Ach, Teo!

21

*Crrrrrrrrn, crrrrrrn* ah, prekliaty budík.
,, Dobré ránko." zachrapčal Teo.
,, Dobré, " odpovedala som, ,, kde máte kúpeľnú prosím ?" potrebovala som sa ísť umyť a dať sa dokopy.
,, Rovno a druhé dvere v pravo." opäť odpovedal chrapľavým hlasom a pretrel si oči.
Ja som vyliezla z postele a odcupitala do kúpeľne.
,, No jasné, zombie ako vždy." pozastavila som sa nad svojim vzhľadom.  Pustila som studenú vodu, opláchla si ňou tvár a dúfala, že ma to preberie. Moc sa nepodarilo. Rozzipsovala som svoju kozmetickú taštičku a vytiahla korektor. Naniesla som si ho pod oči a trochu na bradu, rozblendovala beautyblendrom a následne zapúdrovala. Toto je už lepšie. Na oči som si naniesla maskaru a na nos, lícne kosti a do kutikov očí som si dala rozjasňovač. Na pery som si naniesla len čerešňový balzam. 
,, Ouuukey toto by sme mali." povedala som svojmu odrazu v zrkadle.
Odložila som všetky šminky späť do taštičky na kozmetiku. Teraz som si už len rozčesala vlasy a vypla ich do vysokého copu. Hotová som vyšla z kúpeľne a namierila do Teovej izby.
,, Vyzerať tak dobre hneď z rána pokladám za hriech." povedala som keď som sa pozrela už na prezlečeného Tea a založila si ruky na prsiach. Ten sa však len zasmial.
,, Môžem teraz okúpiť kúpeľňu ja?" pozrel sa na mňa spod obočia.
,, Ja som už hotová." usmiala som sa. Teo si ma premeral od hlavy po päty. Ešte stále som bola v pyžame. ,, Skoro, som skoro už hotová." opravila som sa.
,, Nechám ti teda súkromie." uškrnul sa a odišiel. Ja som si z tašky vybrala čierne obtiahnuté rifle, biely rolák a na to som navliekla šedú mikinu cez hlavu s kapucňou.
Nič zvláštne. Zobrala som si školskú tašku a nahádzala do nej potrebné veci.
Dúfam, že ma dnes nikto nevyvolá.
,, Hotovo?" objavil sa vo dverách Teo.
,, Mhm." ešte raz som skontrolovala či mám v taške všetko. 
,, Dnes by sme mali mať len dve hodiny a to tie prvé, potom tuším máme tréning." povedal a mne sa uľavilo. Prvé dve hodiny som mala výtvarnú, ja mám ale šťastie.
Teo si tiež pobalil potrebné veci a išli sme sa obuť.
Keď sme zišli dole, nikoho nikde nebolo. Predpokladalo som že Ami je v škôlke a Teova mamina je v robote. No a jeho otec asi tiež.
Prešli sme do predsiene, obuli sme sa a ja som si prehodila cez seba kabát. Teo si obliekol na vrch čiernu bundu.

