Ach, Teo!

18.

Teov pohľad
Sadli sme si do auta a ja som pustil hudbu, hudba lieči alebo minimálne zlepšuje náladu. Lia si oprela hlavu o okno a pozerala sa kdesi von. Ruky mala položené na stehnách a tak som jej jednu ruku chytil a položil na prevodovku a naše prsty preplietol.
Prekvapene sa pozrela na mňa a potom na naše ruky, no neurobila nič.
Obaja sme ticho sedeli a počúvali hudbu, ktorá hrala v rádiu.

,, Mmm..Teo prečo tu stojíme?" spýtala sa ma Lia nechápavo keď som zastavil pred veľkým nákupným centrom.
,, Je tu jedno dobré kvetinárstvo a spomenul som si ako naposledy tvoju babku potešili kvety, ktoré som doniesol a tak mi napadlo..." zhlboka som sa nadychol, ,,napadlo mi, že by som nejaké mohol kúpiť a potešiť ju." dokončil som a prehrabol si vlasy.
Lia sa na mňa usmiala a prikývla.
,, Môžem počkať tu?" povedala jemne a potichu.
,, Samozrejme." usmial som sa teraz ja a odišiel.

,, Dobrý deň poprosím vás spraviť kyticu z týchto ruží a jednu túto bielu zvlášť."
,, Dobrý deň , koľko ruží si želáte a bielu chcete aj ozdobiť" odpovedala mi staršia pani s červenými kučeravými vlasmi a okuliaroch na očiach.
,, Tak 10 a nie, nechcem ju ozdobiť." prikývla a začala pekne vytvárať kyticu. Sledoval som ju ako rôzne obstriháva rôzne listy a ozdoby a zväzuje ich dokopy. Bola v tomto naozaj šikovná lebo toto nie je prvá kytica, ktorú tu kupujem a vždy vyzerá nádherne.
,, Môže byť?" spýtala sa aby sa uistila, či som s výsledkom spokojný.
,, Samozrejme, koľko to bude?" vyťahoval som z vrecka peňaženku.
,, Rovných 20€ vás poprosim." podal som jej teda bankovku, zobral kvety a odišiel.

