Ach, Teo!

20.

Ešte hodnú chvíľu sme hrali rôzne hry. Takmer všetky okrem jednej som vyhrala, za čo som bola na seba pyšná.
,, Si hladný?" spýtala som sa, keď sme dohrali.
Nestíhol ani odpovedať a zaškvŕkalo mu v bruchu.
,, Beriem to ako áno." začala som sa smiať.
,, Pozývam ťa na večeru."
,, A čo tvoje lievance?" nadvihla som jedno obočie.
,, Povedzme, že ma prešla chuť. Choď sa obliecť a pôjdeme." vstal z postele a namieril si to ku skrini.
,, A čo som vyzlečená?" usmiala som sa. On si ma premerial očami.
,, Hm...v tomto by si zamrzla, moja zlatá." pretočila som očami a vybrala sa k svojej taške.
,, A kde pôjdeme ?"
,, To ti nepoviem ale kľudne môžeš ísť v džínsoch a mikine." žmurkol na mňa a vyzliekol si tričko. Wau. Nie je to prvýkrát, kedy ho takto vidím no aj tak len stojím ako socha a zízam.
,, Nie že by mi vadilo, že ma žereš pohľadom ale som naozaj hladný takže by si sa mala ísť prezliecť." povedal a ja som svoj zrak odtrhla z jeho brucha na jeho čokoládové oči. Zvrtla som sa bez slova a vytiahla si z tašky mom jeans, čierne tričko s dlhým rukávom a šedú mikinu veľkosti L ( takže mi bola väčšia ) . Vlasy som si vypla do čohosi, čo mal byť drdol a vytiahla si predné pramene.
,, Tadá." povedala som už oblečená.
,, Ty môj maly bezdomovec " zasmial sa Teo pri pohľade na môj outfit.
,, Mám sa prezliecť ?" Ukázala som za seba na tašku.
,, Nie. Poď." rýchlo som si schmatla mobil a peňaženku a už ma ťahal dole schodmi.
Na seba som ešte prehodila hnedý kabát a obula si tenisky. Teo mal ma sebe čierne teplaky a bielu mikinu. Obyčajné, no na tomto chlapcovi neskutočne sexy.
Prehodil cez seba ešte šušťavú bundu a obul si svoje Vansy. Otvoril mi dvere a zamkol dom.
,, Povieš mi už kam ideme ?" spýtala som sa keď som nasadla do auta.
Teo sa len usmial a pokrútil hlavou. Auto naštartovalo a my sme vyrazili, nevedno kam.
Onedlho sme zastavili pred budovou,na ktorej svietil názov Everything you fancy ( Všetko na čo máš chuť.)
,, Nechápem prečo na Slovensku všade používajú americké názvy. " povedala som viac menej sama pre seba.
,, Týmto to odpusť, majú tu skvelé jedlá." pousmial sa a vkročili sme dnu.
Bolo to veľmi pekne zariadené. Vnútri boli steny omaľované na hnedo-bielo, hnedé kožené sedačky boli pekne rozmiestnené k čisto bielym stolom, na ktorých boli umelé kvety. Vyzeralo to tu útulne.
,, Ale , ale ...koho nám to čerti nesú." pristúpil k nám.... MAREK?
,, Marek? Teba by som tu nečakala ." povedala som prekvapene.
,, Hej, hej. Brigadujem tu aj s pár kamošmi."
,, Ou, aha." odpovedala som a sadla si na jednu zo sedačiek.
,, Na to, že sme sa dlhšie nevideli, nevyzeráš byť moc rada, že ma vidíš." žmurkol na mňa.
,, Možno preto, lebo nie som." pretočila som očami a pohľadom som hľadala stravný lístok.
,, Hľadáš toto?" pred očami mi Marek prebehol čiernym papierom, na ktorom bolo napísané menu. Papier som len schmatla a ignorovala ho. Marek ešte mi čosi blabotal ale nevnímala som ani jedno jeho slovo.
,, Lia?" oslovil ma Teo.
,, Hm?" dvihla som zrak od papiera.
,, Niečo som ti hovoril." zamračil sa Marek.
,, Škoda, že ma to netrápi. Dones mi prosím kofolu a Bezi Bezo." bolo to pečené kura s nejakou zeleninovou oblohou. Znelo to chutne.
,, Teo tebe smažené bandurky a stejk? " konečne presmeroval zrak odo mňa na Tea.
,, Áno. A na pitie tiež kofolu." Marek len prikyvol a odišiel. Konečne. Ten chlapec už pár týždňov po mne ide a mne lezie kvalitne na nervy. Viem, že keby mu dám to, čo chce, viac by o mňa ani nezakopol.
,,Bola si tu už niekedy ?" spýtal sa Teo po chvíľke ticha.
,, Nie, nikdy. Ako si to tu vlastne našiel?" usmiala som sa na neho.
,, Ako malý som sem chodil s rodičmi."mykol plecom. Bolo vidieť, že to hlbšie rozoberať nechce . Ja som teda len prikývla.
,, Inak , Teo, nikdy som nevidela tvojho otca. On s vami nebýva? "
,, Býva. Ale chodí na pracovné cesty. " odpovedal monotónne.
,, Aha." viac som sa nepýtala. No zaujimalo ma, kde je jeho otec. Nikdy o ňom nehovorí, no vyzerá, že ani nechce. Zostala som teda radšej ticho.
,, Lia prepáč, ale môj otec... on...nechcem sa o ňom rozprávať." potvrdil moje myšlienky.
,, Dobre. " odpovedala som a vytiahla si telefón.

