Ach, Teo!

15.

,, Dobrý deň." pozdravili sme sa obaja keď sme vstúpili do riaditeľne.
,, Dobrý deň. Sadnite si." usmial sa na nás riaditeľ Ščevka a rukou ukázal na stoličky.
,, Tak ako ste zistili ste vybratí do súťaže MOVE. Reprezentujete našu školu takže dufam, že sa k ďalším prípravám budete venovať zodpovedne a dáte do toho všetko. Tréningy budete mať v rámci vyučovanie namiesto niektorých hodin. Však učivo si budete musieť dopreberať. S učiteľmi som to vybavil. Zajtra vas pani Miklošková bude čakať v kultúrnom dome o 9:00. Buďte dochvíľni. Verím, že sa vam bude dariť, môžete ísť."
My sme len prikyvli a poďakovali za informácie.
,, Dovidenia." otočila som sa ešte pri dverách.
,, Si krásna keď sa tak usmievaš." povedal mi Teo, keď som zatvorila dvere riaditeľne.
,,Č..Čože?" do líc sa mi nahrnula červeň čo si Teo samozrejme hneď všimol.
,, Že si krásna ,Lia." stála som tesne pred ním a hľadela mu do očí. Teo sa zrazu naklonil a naše pery od seba delili len milimetre.
,, Hej Teo, hľadá ťa Marek. Máš za ním dobehnúť." ozval sa hlas niekde zozadu. Teo sa odomňa odtiahol a ospravedlňujuco sa na mňa pozrel. Ja som sa len usmiala a otočila sa na chlapca, ktorý nás vyrušil. Nepoznala som ho, predpokladám, že to bol nejaký Teov spolužiak.
,, Diky Lukáš za info." povedal trochu mrzuto.
,, A vlastne Lia, toto je Lukáš. Lukáš, Lia."
,,Kamo ja viem, kto je a veľmi dobre." žmurkol na Tea a ten si nervózne prehrabol vlasy.
,, Umm..za chvíľu je ďalšia hodina tak asi pôjdem." povedala som kúsok nervózne.
,, Po škole ťa čakám." usmial sa na mňa jeho krásnym úsmevom a ja som len prikývla.
Keby nepríde Lukáš, pobozkal by ma. Znova.
A ja by som ho nechala. Znova.

,, Aké boli hodiny?" spýtal sa ma Teo keď som prišla pri jeho auto.
,, Som rada, že sa niektorých zbavím, " zagúlala som očami, ,, a ty?"
,, Nuda ako vždy." zasmial sa. Milujem keď sa smeje. Má tak príjemný a pekný smiech. Dobre sa počúva. Ale nie len smiech ale celkovo. Má presne ten typ hlasu, ktorý sa mi páči neskutočným spôsobom. Dokázala by som ho počúvať hodiny bez prestatia. Ani neviem nájsť na ňom nejaké chyby. Je zábavný, milý, múdry, talentovaný, skromný a naozaj vyzerá ako syn Afrodity.
Neviem ako dlho som na neho nemo hľadela. Zasmial sa. ,, Páči sa ti čo vidíš?" znova sa zasmial. ,, Hm?" cukla som sa.
,, Lia pozeráš na mňa bez slov asi už 5 minút."
,, Ou, prepáč Umm ja...ja ...zamyslela som sa."
totálne som znervóznela. Nemohlo to byť 5 minút.
,, Mne to nevadí." usmial sa a pristúpil ku mne bližšie. Pozrel sa mi na pery .
,, Č..čo to robíš?" zakoktala som sa. Bol pri mne tak blizko.
,, Dokončiť to, čo som nestihol." odpovedal a priložil pery na tie moje. Moje telo celé stuhlo, srdce mi bilo ako splašené a v bruchu som necítila len motýle ale rovno celú ZOO.
Odtiahol sa. Nie. Pritiahla som si ho opäť bližšie a pobozkala ho. Uvedomila som si, že toto potrebujem cítiť častejšie. Potrebujem ho.
Usmial sa do bozku a chytil ma okolo pasu o niečo pevnejšie aby som nespadla keďže stojím na špičkách pretože Teo je odomňa podstatne vyšší. Po chvíli sa odo mňa odtiahol a usmial sa. Usmiala som sa tiež aj keď som bola stále tak mierne mimo.
,, No čo hrdličky." prišla za nami Bia aj Benom, ktorý sa priblblo uškŕňal. My sme sa nechápavo na nich pozreli.
,, Netvarte sa, videla som vás." žmurkla na mňa a ja som len sklopila zrak a kusla si do pery.
,, Fajn nikto mi nemá k tomu čo povedať tak ideme. Majte sa." Povedala mierne urazene. Teo podišiel ku mne, odomkol auto a otvoril mi dvere. ,, Ďakujem." usmiala som sa. Sadol si vedľa mňa a pustil pesničky. Nevnímala som ich , pretože som stále myslela na ten bozk.
Jemne som si zahryzla do pery a usmiala sa.
,, Na čo myslíš?" jedným okom sa na mňa pozrel Teo.
,, Na nič." stále som sa usmievala.
,, Dobre, ako povieš." uškrnul sa a ja som hlavu otočila k oknu. Pocítila som jeho ruku na mojom stehne. Celým mojim telom prešla elektrina. Nikdy, nikdy pred tým som sa takto necítila. Pozrela som sa na neho a opäť vrátila som pohľad k oknu.
V rádii hrala práve pieseň od Eda Sheerana
"How would you feel". Keď prišiel refrén, Teo spieval s ním.