Podišiel som k autu s kyticu položil na zadné sedadlá, bielu ružu som si nechal v ruke.
Sadol som do auta a ružu podal Lii.
,, Jedna aj pre teba" povedal som kým som jej ju podával.
,, Čože? Prečo?" zmätene pozrela na ružu aj na mňa.
,, Dúfal som, že ťa to poteší a zlepší náladu aspoň kúsok."
,, O môj bože, ďakujem, naozaj. " objala ma a vlepila mi bozk na líce.
,, Fajn a teraz do nemocnice." naštartoval som auto a opäť chytil Liinu ruku.
Onedlho sme stáli pred obrovskou bielou budovou . Lia si hlboko povzdychla.
,, Bude to fajn, dobre?" povedal som čo najkludnejšie. Kým Lia len mlčky sededela som vystúpil a prišiel jej otvoriť dvere.
,,Vieš, že to nemusíš robiť, zvládnem otvoriť dvere aj sama" povedala po tichu akoby nevládala ani len hovoriť, no kútiky jej úst sa jemne nadvihli do drobného úsmevu.
,, Viem." odpovedal som, no aj tak tie dvere budem otvárať. Som predsa nejaký ten gentleman. Vystúpila a ja som otvoril zadné dvere aby som mohol zobrať kyticu.
Vyšli sme na poschodie, na ktorom bola jej babka a namierili sme si k jej izbe.
,, Srdiečko" milo sa usmiala jej babka, keď sme vošli do izby.
,, Teo, ake milé prekvapenie."
,, Ahoj babi." sklesnuto povedala Lia.
,, Dobrý deň." pozdravil som sa a podal jej kvety.
,, Och zlatko, ďakujem. Ty asi vieš ako si získať srdce ženy." povedala milo. Vyzerala ako by jej vôbec nič nebolo.
,, Nie každej." milo som sa usmial. Teda snažil som sa. Liina babka sa zahľadela na Liu, ktorá sa tvárila, že nás nepočula.
,, Ako sa cítiš babi?" chytila jej ruku do dlaní.
,, Keď vás vidím, je mi lepšie." neprestávala sa usmievať.
,, Babi naozaj, ako sa cítiš." naliehala Lia.
,, Už som odpovedala." Lia si len povzdychla.
,, Liuška, zlatko takto to je dobre áno. Aj tak som to doma už vydržala dlho a verím, že Teo ti rád robí spoločnosť a nenecháva ťa samu." usmiala sa na mňa. Liu by som nenechal samu ani keby jej babka sa len rozhodla ísť na dovolenku na Bali a nie to ešte keď sa tak veľmi trápila. Na tom dievčati mi neskutočne záleží až je to niekedy zvláštne.
,, Počkaj čo? Ty si vedela, že máš rakovinu?!" spýtala sa Lia nahnevano. Dosť nahnevano.
,, Vedela." potichu povedala jej babka.
,, Prosím ?? Prečo si mi do riti nič nepovedala? Prečo si to tajila. Ty si asi neuvedomuješ, že si moja jediná rodina. Nikoho iného nemám." začala plakať. Úprimne, ma zaboleli jej slová pretože má mňa a navždy mať bude no nechal som to tak. Vtiahol som ju do objatia. Aj keď mi jej malinkými rukami búchala do hrude aby som ju pustil, neurobil som to. Pretože som nejak tušil, že toto ju ukľudní. A mal som pravdu ukľudnila sa.
,, Prišla som o mamu, otec sa na mňa vysral a teraz mám prísť aj o teba a ty mi ani nepovieš že si chorá, čo chorá. Že máš rakovinu dopekla. Ako dlho ?" stála so založenými rukami.
,, Čo ako dlho?" spýtala sa jej babka.
,, Ako dlho to vieš? Ako dlho ju máš? " povedala o čosi kľudnejšie.
,, Dlho Lia, no bola si šťastná a ja som to kaziť nechcela. A keď už som ti niečo chcela povedať stretla si tuto mladého pána a zlatíčko, žiarila si takmer každý deň. Nedokázala som ti to povedať." sklesnuto pozerala. A ja som tam stál len ako dilino neschopný slova.
,, Dá sa to ešte liečiť?"
,, Nie." povzdychla si Liina babka.
Lia nepovedala viac ani slovo a odišla.
Jej babka naozaj zosmutnela a tak som povedal : ,, Skúsim sa s ňou porozprávať. Zatiaľ dovidenia." pokusil som sa o úsmev. No vedel som aká Lia je a vlastne som ju aj chápal. Z rodiny naozaj už nemala nikoho.
,, Zomrie." šepla ticho.
,, Skôr alebo neskôr zomrie Teo." pozerala do prázdna.
,, Lia, ja...rozumiem ti. No tvoja babka ti chcela len dobre." snažil som sa znieť pokojne.
,, Dobre? Ona mi chcela dobre tým, že mi zatajovala takú vec?" rozčúlila sa.
,, Chcela ťa vidieť šťastnú a nie aby si sa takto trápila. Ľúbi ťa a ty to vieš, urobila to len preto."
,, Zavez ma domov." prikyvol som.