Ben: Lia prosím ťa, nevieš kde je Bianka? Nedvíha mi telefón a bojím sa o ňu.

Táto správa mi nabehla ma displej. Rozklikla som ju a odpísala.

Lia: Dnes som ju videla na prechádzke ale netuším kde je teraz. No bola dosť divná. Stalo sa niečo medzi vami?

Ben: Nerieš a dik.

,,Divné." povedala som nahlas.
,, Čo je divné?"
,, Píše mi Ben či neviem kde je Bianka." povedala som a podala mu telefón do ruky.
,, Určite sa pohádali alebo Benovi zas preplo ." pretočil očami .
,, Asi jej radšej zavolám." povedala som a zobrala si späť svoj telefón. Vytočila som Biankine číslo . Onedlho sa ozvalo: ,, Prosím?" ufff zdvihla to.
,, Bibi ahoj, um...písal mi Ben. Je všetko v poriadku ? " vysypala som na ňu.
,, Um...hej hej všetko fajn. " neznelo to teda moc presvedčivo.
,, No ako povieš. A kde si? Ben ťa hľadá, bojí sa o teba."
,, Som u starkej ale prosím nehovor mu to. Iba mu napíš že si so mnou volala a som v pohode. "   
,, No dobre teda. Ale kľudne volaj keby niečo dobre?" hoc sme sa s Biankou už moc nebavili, stále som tu chcela byť pre ňu nech sa deje čokoľvek.
,, Mhm." bolo jedine čo odpovedala a zložila.

,, Tak, dobrú chuť." prišiel Marek aj s jedlom.
,, Diky." odpovedali sme s Teom zborovo na čom sa Teo zasmial.
Jedlo vyzeralo chutne a ešte chutnejšie bolo.
Teo dojedol skôr ako ja a potom na mňa len mlčky pozeral.
,, Čo je? Som špinavá?" chrbtom ruky som si utierala ústa.
,, Nie, nie. Papaj." usmial sa a teraz som ako blbá hľadela ja na neho.
,, Čo je? Som špinavý ?" snažil sa ma napodobniť .
,, Magor." zasmiala som sa a tlačila do seba ďalšie sústo.
,, Hneď som tu, idem zaplatiť." postavil sa a zobral si peňaženku.
,, Teo, ja za seba zaplatím." začal sa smiať.
,, To v žiadnom prípade. Dojedz, ja zaplatím a pôjdeme dobre?" milo sa usmial. Bože ten jeho úsmev.
,, Faaaaajn ...ALE nabudúce platím ja." vystrela som ukazovák pred seba.
,, Rozumiem šéfka." žmurkol na mňa a už bol preč.  Tuto chvíľu som využila na to aby som napísala Benovi.

Lia: Bia je v poriadku, volala som s ňou .

Napísala som a položila mobil.
,, Ty si to ešte nedojedla?" povedal Teo keď sa vrátil ku stolu. Zostalo mi v tanieri uz len za dve lyžičky.
,, Písala som Benovi." pretočila som očami.
,, Nekrúť tými kukadlami lebo ti tak zostanú."
iba som na neho vyplazila jazyk.
Dojedla som, Teo sa rozlúčil s Marekom a vrátili sme sa späť k nemu domov.
Vošli sme dnu a začala som sa vyzúvať.
,, Do riti!" povedal Teo pošepky ni nahnevane.
Nerozumela som o čo ide a tak som len nahodila nechápaví vyraz.
,, Poď!" chytil ma za ruku a ťahal kdesi dovnútra. No tak silno potiahol že som skoro spadla.
,, Prepáč." šepol a potiahol ma za ruku už o dosť jemnejšie.