25 |
Záškodníci I.,,Malfoy, robíš si zo mňa srandu? Pretože ak áno, tak ti dúfam nebude vadiť, ak na tvári budeš mať ďalší monokel," sladko som sa na neho usmiala a poobzerala som sa vôkol seba.
On naozaj nevtipkoval, pretože veci neboli tak, ako by mali byť. Moja nemocničná posteľ bola perfektne upravená a spoza nemocničnej kancelárie sa ozýval jemný hvizd.
Ale nezmenila sa jedna vec. Moje oblečenie vyzeralo stále rovnako a Malfoy vyzeral elegantne tak, ako vždy.
,,Ako vidím, tak si si uvedomila, že si z teba nerobím dobrý deň, Chamberlainová a ten tvoj pravý hák už pocítiť naozaj nechcem," odfrkol mi Malfoy a založil si svalnaté ruky.
,,Čo tu vy dvaja robíte?" Spoza kabinetu sa objavila madam Pomfreyová, alebo skôr slečna Poppy. Jej dlhé, hnedé vlasy boli rovné a uhladené a na jej tvári sa javila číra mladosť.
Malfoy a ja sme na ňu zdesene zízali a na jej tvári sa myhol nechápavý pohľad. Pohľad plný podozrievavosti.
,,Len sme zablúdili, pretože sme výmenní študenti," Malfoy v sekunde dosť presvedčivo zaklamal a jeho kútik úst sa zodvihol do príjemného úsmevu, a búrkové oči sa mu nebezpečne zabliskli.
Madam Pomfreyová na neho civela, čo som jej nezazlievala za zlé, keďže na Malfoya zízajú dievčatá na ktoré sa ani nepozrie.
Pridala som sa k Malfoyovmu klamstvu a prerušila som trápne ticho medzi dvoma stenami.,,Prepáčte, ale už budeme musieť ísť," chytila som Malfoya za rukáv kabátu a čo najrýchlejšie som ho ťahala von z nemocničného krídla.
V momente ako som zavrela dvere, tak som si nahlas vydýchla a moja hlava spočinula opretá o drevenný rám nemocničného krídla.
Všetko sa mi zdalo ako zlý sen, ktorý ubiehal nadprirodzenou rýchlosťou.,,Kurva!" Zahrešila som. Za všetko môžem ja a moja nesmierna túžba po zvedavosti.
,,Chamberlainová, kroť si svoj slovník," ironicky zatiahol Malfoy, "a radšej nájdi spôsob ako sa odtiaľto dostať.",,Za prvé nemal si sa ma dotýkať, keď som chytila tú odpornú vec do ruky a nemusel si tu so mnou trčať, Malfoy! A za druhé kto mi strčil tu prekliatu vec do batohu?" Moj hlas sa čoraz viac zvyšoval a prenikal prázdnymi chodbami Rokfortu.
,,Za tretie absolútne neviem, kto by ešte tebe chcel podstrčovať časovrat do batohu v Zakázanom lese a za štvrté Chamberlainová, kde máš ten svoj časovrat, ktorý ti tam údajne niekto podstrčil a teraz sme uviaznutý v tejto ohromnej katastrofe?" Jeho tvár bola kamenná a jeho hlas bol zvučný, ale mrazivý. Nebol to typický hlas Draca Malfoya, nafúkaný a arogantný, ale nahnevaný a istý.
V tom sa akoby zastavil čas.
Nemala som ho, keďže naposledy som ho držala v rukách nemocničného krídla a vtedy som bola ešte v prítomnom okamihu, a nie v katastrofálnej minulosti.
,,Tak kde je, Chamberlainová?" Vyhŕkol na mňa Malfoy.
,,Netvár sa teraz egoisticky zato, že máš pravdu, Malfoy!" Skríkla som na neho a začala som si prehladávať vrecká mikiny, čo bolo na nič, keďže sa tam časovrat nenachádzal.
,,Takže si si priznala, že mám pravdu, Chamberlainová," jeho mrazivý výraz sa pozmenil na ľahostajný a egoistický.,,Netočí sa celý svet okolo teba, Malfoy a nie rozhodne som nepovedala, že maš pravdu," bez premýšľania som mu odvrkla.
,,Chamberlainová, dve zbytočné slová. Klamať nevieš."Som slizolinčanka, čo si tá fretka s búrkovými očami myslí? Slizolinčania su stavaný nato aby vedeli klamať na vysokej úrovni.
,,Užívaš si túto situáciu veľmi, Malfoy?" Sarkasticky som mu odvrkla a do líc mi stúpla červeň.
,,Nemáš tušenie ako.",,Hej, Marlene, prečo sa rozprávaš s Malfoyom?" Započula som celkom známi a prenikavý hlas, ktorý sa ozýval po dlhej, rokfortskej chodbe. S Malfoyom som sa ako v tom úplne načasovanom filme pozrela na to isté miesto, odkiaľ prichádzal tak známi hlas.
