Rose Chamberlainová by bola najradšej, keby sa všetko vrátilo do normálu. Ale čo je vlastne normál, keď nedávno zistila, že je čarodejnica a musí nastúpiť na Rokfortskú strednú školu pre čarodejníkov, do ktorej nastúpila až vo štvrtom ročníku.
Aby...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
20 | Hallowenský ples
Kráčala som po Rokfortskej chodbe a mierila som k ropuchinej pracovni. Štvala ma Umbridgkina dychtivosť po celom Rokforte. Ministerstvo mágie chcelo ovládnut Rokfort a to mi nesmierne prekážalo. Bola som slizolinčanka, ktorá bola muklorodená, o čom som aj začala pochybovať, keďže ma triediaci klobúk zaradil do slizolinu a bola som adoptovaná. Aký zmysel má byť vo fakulte o ktorej si každý myslí, že sú tam len zlí a temní čarodejníci?
,,Dobrý deň, slečna Chamberlainová," silene sa na mňa rupucha v ružovom usmiala a jej mačiatka na stene naraz zamňaukali. ,,Dobrý deň, profesorka Umbridgeová," zhnusene som prehovorila a sadla som si do ružového, nechutného kresla. Jej pracovňa žiarila ružovou farbou a všetko mala v perfektnom poriadku, až tak , že to bolo priam desivé.
,,Takže, slečna Chamberlainová," sadla si za stôl a hľadela mi prudko do očí, ,,nemohla som si nevšimnúť na predchádzajúcej hodine vaše správanie,ktoré spochybňovalo Ministerstvo mágie, je tak?"
Hľadela som na ňu s obrovským opovrhnutím a nedôverou, ale vedela som, o čo jej išlo. Nehovorí sa len tak, že diabol nosí ružovú pradu.
,,Chcete mi k tomu ešte niečo povedať?" ,,Nie," zaklamala som a zahryzla som si do spodnej pery. ,,Takže, chcem sa s vami porozprávať o vašom treste, ale najprv, som si pre vás pripravila čaj, ktorý odpudí túto zlú atmosféru medzi nami," silene sa zasmiala a prívetivo mi podala do rúk čaj.
Zamyslene som sa na čaj zadívala a bola by som zvedavá, čo by nato povedal Divooký Moody.
Nechcela som si odpiť, ale ak mám hrať jej hru, tak ju budem hrať lepšie ako ona. ,,Môžem sa opýtať aký to bude trest?" Čaj som položila na stôl a preložila som si nohu cez nohu, a usmiala som sa na ňu. ,,Hneď vám to prezradím, ak si odpijete z čaju, slečna Chamberlainová."
V tom momente sa mi zastavilo srdce a dvere od Umbridgkinej kancelárie sa prudko otvorili. Dnu vošiel Malfoy. Bol celý zadychčaný a jeho platinové vlasy mu padali do aristokratickej tváre.
,,Prepáčte pani profesorka, že som sem tak vtrhol a prepáčte mi za oneskorený príchod." ,,Pán, Malfoy, prišli ste až príliš skoro, môžte počkať za dverami," odbila ho. ,,Nie, pani profesorka. Je už 21:05. Čiže prišiel som o päť minút neskôr," jeho pohľad zastal na Umbridgeovej tvári a na mňa sa nepozrel ani raz.
Umbridgeová sa dívala na mňa a potom na Malfoya,čo opakovala stále dookola. Nervózne sa postavila a so sileným úsmevom sa na nás oboch dívala. ,,Tak, slečna Chamberlainová, pán Malfoy vás zoberie do učebne Veštenia a budete tam čistiť veci, ktoré vam dneska pripravila profesorka Trelawneyová, ktorá bude o chvíľu...ehm...prepustená," Umbridgeová sa zachichotala.