Už sme vychádzali z domu keď som si spomenula : ,, Teo, nemám veci na tréning ." Ťapla som si po čele.
,, Tak bež rýchlo pre ne, nevyzúvaj sa." povedal a ja som sa rozbehla hore schodami a zobrala si malý platený vak v ktorom boli legíny, druhé tričko, topánky na tanec ale aj šaty. Fajn. Teraz som rýchlo išla späť. Vybehla som von z dverí, Teo zamkol dvere a nastúpili sme do auta.
,, Prepáč." povedala som tichšie.
,, Kľud, máme čas. Ešte sa zastavím v jednej pekárni kúpiť nám niečo pod zub. Vodu som nám zobral. Máš ju na zadnom sedadle." palcom ukázal dozadu.
Poďakovala som sa a očkom hodila na zadné sedadlá. Medzi tým Teo už naštartoval auto. Do pozadia pustil hudbu, ktorú som vnímala len z časti . Svoj pohľad som upriamila na okno, teda konkrétne na krajinku za ním. 
Je zvláštne ako sa pri niekom môžete cítiť aj keď ho vlastne nepoznáte. Je vo vašom živote pár dni a cítite sa, akoby to bola večnosť . Viete, že ste s tou osobou v bezpečí a to Vám dá tak príjemný pocit. A cítite, že tuto osobu v živote jednoducho potrebujete. A to všetko len vďaka pár dňom. Toto celé mi je vtipné. Cítim niečo k človeku ktorého poznám minimálne. Toto nie som ja. Ja, ktorá tak dlho po rozchode nechcela. Ja, ktorá sa odmietala s chlapcami čo i len rozprávať.
Stačí sa len pozrieť do jeho hnedých očí a človek je na mäkko. Stačí sa len pozrieť na jeho pery a túži ich ochutnať....... čo to sakra so mnou je. Nikdy som takáto nebola. Nikdy. A teraz sa roztapam nad chlapcom, ktorý sedí priamo vedľa mňa.
,,Lia?" uškrnul sa na mňa.
,, Hm?" prerušil môj prúd myšlienok.
,, Len že sa na mňa pozeraš už celkom dlho" znova sa uškrnul a očkom hodil na mňa a späť dopredu na cestu .
,, Tak to teda nie." otočila som znova hlavu smerom k oknu a založila ruky na prsiach.
Zrazu auto zastavilo. ,, Zostaň tu, len nám kúpim niečo pod zub. " zobral si peňaženku a išiel vystúpiť.
,, Nie, chcem si niečo kúpiť sama." už už som sa natiahla do zadu aby som si aj ja mohla vybrať peniaze. No v tom ma chytil a len potriasol hlavou na znak toho, že nesúhlasí.
,, Seď" povedal a vystúpil z auta. Ja som sa odpútala. Zobrala peňaženku, vypla motor, vybrala kľúče a rozbehla sa za ním. Samozrejme som auto zamkla.
,, Potvorka." povedal keď som ho dobehla. Ja som sa do široka usmiala.  On sa len zasmial a vkročili sme spolu do pekárne. Voňalo to tam úžasne. Porozhliadla som sa aby som si vybrala niečo dobré.  Moje oči poputovali k osím hniezdam.
,, Dobre ráno. Poprosim vás tri slaninové rožky a tuto slečna ..."
,, Tuto slečna si vyberie a zaplatí sama. " skočila som mu do reči. Predavačka sa len zasmiala a Teo pretočil očami.
Podala mu rožky zabalené  v papierovom sáčku a on jej do ruky podal peniaze.
,, Dobré ráno. Poprosim vás dve tieto osie hniezda. Ďakujem."  podala mi hniezda taktiež v papierovom sáčku a ja som jej podala 1,50€.
,, Dovidenia a pekný deň." popriala som jej a vyšla z pekárne.
,, Nabudúce ťa za toto došteklím." riekol Teo keď sme opäť nasadli do auta.
,, Nebudeš mi kupovať jedlo, stačí že u vás v podstate bývam. " povedala som úplne v kľude.
,,Lia..." vzdychol si.
,, Nič nehovor prosím." otočila som hlavu k oknu a Teo naštartoval auto a my sme vyrazili do školy.

,, Ale čo, Liana sa nám uráčila vrátiť." povedala Sára, jedna zo spolužiačok.
,, Aj ja ťa rada vidím." ironicky som odpovedala a sadla si na svoje miesto, úplne v zadu a zložila oba vaky na zem vedľa lavice.
Onedlho zazvonila a ja som mala dvojhodinovku vytvarnej. Výtvarná je voľnejšia hodina a preto som si dala do uší sluchatká a kreslila postavu. Všetci sme mali za úlohu nájsť si nejaký obrázok postavy na internete, ktorý nakreslime alebo sme mohli kľudne aj len tak z hlavy. Automaticky sa mi hlave objavila tvár Teodora Kollara. Len som sa pousmiala a začala kresliť. Len tak ako som ho
mala pred očami.