Ach, Teo!

9.

,,No aleluja" povedal a spojil si ruky ( 🙏🏻) .
,,Netrvalo mi to tak dlho " prekrútila som očami.
,, Ja viem, len ťa podpichujem." vyplazil na mňa jazyk a ja som ho za to udrela do pleca.
,, Au" pošuchal si boľavé miesto.
,, Ou, nechcela som tak silno. Vieš ja boxujem, mám to už v ruke." začala som si motať prameň vlasov okolo prstov. Robím to vždy keď som nervózna.
,, Kľud, nebolelo to, nie som padavka plus už som dostal iné rany." zasmial sa.
,,Inak...ideš teraz domov ? " spýtal sa ma.
,, Nooo..chcela som sa ísť prejsť a rozmýšľala som, že ak by si chcel..."
,,Rad pôjdem s tebou" vyceril na mňa jeho biele zuby.
,, Kedy mi prestaneš skákať do reči " prekrížila som si ruky na prsiach a zvraštila obočie.
,, Nedurdi sa na mňa."  no ja som aj tak mala vážnu tvár. V tom jeho ruky boli na mojom bruchu a začal ma štekliť.
,, Dobre, dobre...stačí ...prosím..dosť " povedala som pomedzi smiech.
,, Vyzeráš oveľa lepšie keď sa smeješ" postavil sa predomňa a zastrčil mi za ucho prameň vlasov. Sklopila som zrak a cítila ako mi po celom tele prebehla elektrina a srdce bilo ako o život. Bol pri mne tak blizko. Potom sa sám odomňa vzdialil a povedal : ,, Ideme?"
Len som prikývla. Zobrala som ho na moje tajné miesto. Bola tam so mnou len Bianka.
Je to len drevená hojdačka, no chodim sem rada. Ako malá som sem chodila s mamou.
,,Sme tu."  oznámila som. On uvidel hojdačku a sadol si na ňu. Postavila som sa pred neho pretože na hojdačke už nebolo miesto. Natiahol ruky a stiahol ma tak, že som mu sedela na kolenách a stále ma držal okolo pásu. Vedel, že by som sa pokúsila sa postaviť .
,,Teo.." chcela som mu povedať aby ma pustil ale jeho dotyk a jeho blízkosť mi to nedovoľovala. Bolo mi tak príjemne.
,,Ano Lia?" povedal tak kľudne. Akoby sa nič nedialo. Za to moje srdce splašené bilo a on to určite cítil.
,,J-ja..um..ja.." snažila som sa niečo vykoktať.
,,Neurobím nič čo by si sama nechcela." usmial sa na mňa. Naše tvare boli tak moc blizko. Hľadela som do jeho očí. Boli plné lásky a starostlivosti. Oči mi ušli aj na jeho perfektne pery. Keď si to všimol, priblížil sa k tým mojim no ja som sa otočila.
,,Prepáč, ja len..nemôžem." sklopila som zrak.
,,Lia, neospravedlňuj sa, ja ...som rad že sme tu spolu" povedal to úplne kľudne.
,, Takže sa nehneváš ?"
,, Prečo by som sa mal?"
,, Vieš... keď som Rona nechcela pobozkať povedal mi, že som štetka a odišiel."
,,Ale ja nie som Ronald a nikdy nebudem." vtiahol ma do objatia.
Objala som ho späť. Zacítila som aj jeho vôňu. Dokonalá Bolonská voňavka. Po chvíľke som sa odtiahla a postavila sa. ,, Mali by sme ísť domov ." prikývol a postavil sa. Zo zeme som si chcela zobrať školskú tašku, no Teo mi ju stihol zobrať skôr. ,,Teo, ja to zvládnem, nie je ťažká."
,, Neprotestuj a poď." len som si povzdychla.
Odprevadil ma a pred bráničkou mi podal tašku. ,,Ďakujem" usmiala som sa na neho.
,,Objatie nedostanem?" povedal akože zraneným hlasom. Ja som ho teda objala a odišla dnu.