Slytherin Queen

31| U Čiernych dám

                                   31 |
                       U Čiernych dám

Sirius Black.

Temnota ma obklopovala zo všetkýcha strán a strach ma pohlcoval ako nepretrhnutý výr.

,,Slečna, Chamberlainová, ste v poriadku? Ako sa cítite?" Ocitla som sa v rokfortskom nemocničnom krídle a na mňa hľadela so starostlivým výrazom Madam Pomfreyová.

,,Ja...čo sa stalo? Kde sú všetci?" Prudko som sa postavila z postele a odhodila som zo seba bielu prikrývku. Po čele mi stekali kvapky potu a hlava ma v sekunde neskutočne rozbolela. Bola to bolesť, ktorá mi prenikala cez mozog ako ostrý nož.

,,Ľahnite si, slečna Chamberlainová," okamžite ma opäť ukladala do nemocničnej postele, ,,Veď Viete Kto sa vrátil a vy, slečna Chamberlainová, ste toho bola súčasťou, no žiaľ ste odpadli."

V sekunde sa mi vracali všetky spomienky a hlasy v hlave.

Sirius Black bol mŕtvy.

V hlave mi znel Bellatrixin škrekľavý hlas.

A následne kliatba Cruciatus, ktorá pretrhávala žily.

A nakoniec slzy, ktoré mi stekali po tvári.

,,Chamberlainová, doniesol som ti drink," zo spomienok ma vytrhol Fred, ktorý na mňa hľadel s ustarosteným výrazom na tvári.

Nachádzala som sa v klube, ktorý sa nazýval "U Čiernych dám". Bol to podnik, ktorý mal povesť najväčsieho klubu v Londýne. No vedeli o ňom len čarodejníci, škriatkovia a rôzne iné magické bytosti.

,,Slečna, neprosíte si?" Podišiel ku mne bosorák a ponúkol mi zelený napoj so zlatými trblietavými hviezdicami, ktoré sa rozpíjali v nápoji. Bosorák mal čierne havranie vlasy a jeho žlté oči mi pripomínali dračie zrenice. Jeho pokožka bola bledomodrá, ale v žiare reflektorov sa farbila do lesklej zelenej. Bol očarujúci, ale svojim spôsobom odstrašujúci.

,,Nie, neprosí si nič," odbil ho v sekunde Fred, ktorý na mňa zazrel. Mal ma na zodpovednosť, keďže som ešte nedovŕšila sedemnásť rokov, ale nemusel ma chrániť pred všetkým. Vedela som, že ten drink spôsobuje obrovské halucinácie a dokonca aj šialenstvo. Bosorák v sekunde zmizol s nahnevaným výrazom tváre.

,,Fred, viem sa o seba postarať sama," postavila som sa z barovej stoličky, uhľadila som si biele šaty, ktoré boli na páse úzke a postupne sa uvoľňovali, a spadali mi po kolená. Vytrhla som Fredovy z ruky Ohnivú whiskey a vypila som ju na jeden glg.
V sekunde som zamierila pomedzi dav ľudí, ktorých spotené telá sa prepletali ako húf rýb. Nemohla som si nevšimnúť Georga,ktorý sa pri barovom pulte zhováral s bosoráčkou,ktorá mala zlaté vlasy a čierne oči.

Ale v tom moju pozornosť zaujalo niečo iné.
Mala som ísť vystupovať a môj žalúdok spravil v sekunde obrovský zvrat,keďže moje meno vyslovila na pódium mladá žena s elfími ušami.

Všetky pohľady sa na mňa upreli a ja som pomaly, ale isto vyšla na pódium. Žena mi podala do rúk mikrofón a v tom momente ma osvetlila biela žiara. Toto vystúpenie mi vybavil Fred spolu s Georgeom, keďže vedeli o mojom letnom písaní básní, ktorým som sa venovala. Pomáhali mi zabudnúť na všetky emócie a pocity, ktoré sa vo mne miešali ako zrnká kávy.

Dívala som sa na spŕšku cudzích očí, ktoré sa na mňa upierali. No v tom sa mi zakrútila hlava, keď do klubu vkročil vysoký, pohľadný chlapec s platinovými blond vlasmi. Jeho búrkové oči spatrili tie moje a na chlapcovej mužnej tvári sa objavil prekvapený výraz.
Bol to búrkový chlapec - Draco Malfoy na čele s Blaisom Zabinim a Pansy Parkinsonovou.

,,Toto je pieseň, ktorú venujem chlapcom, ktorý mi zariadili toto menšie vystúpenie," vyhŕkla som a môj pohľad sa premiestnil na usmievajúceho sa Freda a Georga, ,,názov piesne sa volá "Sad Girl".

V tom okamihu sa spustil tón hudby. Mojej hudby, ktorú som zložila. //Pustite si hudbu//

,,I'm a sad girl, I'm a sad girl, I'm a sad girl
I'm a sad girl, I'm a bad girl, I'm a bad girl."

Takže táto kapitola je trocha kratšia, ale je skôr úvodná do 6.ročníka.

Tešíte sa na ďalšie dobrodrúžstva slizolinskej kráľovnej ? ❤