,, Teo toto nie je cesta ku mne domov." založila si ruky na prsiach.
,, Ideme domov. Ku mne domov." odpovedal som jej kľudne.
,, Nechcem ísť k vám. Stačilo mi, že som u vás spala jednu noc."
,, Máš pocit, že som sa ťa pýtal či chceš? Mama ťa miluje a o Amálke ani nehovorím. " jemne som sa usmial.
,, A tvoj otec?" upriamila na mňa svoje kukadlá.
,, Môj otec nebude doma. A keby bol....to je jedno. Nie je doma." odpovedal som monotónne.
,, Teo čo je vlastne s tvojim otcom? " spýtala sa opatrne.
,, Lia, neber to zle ale nechcem ho riešiť dobre?" iba nemo prikývla.
Zastali sme pred našim domom.
,, Oh a ešte jedna vec. Keď si teraz sama chcem aby si bývala tu. Keď otec bude preč pr dní tak môžeme ísť k tebe. Samu ťa nechcem nechať. Takže ešte dnes sa neskôr stavíme u teba pre veci ."
,,Teo si zlatý ale to nemôžem. Nemôžem bývať u vás. Tvojej mamine by sa to tiež nepáčilo."
začala sa hrať s vlasmi, robí to vždy keď je nervózna.
,, Moja mama ťa miluje a súhlasila." usmial som sa a už ju ťahal dnu. Otvoril som jej dvere a naznačil aby vstúpila. Obaja sme sa vyzuli a prešli do kuchyne kde stála mama a na stoličke aj Amálka.
,, Čaute ženy." pozdravil som sa.
,, Dobrý deň, ahoj Ami." pozdravila sa aj Lia. Keď ju Amálka uvidela rozbehla sa k nej a obmotala ručičky okolo nej. Lia sa úprimne usmiala. Má tak pekný úsmev.
,, Mami tak, tak ako sme sa dohodli. Ideme hore. Neskôr na chvíľu zbehneme k Lii pre veci."
,, Mm načo pre veci?" spýtala sa Ami zvedavo.
,, Lia tu s nami bude teraz častejšie." hneď ako som dopovedal Amálka začala tlieskať a tešiť sa. Lia sa zasmiala a ja spolu s ňou. Potom sme odkráčali do mojej izby.
,, Ak chceš môžeš spávať tu, ja pôjdem do hosťovskej."
,, Táto posteľ je dosť veľká pre oboch." opäť sa začala hrať s vlasmi.
,, Dobre." uchechtol som sa sám pre seba.
,, Zajtra musíme ísť do školy. Predsa len, príprava na MOVE. "
,, Viem..." vzdychla si. Rozumiem, že sa jej tam moc nechcelo. Úprimne ani mne sa nechce, no trénovať chcem. Netancoval som už ani nepamätám, čo ma dosť mrzí. Nemyslím ale v škole, ale len tak sám pre seba.
Z ničoho nič mi cinkla správa no telefón som mal hodený na posteli a akurát som sa chytal sa ísť prezliecť.
,, Lia môžeš prosím pozrieť kto mi píše? Kód je 010775" Lia na mňa vyjavene pozrela no zobrala môj telefón a naťukala kód, kým som sa ja prezliekal. Všimol som si, že sa jej pohľad na chvíľu zasekol na mne, no tváril som sa, že som ju nevidel.
,,Umm píše ti nejaká Rebeka." povedala akoby bola v šoku.
,, A čo píše?"
,, Umm. Počkaj.....vraj prečo jej neodpovedáš na správy a či sa nemôžete stretnúť." stále hovorila ako by ju niekto obaril horúcou vodou.
,, Odpíš jej prosím len, že nemám čas." urobila ako som povedala a položila mobil na posteľ.
Ja som sa ďalej hrabal v skrini a našiel som svoje staršie kraťasy, ktoré boli na šnúrky, takže by Lii mohli byť ako tak dobré.
,, Našiel som ti toto, môžeš sa prezliecť s tých riflí ak chceš." podal som jej ich a posadil sa na posteľ.
,, Ďakujem. " zobrala si ich do ruky. Začala si odopínať nohavice a všimla si ako ju sledujem.
,, Nezízaj na mňa." pousmiala sa. Ja som teda odvrátil zrak, no keď ona urobila to isté, otočil som hlavu späť.
V mojich veciach totálne plávala a tak bolo rozkošnejšia ako bežne. Usmial som sa sám pre seba.
,, Hej! Nesmej sa mi." založila si ruky na prsiach.
Vstal som z postele a podišiel k nej.
,, Nesmejem sa. Len si rozkošná." pozrel som sa jej priamo do očí a ona sa zahľadela do tých mojich. Všimol som si, že jej pohľad padol kúsok nižšie rovno na moje pery. Zobral som to ako nejaké znamenie a vtisol jej jemný bozk na pery. Odtiahol som sa a pozrel jej opäť do očí. No neuniklo mi, že sa červenala a na celom tele mala husacinu. Usmial som sa sám pre seba a otočil sa a sadol si na posteľ.
,, Teo?" spýtala sa nervózne.
,, Áno?" sadla si vedľa mňa.
,, Sľub mi že zostaneš. Aj keby všetci odišli a o všetkých prídem. Prosím."
,, Lia teraz ti niečo poviem a dobre si to zapamätaj dobre?" prikývla.
,, Si pre mňa jedna z najdôležitejších osôb v živote. Nikdy, ešte raz nikdy od teba neodídem. " usmiala sa a oprela si o mňa hlavu. Ja som ju chytil okolo pása a dal jej letmý bozk na vrch hlavy.
,, Nedokázal by som ťa nechať tak Lia. Na to ťa až príliš....na to ťa mám až príliš rád."
,, Aj ja teba Teo. Mám ťa veľmi rada." obmotala jej tenké ruky okolo môjho tela a objala ma.

Ahojte moji milovaní. Prepáčte, že pred tým neboli moc časti ale nejak som nemala nápady a ani čas. Snažím sa to teraz napraviť. Pomaly vás tu pribúda, čo ma nesmierne teší. Každopádne budem rada za každý jeden vote alebo komentár či už pozitívny alebo negatívny.

Love ya all 💜