Slytherin Queen

41| Droga

      
                                     41 |
                                 Droga

Jeho pery chutili ako zakázané ovocie, ktoré sa mi rozplývalo v žalúdku.

Jeho dotyky mi spôsobovali adrenalín, ktorý mi prúdil v žilách.

Bol to bozk a pocit, pri ktorom sa vám zakrúti celý svet a nohy sa vám podlamujú aj keď na nich nestojíte, ale v tom momente sa ten pocit zastaví, keď vás prerušia hlasy v otupenom sluchu a v tom momente si želáte, aby boli vymyslené.

,,Ak v tomto chcete pokračovať, tak by ste si mali nájsť izbu," prerušil nás Blaise a v tom momente som sa od Malfoya odtrhla a v sekunde som stála na roztrasenných nohách.

Malfoy sa len jemne uškrnul a  nahlas prehovoril: ,,Nebolo to zlé, Chamberlainová. Zlepšila si sa," mrkol na mňa a dievčatá, ktoré stáli vôkol mňa zaúpeli od hrôzy, keďže si mysleli, že sa pán Malfoy bozkával s odpornou humusáčkou, už dávno predtým.

,,Malfoy, nebuď smiešny. Nikdy by som sa ťa nedotkla, ak by to nebola len hra,"  v tom momente som klamala, až sa Merlin v hrobe obracal. Malfoy sa na mňa prekvapene a zároveň vyzívavo pozrel a v tej sekunde som vedela, že toto nebol najlepší nápad. Pozbierala som všetku odvahu a čo najrýchlejšie som sa pobrala preč zo slizolinskej miestnosti do izby, ktorá sa mi krútila od vypitého alkoholu.

Ležala som na posteli a dívala som sa do stropu, ktorý sa mi zdal vzdialený ako oceán. Cítila som sa zvláštne a môj žalúdok robil divoké otáčky, ktoré nespôsobila nevoľnosť, ale bozk, po ktorom sa tak dlho túžila. Och, čo to pre svätého Merlina vravím? Je to predsa Malfoy.

Pozbierala som všetku silu a odvahu vstať z postele a moje nohy sa mi triasli pod ťarchou môjho tela. Ďakujem svätému Merlinovi, že tu Lola neni a nevidí ma v tomto stave.
Cítila som sa ako v eufórii, ktorá ťa pohltí a rozprúdi ti v žalúdku milión motýľov. V rýchlosti som si opláchla tvár studenou vodou, ktorá mi schladila moje rozžeravené líca, keď v tom som započula slabé buchnutie dvermi. To musela byť zrejme ona, aj keď som si myslela, že išla na bifľomorský žúr.

V rýchlosti som si vyzliekla šaty a prehodila som cez seba čierne rozťahané tričko, ktoré patrilo môjmu otcovi a bolo mi nesmierne veľké, keďže mi siahalo až po kolená.

Pootvorila som dvere a v tom momente som narazila do osoby, ktorú som najmenej očakávala.

Obidvaja sme prudko padli na zem a dívali sme sa na seba v obrovskom šoku. Jeho bledé vlasy už neboli elegantne upravené, ale vyzerali strapato, čo pôsobilo na ňom ešte lepšie. Čo to vravím?

V sekunde som Malfoya od seba odsotila a pozviechala som sa na roztrasené nohy.

,,Čo tu pre svätého Merlina robíš?" Zvreskla som naňho v úplnom šoku a jeho oči si ma premeriavali. V okamihu som si prekrížila ruky a opäť som prehovorila: ,,Ako si sa sem dostal, Malfoy? Chlapci nemôžu ísť do dievčenskych spálni."

,,Povedzme si, že som našiel trik, ako sa sem dostať," odpovedal mi a pri jeho hlase, bledej pokožke a dokonalých búrkových oči, som si spomenula na deň, keď ma nesmierne urazil.

,,Vypadni odtiaľto," začala som sa prechádzať po izbe a zo skrine som vytiahla obrovskú mikinu, ktorú som si pretiahla cez hlavu.

,,Prečo by som mal odísť, Chamberlainová?" Arogantne sa usmial a sadol si na čierne kreslo, ktoré pokojne spočívalo v kúte.

Toto nemyslí vážne. Môj hnev mi prechádzal žilami, pri pozretí do jeho arogantnej tváre a moja hlava sa mi krútila akoby som bola na horskej dráhe.

,,Pamätáš si na ten deň, keď si ma rázne vyhodil z tvojej izby a slovne si mi ublížil? Myslíš si, že je toto hra, ktorú môžeš ovládať? Ja niesom ty, Malfoy! Hádame sa už dva roky, Malfoy. Dva roky! Vieš o mne veci, ktoré nevie nikto iný a potom ma pošleš preč. A potom ma bozkávaš ako nikdy predtým!" Vyhŕkla som a do očí sa mi nahrnuli slzy. Bol to plač z hnevu a bolesti, ktorú som tak dlho držala v sebe. Plač z ničoty a temných čias, ktoré sa blížia v budúcich rokoch.

Malfoy sa v tej sekunde postavil z kresla a privinul si ma prudko k sebe. Tuho ma objal a v tom momente som pocítila bezpečnosť a rozplynula som sa mu v náručí. Opäť.

Bola som tu len ja a on v tomto svete, ktorý bol čoraz temnejší a hrozivejší. Vo svete, kde nerastú kvety, ale len rastie temnota, ktorá nás všetkých pohltí ako droga. Ale moja droga bol len on, ktorá ma upokojovala a nechala ma v eufórii, ale drogy sú škodlivé a návykové, čo bol presne on.

,,Prepáč," vyšlo z jeho pier slovo, ktoré som od neho nikdy nepočula. A prekvapilo ma ešte niečo. Bozk, ktorý mi vtisol na rozpálené čelo.

Takže po veľmi dlhej dobe som napísala kratšiu kapitolu. Prepáčte ľudia, ale musím sa z toho nejak "vysomáriť", keďže mám v tomto príbehu menší zmätok, ale sľubujem, že ho dokončím, čo nebude tak skoro, keďže tu mám pripravené veci, ktoré vás prekvapia ❤️