Rose Chamberlainová by bola najradšej, keby sa všetko vrátilo do normálu. Ale čo je vlastne normál, keď nedávno zistila, že je čarodejnica a musí nastúpiť na Rokfortskú strednú školu pre čarodejníkov, do ktorej nastúpila až vo štvrtom ročníku.
Aby...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
50| Radšej vezmite metlobalovú loptu ako drogy
Dnes bol veľmi zvláštny deň, no celkom nudný. Mali sme dve hodiny Herbológie, ktoré boli pre mňa neúprosné. Chcela som byť čo najskôr v pohodlí svojej tajnej miestnosti, no zastavil sa pri mne Harry, ktorý bol celý natešený. Bola som celá bez seba. Bála som sa, že sa bude pýtať na Malfoya, ktorého som celý deň nevidela. Neukázal sa ani na hodinách.
„Rose, zúčastnila by si sa našej Chrabromilskej párty?" S úsmevom na mňa hľadel a jeho oči žiarili úprimnosťou.
Neviem, či by bol dobrý nápad ak by som sa ocitla v dave Chrabromilčanov, ale nemohla som Harryho odmietnuť. ,,Samozrejme Harry, bude mi potešením. Myslím si, že jedna párty by prospela každému," Harry bol predsa mojím priateľom a nemohla som ho odmietnuť.
Dnes som v sebe mala zvláštny pocit. Cítila som v žalúdku, že sa stane niečo zlé. Nebála som sa, že sa zvrtne chrabromilská párty a vezmú mi odznak prefekta. Bolo by to to posledné, čo by ma trápilo.
Nastal večer a zamierila som do Chrabromilskej miestnosti, kde ma čakal sám Harry. No nebol už taký veselý a na jeho tvári som zbadala trápenie.
„Čo sa stalo, Harry?" Podišla som ku nemu a chytila ho vôkol ramien, kým sme kráčali k Chrabromilčanom.
„Poznáš ten pocit, keď musíš niečo spraviť, ale nevieš ako? Stále nato myslím, ale neviem ako to zariadiť," Harry zodvihol hlavu a zadíval sa mi do očí a ja som mu pohľad opätovala.
„Ak to budeš chcieť veľmi a postavíš sa tomu, tak to dokážeš," usmiala som sa a v tom momente sme vstúpili do Spoločenskej chrabromilskej miestnosti. Hudba hučala a bol tam obrovský dav ľudí, ktorý sa na seba tlačili.
„Ako je možné, že sme to my nepočuli na chodbe, Harry?" Kričala som nahlas.
„Hádaj kto to zariadil," pousmial sa Harry a kývol na dve ryšavé hlavy, ktoré pili alkohol z obrovského sudu.
„Fred! George!" Vykríkla som a rozbehla som sa ku nim. George ma silno objal, no Fred bol dosť opitý.
„Tu je moja Slizolinská kráľovná," vykríkol podnapitý Fred a vyzdvihol ma do vzduchu. S pišťaním ma pustil na zem a v tom momente sme sa obaja zasmiali.
Bolo tu mnoho ľudí z ostatných fakúlt, no bola som jediná Slizolinčanka. Nikto predsa neverí Slizolinčanom.
„Ahoj," niekto na mňa prehovoril jemným hláskom a v momente som sa strhla. Bola to Luna.
„Ahoj, Luna," priškrtene som prehovorila. Luna bola veľmi milá, ale vždy ma určitým spôsobom vystrašila. Neustále sa objavila niekde náhodným a tajomným spôsobom.
„Chceš?" Opýtala sa a z vačku vytiahla ružové cukríky.
