Ach, Teo!

8.

Otvorila som pár kníh a naučila sa čo som potrebovala. Keď som skončila bolo presne 22:30. Vstala som z postele a išla sa odmalovať a rovno aj osprchovať. Spustila som na seba horúcu vodu. Už osprchovaná som sa zabalila do uteráku a namierila si do izby. V tmavej miestnosti svietil len môj telefón. Zažala som svetlo, sadla si na posteľ a zobrala mobil do ruky. Na telefóne mi svietilo Teovo meno, napísal mi správu.
,, Dobrú noc a dobre sa vyspi :) " po prečítaní správy som sa usmiala. Nikdy mi nikto nenapísal správu na dobrú noc, bolo to zlaté.
,, Dobrú, Teo." telefón som odložila a prezliekla sa do pyžama. Bola som dosť unavená a tak som rýchlo zaspala.

Budik ukazoval 6:00, čas aby som vstala. Pretrela som si oči a pomaly sa postavila. Ako každé ráno som hneď namierila do kúpeľne kde som sa najskôr zhrozila nad tým ako vyzerám, následne umyla tvar, jemne sa nalíčila a učesala si vlasy. Na oblečenie som dnes zvolila čierne mierne skrátene tričko s dlhým rukávom a dotrhané rifle. Zbalila som si pár kníh, ktoré som potrebovala a nahádzala do tašky. Dnes ráno som sa snažila nemeškať. Rozhodla som si dnes na seba naniesť aj rúž. Nie je to u mňa zvykom, no chcela som vyzerať pekne.
,, Dobré ráno babi." usmiala som sa na ňu.
,, Ale, ale. Máš nejakú dobrú náladu. "
,, Mmm...dobre som sa vyspala. " len som mikla plecom.  Zobrala som si rohlík a natrela ho nutellou. Spravila som si dva aj do školy a zbalila ich do tašky. Ešte som si rýchlo naliala do fľaše čistú vodu. Obula som si svoje biele Jordany, ktoré som dostala minulý rok od Bianky k narodeninám. Ja sama by som si tak drahé topánky nekúpila. Ešte nezarábam a babkine peniaze treba na iné veci. Na vrch som si zobrala bielu šušťavú bundu.
,, Idem Babi, po škole sa pôjdem asi ešte prejsť tak ma nečakaj. Keby niečo volaj, pa." zakričala som aby ma počula až do kuchyne.
Otvorila som dvere, následne zatvorila a zamkla. Keď som sa otočila pri bráničke ma čakal Teo s veľkým úsmevom na tvári. Má naozaj pekný a priateľský úsmev.
,, Dobré ráno" pozdravil sa a stále sa usmieval.
,, Dobré aj tebe" usmiala som sa aj ja. Uprene na mňa hľadel a mňa to začalo znervózňovať.
,,Čo je?" zvraštila som obočie.
,, Hm?" pohľad odo mňa neotrhol.
,, Prečo sa na mňa tak pozeráš? Mám niečo na tvári alebo mám niečo špinavé ?" vyťahovala som si mobil z vrecka aby som skontrolovala svoj vzhľad no jeho ruka ma zastavila.
,, Vyzeráš úžasne, to len preto" po jeho slovách som cítila ako sa mi červeň dostáva do líc. Radšej som sa otočila a začala kráčať.
,, Už som ti povedal, že si zlatá keď sa červenáš?"
,, Prestaň." pretočila som očami a pokračovala som v chôdzi.
,.Inaaak dnes je ten konkurz na súťaž, zapojiš sa však?" zmenil tému.
,, Neviem, nie som si istá či by som to..."
,, Dokázala by si to." skočil mi do reči.
,, Lia, ver si trochu. Ty máš talent len ho musíš ukázať." len som nemo prikývla.

....

,, Liana Tumová na pódium, prosím." započula som svoje meno a dostala som stres. Legíny, ktoré som mala na sebe oblečené začali byť príliš úzke, jednoducho som sa na to prestala cítiť.
,, Liana Tumová." zopakovali moje meno.
,, Zvládneš čokoľvek." za mojim uchom som počula Teov šepot, naskočila mi husacia koža po celom tele no nakoplo ma to. Postavila som sa a išla na pódium. Nadýchla som sa a už som sa len nechala unášať hudbou.

,, Výborne." počula som od učiteľky po tom ako som dotancovala. Očami som vyhľadala Tea. Ten sa usmial a prikyvol na znak, že to bolo naozaj dobré. Po nás následovala aj ich trieda.
Teo so sebavedomým vstúpil na pódium. Sledovala som každý jeho pohyb. Bol úžasný, naozaj úžasný. Tie pohyby robil s takou ľahkosťou a eleganciou. Bol zážitok sa na neho pozerať. Vidno, že tanec naozaj miluje.

,, Fajn, podali ste veľmi dobré výsledky. Zajtra na nástenku vyvesíme mená víťazov. Držte sa a môžete odísť." povedala profesorka a zrazu začal prevládať v miestnosti šumot.
,, Je niečo čo ty nedokážeš?" usmiala som sa na neho hneď ako ku mne prišiel.
,, Stačí si veriť a ide všetko." chcel mi z rúk zobrať tašku s vecami
,, Hej, to je pohode, nemusíš to.."
,, Daj to sem a mlč" zobral mi tú tašku a vrátil mi ju až pred šatňami, kde sme sa išli prezliecť.
,, Počkám ťa na parkovisku" povedal a ja som len prikývla. Jeho spoločnosť som si začala obľubovať.