Slytherin Queen

3| Slizolin

                                    3 |
                                Slizolin

Nachádzala som sa vo vnútri Rokfortského hradu, do ktorého sme sa dopravili kočiarmi, ktoré boli nádherné, ale zvláštne, pretože ich neťahal žiadny tvor. No zaujímavejší bol krásny hrad, ktorý bol školou, ale aj domovom pre čarodejníkov.

Uprostred chodby som si odložila kufre spolu s klietkou, v ktorej pokojne priadla moja mačka Drops a gánila na mňa veľkými žltými očami.
Ostatní študenti sa náhlili do Veľkej siene, keď v tom ma niekto chytil za rameno.

,,Rose, nasledujte ma, prosím vás," Dumbledore ma viedol cez rôzne zákruty a môj zrak blúdil po chodbách Rokfortu. Objavila som sa v riaditeľovej pracovni, ktorá bola veľká a priestranná, ale zaujal ma aj tvor, ktorý bol voľný, krásny a ako oheň. Félix.

,,Prečo ste ma sem zavolali, pán profesor?" Opýtala som sa a zvedavo som sa obzerala vôkol seba, a môj zrak sa upieral na červeného félixa. Všimla som si aj úsmev, ktorý Dumbledorovy spočinul na starej, ale milej tvári.

,,Pretože, Rose, mám pre vás niečo špeciálne," zohol sa a spoza dlážky odhrnul zlatistý koberec.
Pod kobercom sa črtali lemované padacie dvierka, z ktorých vytiahol hnedý obyčajný kufor.

,,Mám pre vás flaštičky s elixírmi. Každú jednu flaštičku budete konzumovať len raz za deň, pretože inak by to malo katastrofálne následky. Obsahujú všetky informácie, ktoré ste za necelé tri roky nenabudla," Dumbledore poukázal na elixíry a podal mi do rúk hnedý,koženný kufrík.

,,Pán profesor, neni to nespravodlivé, voči iným študentom?" Zahľadela som sa na neho a pozdvihla som obočím, keďže mi to prišlo neskutočne divné.

,,Ja si myslím, že je to nespravodlivé voči vám, že ste zmeškali tri roky na Rokforte. A predsa, čo nie je zakázané, je povolené," žmurkol na mňa Albus Dumbledore.

••••••••••••

Spoza rohu siene, kde ma nikto nespozoroval, som počúvala Dumbledorov príhovor a zároveň som sledovala štyri stoli, v ktorých boli roztriedený Rokfortskí študenti do štyroch fakúlt. Na strope školy sa lemovali prekrásne hviezdy, ktoré zvýrazňovali Veľkú sieň. Vo vzduchu sa krásne vznášali sviece a plamene na nich divo horeli.

,,Teraz si roztriedime prvákov," započula som Dumbledorov zvučný hlas.
V tom okamihu som spozornela a môj pohľad spočinul na chlapcovy, ktorého som videla na nástupišti. Bol pekný a pôsobil arogantne. Sedel pri slizolinskom stole, ale všimla som si ešte niečo. Argumentoval s chlapcom, ktorého jazva pripomínala tvar blesku.

,,Tento klobúk vás roztriedi do fakúlt, do ktorých budete patriť celých sedem rokov. Fakulty budú vašou súčasťou vašej povahy a budú vašou rodinou. Budem rada, ak sa všetci budete navzájom podporovať," začala profesorka s prísnym pohľadom a čiernym klobúkom na hlave. Minerva McGonagallová.