Ach, Teo!

14.

Toto ráno sa ničím nelíšilo od všetkých predošlých. Vstala som z postele a prešla rovno do kúpeľne. Výbuch na hlave, opuchnuta tvár, kruhy pod očami. ,, Aké typické" povzdychla som si nahlas. Svoju tvár som si umyla studenou priam až ľadovou vodou a snažila sa prebrať sa, čo sa celkom podarilo. Vlasy som si učesala a nechala ich dopadať na moje plecia. Na tvár som si naniesla trochu korektoru, na oči špirálu a rozhodla som sa aj pre linku. Vrátila som sa späť do izby a otvorila šatník, z ktorého som si vytiahla modré mom jeans a obyčajný čierny rolák. Vytiahla som si ešte spodné prádlo a čierne nike ponožky. Keď som sa obliekla, do školskej tašky som si nahádzala potrebné učebnice a zbehla dole po schodoch a namierila si to priamo do kuchyne.
Zvláštne, babka tu nesedí. Preto som sa rozhodla ísť pozrieť do obývačky. Babka ležala s čajom v ruke zababušená v deke. Nevyzerala moc dobre.
,, Dobre ráno babi, čo sa deje? Si chorá?"
priložila som jej ruku na čelo. Horúčku nemala .
,, Zlatíčko, dobre ráno. A neboj sa, len mi nie je dobre." milo sa na mňa usmiala.
,, Si si istá? Nepôjdem s tebou k lekárovi? Alebo zostanem tu dnes s tebou."
,, Nerob si starosti. Pekne sa choď najesť, ja to zvládnem." Hneď ako dopovedala tuto vetu, začala silno kašlať.
,, Si si istá že budeš v poriadku?"
,, Ano moja, a už bež lebo budeš meškať."
S pochybnosťami ale predsa som ju poslúchla a odišla do kuchyne kde som si zobrala chlieb a natrela ho džemom. Do školy som si spravila rohlík s paštetou a do fľaše som si nabrala čistú vodu.
Pozrela som sa na telefón a bolo presne 7:30. Čas odísť ak nechcem prísť neskoro.

Keď som otvorila dvere, za bráničkou ma už čakal Teo.
,, Dobré ráno" pozdravil sa a na perách vyčaroval ten jeho klasický dokolany úsmev.
,, Neodpovedal si mi na SMS-ku"
"Dobré ráno aj tebe Teo, ako si sa vyspal?" ironicky na mňa pozrel do tvár mu stále zdobil úsmev.
,, Dobré ráno. Prečo si neodpovedal?" založila som si ruky na prsiach a skrčila obočie.
,, Lia, netvár sa že sa hneváš. Nejde ti to" žmurkol na mňa brnkal mi po nose. Ja som na neho hnusne zazrela.
,, Ahh... prišiel otec ako už vieš. Rozprávali sme sa spolu a potom som išiel rovno spať. Spokojná?"
,, Nie." odvrkla som.
,, A to už prečo? Veď som ti povedal ako to bolo." rozhodil rukami do vzduchu.
,, Povedal si polopravdu. Videla som, ako sa tvoja nálada včera zmenila keď tvoja mamina spomenula tvojho otca."
,, Lia všetko je fajn. Nič sa nedeje a bolo to presne tak ako som ti pred chvíľou povedal." Zahladel sa mi do očí. Vedela som že mi klame, no keby mi o tom chce povedať, už by to urobil. Preto som sa rozhodla len prikývnuť a viac to nerozoberať. Teo podišiel k autu a otvoril mi dvere, za čo som sa slušne poďakovala.
Pustil nejaké pesničky, ktoré som moc nevnímala, pretože som stále rozmýšľala nad včerajškom. Z mojich myšlienok ma vytrhol hlas Tea: ,, Lia, máš dnes čas?" hlavu som otočila tak aby som sa mu pozerala do tvare.
,, Mala by som. Prečo?" nadvihla som jedno obočie.
,, Je piatok. Tak som rozmýšľal, žeby sme mohli niekde zájsť. Na nejakú party alebo tak." keď odpovedal už sme stali na školskom parkovisku, kde zaparkoval.
,, To neznie zle. Ide ešte niekto?" odopla som si pás.
,, Zatiaľ nie." prehrabol si vlasy a vystúpil z auta. Ja som sa natiahla na zadné sedadla pre tašku a chcela tiež vystúpiť ale to už pri mne stal Teo a dvere na aute mi otvoril.
,, Fajn."
,.Fajn?"
,,Fajn. " prikývla som.
,, Tak o 20:00 ťa vyzdvihnem. Pôjdeme do Jantáru. "
" Fajn." usmiala som sa, objala ho a odišla do triedy.

