Rose Chamberlainová by bola najradšej, keby sa všetko vrátilo do normálu. Ale čo je vlastne normál, keď nedávno zistila, že je čarodejnica a musí nastúpiť na Rokfortskú strednú školu pre čarodejníkov, do ktorej nastúpila až vo štvrtom ročníku.
Aby...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
42| Nathaniel
Ráno som sa zobudila celkom zavčasu a všetko mi prišlo ako krásny sen, ktorý sa nikdy nestal. Jemne som pootočila hlavu na druhú polku postele, keď v tom sa môj pohľad stretol s uškŕňajúcim sa búrkovými chlapcom. V sekunde som zmeravela od prekvapenia a moje telo stuhlo ako tvrdý diamant. Vystrašene som sa zadívala pod plachtu a mala som na sebe len čiernu podprsenku a spodné, čipkované prádlo.
,,Robili sme spolu niečo, Malfoy?" Zhrozene som sa naňho pozrela. Malfoy pozdvihol jeden kútik úst a bez jedinej odpovede sa postavil z mojej postele. Zdesene som sa naňho dívala, keďže na sebe nemal žiadne tričko, ale len čierne elegantné nohavice.
,,Pre tvoju informáciu, nevyspali sme sa spolu. A ešte k tomu, nemohol som si nevšimnúť tvoj zhrozený výraz tváre, keď si zistila, že si len v spodnom prádle a v podprsenke. V preklade to znamená, že si sa včera večer povracala na moju bielu košeľu a na tvoje oblečenie," slovo "košeľu" mierne zdôraznil, čo spôsobilo, že na mojej tvári ostal nahnevaný výraz.
,,Vravela som ti dosť jasne, že máš odísť. Je to tvoja vina, že mas ovracanú tú tvoju drahú košeľu," postavila som sa z postele a na sebe som pridržiavala bielu prikrývku. ,,Otoč sa!" Prikázala som mu panovačným tónom hlasu, keďže som si chcela obliecť uniformu a prvú hodinu sme mali hodinu Elixírov. Profesor Slughorn ma mal rád, takže som si to uňho nechcela niakym zázračným spôsobom pokaziť.
,,Chamberlainová, robíš si srandu? Sám som ťa vyzliekal a teraz nechceš aby som ťa opäť videl v takom rovnakom stave?"
Chvíľu som sa naňho dívala a preklínala ho pohľadom. Je to iné, keď vás niekto vidí za denného svetla aj keď je v slizolinských miestnostiach vždy tma, tak na tom stále nezáležalo. Je deň a je to moja triezva myseľ, ktorá určuje pred kým budem chodiť nahá, či len v podprsenke a nohavičkách.
Ale Malfoy si robí zbytočne problémy a ja musím prísť skoro na hodinu. Pustila som zo seba krehkú prikrývku a otočila som sa Malfoyovi chrbtom. Cez nohy som si pomaly a nežne prevliekla krátku a čiernu sukňu. Cez hlavu som si pretiahla bielu blúzku a pozapínala som si na nej čierne a veľké gombíky, ktoré vyzerali ako uhlie. Ešte stále som bola otočená Malfoyovi chrbtom, len som vzala zo stola kravatu so slizolinským odznakom, no keď som sa otočila, Malfoy bol preč.
•••••••••••••
Svet bol krajší, ak by všetci ľudia verili v dobro. V každom človeku alebo čarodejníkovi, prevláda zlo a temnota, ktorá sa vždy snaží preraziť na povrch. Ale ty môžeš byť jediný, ktorý o tom bude rozhodovať.
Vychádzala som z Veľkej Siene a kráčala som pochmúrnymi chodbami Rokfortu a pýtala som sa samej seba, prečo mám takéto zvláštne myšlienky. Možno preto, že je vonku ranný dážď, ktorý kvapká na okná Rokfortu a do ktorých naráža jesenné lístie zo Zúrivej vŕby. To je prvá možnosť.
