Ach, Teo!

2.

,, Bia?" šťuchla som do nej lakťom.  Nereagovala. ,, Bianka" už som do nej ozaj buchla, za čo som si zaslúžila škaredú grimasu.
No pozrela sa na mňa. Pohľadom som vyhľadala toho chlapca a vrátila pohľad späť na Bianku.
,, Ben? Od kedy je Teo späť na Slovensku?" tá hneď reagovala. Myslela som, že ju v tom momente prizabijem. Toto snáď nemyslí vážne.
,, Včera prišiel, veď preto je party. Na privítanie. Však Teo?" zakričal na hnedookého chlapca. Ten sa obrátil a prišiel k nám. Jeho pohľad hneď zavadil o ten môj.
,, Teodor Kollár. " natiahol ku mne ruku a usmial sa. Ak on nie je synom Afrodity tak potom ja už fakt neviem.
,, Liana Tumová" odpovedala som, no ruku som neprijala. Nenechám sa predsa namotať na pekný kukuč a dokonalý úsmev. To už poznám.
,, Nejakú nudu tu máte, a vraj party. Žiadny alkohol tu nevidím." poobzeral sa po stole.
,, Dá sa baviť aj bez alkoholu." drzo som odvetila.
,, Takže slečna nepije.  Čo keby si teda zahráme pravda/ odvaha hm?" povedal so smiechom v hlase.
,, Nie sme deti aby sme tu hrali takéto hry." prekrutila som očami.
,, Oh. A kto povedal že to budeme hrať tak, ako malé deti?" na to sa všetci zasmiali, dokonca aj Bianka, na ktorú som hnusne zazrela.
,, Fajn. Začinam." oznámila som.
,, Ben? Pravda alebo odvaha?" pozrela som sa na neho.
,, Haha odvaha" povedal frajersky.
,, Chcem aby si pobozkal Bianku. " pozrela som na Bianku, ktorá na nás zmätene pozerala.
No Ben sa len uškrnul. ,, Toto chce súkromie " povedal a už ťahal Bianku niekde hore schodami. Nemáš za čo Bia. ,, Hrdličky odhrkútali , takže beriem slovo ja." povedal Marek som smiechom v hlase.
,, Liana, pravda alebo odvaha?"
,, Pravda." pri ňom som naozaj nechcela ani len vedieť akú odvahu by mi dal.
,, Mmm...je pravda, že si chcela dať Ronovi ale v tom si dostala kramy?" uškŕňal sa. Vždy vytiahol na mňa nejakú blud, keď som mu jasne dala najavo, že s ním nič nechcem mať.
,, Naozaj veríš takým hlúpostiam, ktoré Ronald povedal? Naozaj? O tom čo sa medzi nami stalo nevie nikto nič. Tak láskavo nepchaj nos tam kam nemáš." rozčúlila som sa a odišla von, oprela sa o stenu.
Skvelé, naozaj skvelé. Bianka si tam užíva s Benom a ja? Ja som zas tam kde som bola. Nemala som sem chodiť. Vždy keď mi niekto Rona spomenie je mi zle. Milovala som ho tak moc, že som mu odpustila, že ma udrel a to niekoľkokrát. Snažila som sa ho chápať. Ale v noc kedy som ho odmietla a pokusil sa ma znásilniť som pochopila, že to musím ukončiť. Jediné moje šťastie bolo, že ovládam box.  Vtedy o mne začal rozširovať rôzne hlúposti, ktoré neboli pravdivé no aj tak im ľudia verili.
,, Hej... si v pohode?" počula som jemne chrapľavý hlas.
,, Som." otočila som sa aby som vedela ku komu hovorím. Stál tam Teo.
,, Prečo si išiel vlastne za mnou? "
,, Nefandi si. Prišiel som si zapáliť." pousmial sa a zapálil si cigaretu.
,, To je fuk. Idem domov."  no v pohybe ma zastavila niečia ruka na mojom zápästí.
,, Hej, hej, hej. Sama určite nejdeš. A ešte keď si takto oblečená. "
,, Ak si si nevšimol,  Bianka je hore s Benom takže áno, idem sama. " snažila som sa vymániť svoje zápästie z jeho ruky.
,, Nie to teda nejdeš."
,, Pusti ma." zavrčala som.
,, Len ak môžem ísť s tebou, odprevadim ťa."
,, Nestojím o to. Choď a bav sa. Koniec koncov je ta party pre teba."  začala som chytať nervy.
,, Buď pôjdeme spolu alebo sa obaja vrátime späť do klubu." nedal sa.
,, Si otravný." pretočila som očami a on mi uvolnil ruku z pevného zovretia. Tu sa už uškrnul lebo vedel, že vyhral.
Vykročila som a jeho som mala v pätách.
,, Aby bolo jasne, ovládam box , nebojím sa ísť v noci po tme sama." povedala som po pár minútach ticha.
,, Fajn. Niečo ma možno môžeš naučiť."
,, Na to zabudni. Toto je posledný krat čo sa my dvaja spolu rozprávame. "  pridala som do kroku.
Celu cestu sme mlčali až kým sme nedorazili pred babkin dom.
,, Už mi môžeš dať pokoj. Zbohom." otočila som sa k bráničke, ktorú som chcela otvoriť.
,, To vážne nemôžeme byť kamaráti?" zastavil ma jeho hlas.
,, Kamaráti? My dvaja? Veď sa nepoznáme. Som zvedavá ako by to skončilo " zasmiala som sa.
,, Nezistíš ako by to skončilo kým to neskúsiš." odpovedal. Tu som sa otočila a podišla k nemu bližšie.
,, Ak si si nevšimol, tak nezáujem. Nenamotaš si ma na pekný kukuč a dokonaly úsmev."
pozerala som mu priamo do oči.
,, Takže si myslíš že mám pekné oči a aj úsmev ?" uškrnul sa.
,, Zbohom Teodor. " otočila som sa a otvorila bránku.
,, Žiadne zbohom. My dvaja sa budeme stretávať často."  Povedal hlasnejšie aby som ho ešte počula.

Vstúpila som dnu, okamžite išla do kúpeľne sa odmalovať. Potom som si zamierila do izby, kde som zo seba zvliekla šaty a obliekla si svoje pyžamo. Boli asi 4 hodiny ráno. Bola som hrozne unavená, no aj tak som nemohla zaspať. Myslela som na chlapca s čokoládovými očami.