Prešla som cez úzku chodbu až ku svojej skrinke, ktorú som si odomkla a vložila do nej knihy. V ruke som si nechala len učebnice na slovenčinu. Keď som sa otočila zahliadla som Bianku aj s ostatnými, no rozhodla som ísť rovno do triedy. Pretlačila som sa plnými chodbami na 2.poschodie a namierila si to do učebne D4, v ktorej sa mala uskutočniť hodina. Sadla som si na moje tipické miesto a položila knihy na lavicu. Do triedy prišla aj Bia a sadla si vedľa mňa.
,, Dobre ráno" povedala pričom si dávala knihy na lavicu.
,, Dobré..." pousmiala som sa a rozhodla som sa si nájsť poznámky a prečítať si ich.
Bianka urobila to iste.
*Crrrrrrrn* zazvonilo a učiteľka Jarovnícka si nakráčala do triedy. Na tvári mala jej klasický priblblý úškrn. Oblečené čierne šaty a na nich svetrík. Je to milá učiteľka ale na jej hodinách sa mi dá spať viac ako o 2:00 ráno.
Začala vysvetľovať nové učivo. Absolútne som ju nevnímala. Neustále sa mi zívalo, na čom sa Bianka kvalitne zabávala.
*Ding,ding, dong* zaznela "znelka" rozhlasu.
* Drahí naši študenti, prišla chvíľa, na ktorú čakalo mnoho z vás. Najmä tí, ktorí sa zúčastnili na konkurze na súťaž MOVE . Bolo veľmi ťažké vybrať tých najlepších, pretože sme videli veľa veľmi talentovaných ľudí. Po niekoľkých dňoch rozhodovania sa, sme sa rozhodli takto: Z chlapcov nás bude zastupovať Teo Kollár." bolo počuť ruch na celej škole, výkriky, tleskot. Ja som sa len usmiala. Mala som tušenie, že vyhrá. ,, Prosím ešte o pozornosť. Za dievčatá bude našu školu zastupovať Liana Tumová. Prosím, po hodine sa obaja dostatvte do riaditeľne."
*Ding,ding,ding*
Opäť som počula tlieskanie, výkriky, výskot. Bola som v šoku. Nečakala som, že vyhrám. Vôbec som to nečakala. Do vnímania faktu, že povedali moje meno ma dostalo až trhanie môjho ramena Biankou. Škerila na mňa tie jej dokonalo biele zuby. Usmiala som sa. Bola som skutočne veľmi šťastná.
Zablikal mi telefón a tak som "nenapadne" naň pozrela.
,, Gratulujem👏🏻. No myslím, že budeme spolu tráviť viac času ako si zvyknutá 😛."
Bola od Tea. Ja som sa pousmiala a čakala na koniec hodiny.
Ani som sa nenazdala a už zvonilo. Zobrala som si knihy a rýchlo išla pri skrinky. Knihy som vložila do nej. Rozhliadla som sa okolo seba s nádejou že nájdem Tea. Našla som. Stal ďalej odomňa otočený chrbtom. Rozbehla som sa a skočila mu na chrbát. Chytil ma a zatočil sa. Začala som sa smiať. Potom ma pustil a ja som sa postavila, no stále som sa smiala.
,, Poď ty smejo, čakajú na nás." chytil ma za ruku a jemne potiahol. Jeho kamaráti sa na nás len prekvapene pozreli ale nepovedali nič. Bola som tak moc šťastná. Splnil sa mi taký maličký sen.