,,How would you feel, if I told you I loved you?
It's just something that I want to do
I'll be taking my time, spending my life
Falling deeper in love with you
So tell me that you love me too."

Má fakt talent. Nie len na tanec ale aj na spev. Vysadil ma pred domom. Ja som sa dozadu natiahla pre tašku a on už stal pri mne s otvorenými dverami. Gentleman.
Zavrel za mnou dvere na aute. Oprel ma o auto a pobozkal. Opäť celým mojim telom prebehla elektrina.
,, O 20:00 som tu."
,, Teo...nemám moc chuť ísť do Jantáru."
,, Umm dobre...taaak kde by si chcela ísť? Alebo chceš zostať doma? Ak áno stačí povedať." prehrabol si vlasy.
,, Um..môžeš prísť k nám. Aj skôr. Môžeme si niečo pozrieť." pozrela som sa na neho mierne nervózne. Dúfam, že si nemysli že s ním nechcem stráviť čas.
,, Dobre." vydýchol si a usmial sa.
,, Príď o piatej."
,, Budem tu ako na koni." usmial sa. Ja som sa natiahla a dala mu pusu na líce a odišla.

,, Ahoj Babi." pozdravila som sa keď som vošla do obývacej izby.
,, Ahoj zlatko, ako bolo v škole?"
,, Vieš..tá súťaž MOVE, ktorú som ti spomínala."
,,Ano, spomínam si." povedala a zakašľala.
,,No taaak vybrali mňa a Tea." povedala som šťastne.
,, To je ten chlapec, čo ťa teraz doviezol domov?"
,, Áno babi. To je on." cítila som že sa červenám. Bolo mi jasne, že ma videla mu dávať pusu.
,, Gratulujem moja. Som na teba pyšná a mama by tiež určite bola." pri spomenutí mami mi zostalo kúsok smutno, no nedala som to najavo.
,, Ty si sa mala ako? Cítiš sa lepšie? Spravim ti čaj ?" rukou som hodila za seba a tak ukázala na kuchyňu.
,, Nemusíš , síce sa necitim moc lepšie ale to prejde. Neboj sa." láskavo sa na mňa usmiala.
,, Ozaj babi, pozvala som k nám Tea. Mal by prísť okolo 17:00, dúfam že ti to nevadí."
,, Samozrejme, že nie zlatko. Rada ho spoznam." usmiala sa a znova zakašľala.
,, Idem do izby, keby niečo tak ma volaj dobre?" oznámila som jej. Babka len prikývla a tak som vycupitala po schodoch. Rozhodla som sa prezliecť návliečky a trošku si upratať. Nie žeby som mala v izbe bordel ale predsalen. Potom som namierila do šatníka kde som si vybrala teplaky a tielko. Oblečenie, ktoré som doteraz mala na sebe som pekne poskladala a uložila do poličky. Vlasy som si vypla do niečoho, čo mal byť drdol, no skôr to vyzeralo ako vtáčie hniezdo. Keď som doupratovala rozhodla som sa pripraviť malý snack.
Cookies. Pripravila som si polohrubu múku, práškový cukor,maslo, vanilkový cukor, vajcia, kapriaci prášok a tmavú čokoládu.
Do misky som dala zmäknuté maslo spolu s práškovým cukrom, vajcom, vanilkovým cukrom, kypriacim práškom a polohrubou múkou. Do vymiešaného cesta som zapracovala kúsky posekanej tmavej čokolády. Z cesta som spravila okrúhle guľky a roztlačila ich na placky. Cookies som pekne rozložila na plech, ktorý som už skôr vyložila papierom na pečenie. Vyhriala som si rúru a nechala ich piecť pri teplote 190°C. Onedlho boli hotové a tak som poumývala riad a cookies poukladala na taniere. Jeden som zaniesla babke a jeden som nechala položený na stole.
Ani som sa nenazdala a počula som zvonenie zvončeka.
Išla som teda otvoriť. Vo dverách stal Teo s kvetmi v ruke.
,,Ahoj." opäť mi ukázal jeho perfektný úsmev.
Neodtravila som iba som sa mu hodila okolo krku. Cítila som jeho vôňu. O môj bože. Dobre že ma drží lebo mám pocit, že sa mi podlomili kolená. Keď som si bola istá, že udržím rovnováhu na vlastných nohách pustila som ho. Rukou som naznačila aby išiel ďalej.
,, Mm..dobre to tu vonia." zhlboka sa nadychol a snažil sa identifikovať vôňu.
,, Robila som cookies, dúfam že ich máš rad."
,, Samozrejme, že ich mám rad." milo sa na mňa usmial.
,, Poď." chytila som ho za ruku a priviedla ho do obývačky kde bola babka.
,, Babi, toto je Teo, Teo moja babka."
,, Dobrý deň." pozdravil sa Teo a babke do rúk podal kvety, ktoré kúpil. Bolo to od neho veľmi pozorne.
,, Pokladik , nemal si si robiť starosti." povedala babka ale bolo vidieť, že ju to veľmi potešilo.
,, Oplatilo sa, keď vidím aký úsmev Vám to vyčarilo na tvári." usmial sa a ja som bola presvedčená viac ako inokedy, že Teo je úplne iný ako ostatní .