Slytherin Queen

46| Kúsok od smrti

46| Kúsok od smrti

Nastala zima a to znamenalo, že sa začínali zimné prázdniny. Môj život sa bude musieť vrátiť do starých koľají a moje cesty vedú k rodičom, s ktorými strávim Vianoce. Stále sa mi premietali myšlienky, ktoré blúdili k Malfoyovi a k mojim adoptívnym rodičom. Nastali temné časy a ja som vedela tajomstvá, ktoré mi neustále blúdili mysľou. S Malfoyom som sa rozlúčila a dúfala som, že bude v bezpečí. Aj keď viem, že zostal na Rokforte a o Rokforte sa predsa hovorí, že to je najbezpečnejšie miesto na svete. Hlavne v čarodejníckom svete.

,,Rose, necítim si svoje pery ," vyrušil ma z premýšľania Ron, ktorý oplakával Levander. Hermiona si pre svoju bezpečnosť ani neprisadla do nášho kupé.

Prekrútila som očami a prehovorila som: ,,Ron, ak ti tak vadí, tak sa s ňou rozíď. Ak by si ju ľúbil, tak by si toto nehovoril!"

,,Ron, Rose má pravdu," pritakával Harry, no hneď preskočil na inú tému, ktorá sa netýkala nikoho iného len Malfoya.

,,Máš nové informácie o Malfoyovi?" Opýtal sa ma Harry a jeho oči sa zabodli do mojich. Dívala som sa naňho s pevným pohľadom a ani len okom som nemrkla, pri mojom obrovskom klamstve.

,,Harry je to len Malfoy," ľahostajne som odfrkla. ,,Ak by som niečo vedela, tak by som ti to povedala."

Domov som dorazila v pohodlí nášho auta, ktoré ma čakalo na stanici. Moji rodičia boli celý bez seba. Dnes boli Vianoce a to znamenalo, že to bol obľúbený sviatok mojej mami z čoho vyplývalo že náš domov bol vyzdobený vianočnými ozdobami od výmyslov sveta a po kuchyni rozvoniavali rôzne dobroty. Nikdy som nechápala, prečo tento sviatok berie moja mama až príliš dôležito a zázračne, až pokým som nezistila že v ten deň som plakala pri vchodových dverách ako malé bábätko. Marlene, moja matka, ma zachránila a do rúk ju vzali smrťožrúti. Smrťožrúti, ktorí boli mladí ako Malfoy. Čo to vravím? Malfoy nikdy nebude ako oni.

Rodičia ma zavolali k stolu, keďže večera bola nachystaná. Keď som podišla k stolu, rodičia na mňa zízali.

,,Vyzeráš úchvatne, Rose," prehovorila moja mama, ktorá bola celá bez seba.

Obliekla som si čierne šaty, ktoré mi daroval Malfoy a na krku sa mi črtal mamin a blackovský prívesok. Cítila som sa ako čarodejnica a nie ako človek, ktorý tu vyrastal.

,,Ďakujem mama, ty vyzeráš úžasne ako vždy a ty tiež ocko," usmiala som sa na nich a pobozkala ich na líce.

Kým sme večerali, tak sa ma rodičia pýtali rôzne otázky, čo sa týkali školy, no v tom sa ma mama opýtala otázku, na ktorú som presne v ten moment nemala ani náhodou náladu.

,,Ako sa má mladík z obchodu?" Usmiala sa na mňa a môj otec sa skoro zadusil.

,,Malfoy?" Prekrútila som očami a odložila som príbory. ,,Prečo sú tvoj obľúbený sviatok Vianoce?" Vrátila som to mame. Bola som podlá, ale čakala som na túto chvíľu už pridlho.