených rúk. ,,Čo to tam stváraš, Chamberlainová?" Započula som zvedavý, ale známi hlas, ktorý som počula čím, ďalej tým častejšie.
Starú knihu prefektov som si založila za chrbát a vrúcno som sa na Malfoya usmiala.
,,Prečo by som mala niečo stvárať, Malfoy?" Malfoy sa uškrnul a úlistným tónom prehovoril: ,,Poznám ťa Chamberlainová, viem, že niečo skrývaš za tvojím chrbtom,"nadvihol obočím a jeho pery sa vykrútili do obrovského úškrnu, ,,Čiže mám pravdu."
Vedela som vždy klamať, ale jemu nie. Vždy som sa pri ňom zlomila. Nebola som pri ňom ako pri Fredovy a Gergeovy. Bola som...iná.
,,Je to len stará kniha, Malfoy!" ,,Odkiaľ si ju vzala?" Stále ma presviedčal pohľadom a jeho búrkové oči sa do mňa vpíjali.
,,Je to len stará, prefektská kniha," bezcenne som vyhŕkla. ,,Tak mi ju ukáž," usmial sa a jeho ľadovomodré oči zablysli zvedavosťou.
Prekrútila som očami a nútene som mu ju podala do jeho bledých rúk. Ak si pomyslí, že tá kniha neni nijak výnimočná, tak mi prestane klásť zvedavé otázky.
,,Čo to robíš?" Všimla som si, ako si Malfoy vzal jeho prútik a poklepkal po prefektskej knihe. ,,Uisťujem sa, že si tú knihu neprekliala."
Toto ma ani vo sne nenapadlo. Myslím, že Malfoy nemá až tak prázdno v tej jeho peroxidovej hlave.
,,To by som sa aj na tvojom mieste určite uistila," potlapkala som ho po pleci a na mojej tvári sa objavil zlovestný úškrn. Malfoy len prevrátil očami a v sekunde, ako otvoril knihu, tak sa mu zrenice rozšírili a zvedavo sa do vnútrajška díval.
Musela som sa tváriť, že ma to vôbec nezaujíma, ale pritom ma to vo vnútri nehorázne žralo, no v tom keď sa Malfoy priblížil ku mne a jeho ukazovák sa týčil na Marlene...Marlene McKinnonovej.
Skutočné meno mojej biologickej matky.
,,To je ona, Chamberlainová. Tvoja matka," podal mi knihu do rúk.
Dívala som sa na jej tvár a na jej usmievajúce sa pery, ktoré odhalovali radu bielych zubov a nemohla som si nevšimnúť jej ruku, ktorá mi kývala cez pohyblivú fotografiu.
Ale všimla som si ešte niečo. Pod jej celým menom bola jej fakulta. Chrabromil.
Stále si pamätám slová triediaceho klobúku, ktorý mi vravel o mojej statočnosti a tvrdohlavosti, ale zároveň o mojej druhej stránke, ktorá patrila Slizolinu.
,,Vždy som sa pýtal sám seba, prečo ťa triediaci klobúk zaradil do slizolinu," Malfoy vyslovil moje myšlienky, čo bolo vskutku zvláštne, ale všimla som si aj jeho zaujatý pohľad, ktorý ma skenoval.