Moje srdce sa zastavilo a hlava sa mi začala krútiť ako v tom najhoršom horore. Predo mnou stál mladý Sirius Black spolu so známimi Záškodníkmi. O Záškodníkoch mi hovorievali nespočetne veľakrát Fred spolu s Georgeom, ktorý išli v ich povestných šlapajách. Rozprávali o nich ako o bohoch. Bohoch, ktorí práve teraz stáli predo mnou a zvedavo sa na mňa, a na Malfoya dívali.
James Potter, chlapec s neposlušnou šticou vlasov na hlave a zľomyselným výrazom na tvári.
Remus Lupin, vlkodlačí tínedžer so zaujatým pohľadom a láskavým srdcom.
Peter Pettigrew, potkan, ktorý všetko zničil a nakoniec
Sirius Black s prenikavými čiernymi očami a vysokými lícnimi kosťami, ktoré formovali jeho tvár do aristokratickej, peknej tváre.,,Och, prepáčte pomýlili sme si vás s niekým iným," prerušil trápne ticho Remus, pretože všetci traja Záškodníci na nás upierali zvedavé pohľady a premeriavali si nás od hlavy po päty. ,,Z akej fakulty ste? Nikdy predtým som vás tu nevidel."
,,Ja...my...sme študenti na výmennom pobyte. Sme z Beauxbatonskej akadémie," zaklamala som a cítila som sa v tejto spoločnosti naozaj nepríjemne, kedže si ma všetci prezerali ako niaku atrakciu, a ak k tomu nepočítam Malfoya, ktorý na mňa jedným očkom pokukoval. ,,To vážne? Nepočuli sme, že by Dumbledore pozval študentov na výmenný pobyt," uškrnul sa James.
,,Tichošlap stratil si slová?" Podpichol ho Paroháč a všetci traja Záškodníci si začali vymieňať škodoradostné úsmevy, teda samozrejme okrem Siriusa Blacka.
,,Ehm, ehm," odkašľal si Malfoy po dlhej a po neznesiteľnej dobe prehovoril. ,,Už budeme musieť ísť, pretože máme nedoriešené plány, ktoré sme už dlho odkladávali, že Chamberlainová? Vieš, čo myslím tým, že máme nedoriešené plány," Malfoy sa na mňa šibalsky usmial a v sekunde si ma k sebe pritiahol, a jeho ruka skončila omotaná vôkol môjho pásu.
,,Okamžite odo mňa daj preč, tie tvoje slizké ruky," precedila som pomedzi zuby a usmiala som sa na Záškodníkov. Malfoy ma nepočúval, ale pritiahol si ma k sebe ešte bližšie a jeho samoľúbi úsmev spočinul na Siriusovej tvári.
,,Vy spolu chodíte?" Opýtal sa nás po chvíli James a Malfoya si obzeral zo znechuteným pohľadom.
,,Nie, áno," vyhrkli sme obaja naraz a v tom som pocítila v boku menšie šťuchnutie, ktorým ma obdaroval Malfoy.
,,Vlastne...áno. Ach, zabudla som sa vám predstaviť. Ja som Rose Chamberlainová a toto je Draco Granger," sladko som sa usmiala na Záškodníkov, ktorý sa nám tiež predstavili a obdarili nás podozrievavými pohľadmi, ale najpodozrievavejší pohľad mi venoval jednoznačne Záškodník s tmavými očami.,,Tak my dvaja už pôjdeme, ahojte! Niekedy sa určite ešte uvidíme!" Pevne som vzala Malfoyovu ruku a ťahala som ho, čo najďalej od bodu konfliktu, pretože ma preklínal pohľadom, čo som si nesmierne užívala.
▪▪▪,,Vážne, Chamberlainová?! Granger?!" Vyhŕkol na mňa Malfoy, kým sme kráčali do knižnice, pretože sme museli nájsť aj iné riešenie,ako sa odtiaľto dostať, a to, čo najrýchlejšie.
,,Nemohla som ťa nazvať Malfoyom, keďže tvoj otec študuje práve teraz na tejto škole a moja odplata bola právoplatná, keďže si ma pred skupinou chrabromilčanov nazval tvojou frajerkou,pán Granger," ironicky som zatiahla a z boku topánky som vytiahla môj čarovný prútik. Chvála Merlinovy, aspoňže ten tu so mnou zostal.Ale najčudnejšie na všetkom bolo to, že niekde medzi týmito stenami žije moja biologická matka.
Takže dúfam,že sa vám moja nová časť páčila. Neverím tomu, že mám 6K !!!❤❤❤ Som neskutočne vďačná za každý koment alebo hlas❤❤❤ Ľudia ste super!
Čo hovoríte na novú časť?
YOU ARE READING
Slytherin Queen
FanfictionRose Chamberlainová by bola najradšej, keby sa všetko vrátilo do normálu. Ale čo je vlastne normál, keď nedávno zistila, že je čarodejnica a musí nastúpiť na Rokfortskú strednú školu pre čarodejníkov, do ktorej nastúpila až vo štvrtom ročníku. Aby...