Ach, Teo!

5.

Do riti Teo ma chce niekam pozvať. 2 roky som s žiadnym chlapcom nikde nebola a ani to nemám v pláne. Naozaj nie. Mám svoje pravidlá a tie sa teda naozaj nijak porušovať nebudú. Ani pre ten najdokonalejší úsmev aký som kedy videla. Počkať čo? Liana za toto by si si zaslúžila facku. Rovno dve. Jednu za to, že na neho myslím a druhú aby som sa zobudila. Budem sa mu vyhýbať. Presne. Presne toto budem robiť.
Prikryla som sa perinou a zaspala.

Nedeľa ráno znamená len jedno. Kostol. Vstala som z postele, ktorú som následne ustlala a obliekla sa. Natiahla som na seba biele džínsy,  k tomu bielu obyčajnú  košeľu ktorú som si zapravila. Na to som natiahla čierny sveter a vytiahla golier z košele. Vlasy som si rozčesala a na oči naniesla maskaru.
Zišla som dole do kuchyne kde sedela babka a dojedala raňajky.
,, Dobré ráno."
,, Dobre ráno mladá dáma. Konečne ťa za cely víkend vidím. " usmiala sa babka a ja som jej úsmev opätovala.
,, Včera keď som prišla si spala. Nechcela som ťa budiť a tak som išla rovno do izby." 
,, Počula som ťa, keď si prišla. No necítila som sa moc dobre, preto som zostala ležať."
,, A je ti lepšie však ?" pozrela som sa na ňu zmätene.
,, Lianka nemusíš sa báť dobre? Všetko je tak ako má byť." povedala s kľudom v hlase.
,, Už je dosť hodín, mali by sme ísť." prikývla som a obliekla si svoj kabát a obula sa.

......

,, Crrrrrrrrrrrrrrrn" zazvonil budik a ja som len natiahla ruku a capla po ňom. Bože tento príšerný zvuk. 
A dnes ešte aj škola.  Nechce sa mi ani pohnúť. No vstať musím. Rozlepila som oči a pomaly sa posadila. Do oči mi zasvietilo slnko, čo ma na moment oslepilo. Zastrela som si a namierila si do šatníku. Vybrala som si čierne legíny, biele tričko s dlhým rukávom a na to som navliekla červene tričko s krátkym rukávom.  Prezlečená som si zbalila potrebné knihy a odišla do kúpeľne. Opäť som sa zhrozila nad svojim výzorom. No maľovať sa neviem takže vždy to zostane pri maskare a korektor.  Vlasy som si učesala do vysokého copu. Zobrala som si tašku  a zišla do kuchyne.
,, Raňajky máš prichystané, môžeš ich zjesť cestou a urobila som ti aj desiatu." povedala babka hneď ako ma zbadala.
,, Babi ty si poklad" objala som ju. Objala ma späť.
,,Ďakujem, no musím už ísť." dala som jej pusu na líce a odišla sa obuť a dať si kabát.
Otvorila som dvere a skoro som padla na zadok.
,, Ty tu čo chceš ?" vypleštila som oči.
,, Aj ja ťa rád vidím." usmial sa. Ach, Teo! Musíš byť hotový sexsymbol?
,, Čo tu chceš sa pýtam ? A kde je Bianka?" snažila som sa pozrieť cez jeho plece, kvôli čomu som sa musela dať na špičky keďže je zhruba o hlavu vyšší.
,, Aj keby si poriadne podpľuješ pod nohy, neuvidiš pretože tu nie je. Do školy išla s Benom. Preto som sa rozhodol, že ti doprovod urobím ja." opäť sa usmial.
,, Nie som malá, do školy potrafím ak bez teba."
,, Fajn. Čo som ti urobil, že si takáto ?" zmraštil čelo.

,, Asi už len to, že si chalan. Nepotrebujem vo svojom živote chalana. Nikdy som nepotrebovala. Tak mi daj láskavo pokoj."
,, Takže som ti neurobil nič. Liana ja snažím len napraviť to čo on pokazil."
,,Kto on?" povedala som s nervami.
,, Ron. Zlomil ťa. Viem aký to je somár Liana. Ja to kurva viem. Dúfal som, že keď sa vrátim budeš v poriadku. Že sa opäť začneš normálne baviť s každým a že bude z teba to milé dievča ake si pamätám."
,, Prosím? O čom to trepeš?" zastala som uprostred chodníka.
,, Lia ja si ťa pamätám. Vďaka mne ťa Ron zazrel. Páčila si sa mi. No vždy to, čo som chcel ja musel mať on." vypleštila som na neho oči.
,, Čože?"
,, Lia ja som ťa mal naozaj veľmi rád a aj mám aj keď si úplne iná akú si ťa pamätám. Po tom ako si začala chodiť s Ronom som bol zdrvený. No musel som sa pozerať  na to ako ste spolu a hlavne dávať pozor aby ti moc neublížil. No vždy keď som nebol na blízku si prišla s novou modrinou Lia. Od ťa kurva zbil. Mal som chuť ho zabiť. Nemiloval ťa, bol s tebou len kvôli tomu aby mi urobil napriek. Trvalo ti dlho kým si sa spamätala. No jeden deň si prišla do školy a všimol som si tvoje modré ruky. Vtedy som si toho sviniara odchytil a zmlátil ho. Potom som musel odísť. Ak by ma chcel nahlásiť alebo niečo. " bol zadychčany a ja som tam len mlčky stála.
,, S Biankou som bol v kontakte a uisťoval sa že si v pohode. Liana mne na tebe záleží Okay?"
,, Bianka? Ona... ona bola..." koktala som. Nevedela som čo mám povedať.
,, Lia prosím ťa. Skús mi dať priestor, skús ma spoznať. Sľubujem, že ti nijak neublížim."  stala som ako stĺp a hľadela na neho. Nemala som slová.
,, Ja...ja.. škola, meškáme." bolo jediné čo som zo seba dostala. Celé vyučovanie som nevnímala. V hlave som mala len to, čo mi dnes Teo povedal. Nemôžem tomu uveriť. To jednoducho nemôže byť pravda.