Ach, Teo!

3.

Jedine, žeby bola. Nemôžem zabudnúť na ten pocit keď sa ma dotkol. Celým mojím telom prebehla elektrina a mám taký zlý pocit, že si to všimol. Tento pocit som nezažila už 3 roky, vlastne od vtedy ako sa skončil vzťah s Ronom.
Bolo to divne a zároveň veľmi príjemné. No aj tak v žiadnom prípade sa nenechám namotať. Určite okolo neho pobehuje milión dievčat, ktoré sa mu pchajú do riti. Určite nebudem ďalšia v poradí. Koniec koncov, už ho aj tak asi nikdy neuvidím.
Zaspala som niečo po piatej a zobudila som sa zhruba o 10:00. Bože, presne preto nerada chodim na party. Aspoň že si to Bianka užila.
Pozrela som sa na mobil a tam videla správu samozrejme od Bianky.
,, 11:00 u mňa doma!" nikde sa mi naozaj trepať nechce. Asi ju ani nenapadlo, že o 11:00 môžem ešte spať. Ach Bia, keby ťa nemám tak rada tak nikam nejdem. Ešte že býva len 2 domy od nás.
Vymánila som sa z postele a zamierila si to rovno do kúpeľne.
,, Nemôžem aspoň jeden deň sa zobudiť a nevyzerať ako po zombie apokalypse?" zašomrala som si sama pre seba. Umyla som si tvár, vlasy rozčesala a vypla do copu.
,, Dobré ráno" pozdravila som sa keď som vošla do obývačky a uvidela babku.
,, Dobre ránko, svetlo mojich očí" zasmiala sa babka.
,, Babi o 11:00 musím byť u Bianky. Je to súrne." povedala som na čo babka len prikývla.
Odišla som do kuchyne kde som si natrela na krajec chleba džem a zjedla ho. Napila som sa ešte čaju, umyla riad a išla sa prezliecť. Obliekla som si na seba len voľnejšie modré tričko a tepláky. Neunuvala som si dať ani len podprsenku, načo. Veď idem len k Bianke a ta je už zvyknutá. Na seba som si prehodila mikinu a obula si tenisky.
Bolo predné 10:59 keď som zazvonila na zvonček ich domu.
,, Liana ty nemeškaš, si v pohode?" uškrnula sa na mňa no ja som len vstúpila dnu. Je to tu ako môj druhý domov.
,, Sú vaši doma?" povedala som keď som počula len ticho.
,, Nie, sme tu len my dve a Ciri. " to už dobehla za nami malá biela chlpatá guľka. Pohladkala som ju po hlave a sadla si na gauč.
,, Tak?" čakala som na novinky.
,, Tak, Ben je v posteli úplný boh. No a .....zistila som, že sa mu už dlhšie páčim ale nebola príležitosť aby ma pozval niekam." na to som sa len usmiala a spravila grimasu " a ďaleeeej?".
,, Dnes s ním idem von. Teda na rande, chodíme spolu. A od teba potrebujem pomoc."
,, Bianka, som za teba naozaj šťastná" usmiala som sa a objala ju.
Išli sme k nej do izby kde som jej pomohla vybrať si vhodný outfit. Zvolila si obyčajné biele tričko s dlhým rukávom a miernym výstrihom a k tomu čierne rifle. Na vrch som jej pomohla vybrať košeľu. Idú len do kina takže nejak moc vyfintená nemusí byť.
,, Crrrrrrrrn." započula som zvuk telefónu.
,, To mne či tebe?" pozrela sa Bianka na svoj mobil a ukázala na mňa.
Zo stolíka som zobrala svoj telefón a zodvihla. Volala babka, že cestou domov sa mám zastaviť v Kauflande spraviť menší nákup. Ešte že nosím so sebou peňaženku stále.
S Biankou sme sa ešte rozprávali o rôznych veciach. No keď som započula, že prichádzajú jej rodičia, rozhodla som sa, že je čas ísť domov. A tak aj bolo. No najskôr som si to nasmerovala do obchodu, ktorý bol od nás dosť ďaleko . Vonku sa zatiahlo a mne začínala byť fakt zima, keďže som mala na sebe namiesto bundy mikinu. Okrem toho začalo silno fúkať, dúfala som, že kým prídem domov nebude aj pršať. OMYL.
Hneď ako som zaplatila veci, ktoré mi babka kázala kúpiť a vyšla som z obchodu začalo silno pršať. Parada. Domov to mám ešte 20 minút. Skvelé, naozaj skvelé. Išla som popri ceste a zrazu pri mne zastalo auto. Otvoril okno a povedal ,, Nasadni." podľa hlasu som rozohnala, že je to Teodor Kollár.
,, Nie, vďaka ale netreba."
,. Nasadaj ti hovorím." tu už otvoril dvere a ja som poslúchla. Ale len preto, že mi bola naozaj zima.
,, Zbláznila si sa? Vonku je 5 stupňov a ty si len v mikine, celá premočná. Bože dievča."
,, Neplánovala som ísť do obchodu, bola som len u Bianky. A vlastne, nestaraj sa." otočila som hlavu k oknu. Zapol kúrenie a taktiež pesničku Ride od 21 pilots. Začala som si spievať s rádiom ale len po tichu. V odraze som si všimla, že sa usmial.
,, Chodíš na konzervatórium, že ?"
,, Ako to vieš ?" otočila som tvar k nemu.
,, Nie som blbý. Kde inde by si chodila s takým hlasom." odpovedal a začal spievať aj on. Wau. To, že má príjemný hlas keď rozpráva je jedna vec. Ale to ako spieva je už druhá. Kľudne by mohol spievať uspávanky.
,, Ty tiež si chodil na konzervatórium ?" jemne som sa pousmiala.
,, Liana, som stále študent. Len rok som nebýval tu a preto som chodil na iné konzervatórium. Teraz budeme chodiť na to iste. Ja si ťa dokonca pamätám, keď si chodila s Ronaldom." pri jeho mene zvraštil obočie a zaťal zuby.
Počkať, takže Teodor ma pozná už dlhšiu dobu. Ako to, že ja som si ho nikdy nevšimla ? Je teraz štvrták. Ja som druháčka. Je dosť možné, že ako prvačka na strednej som si ho nevšimla hlavne preto, že som oči mala pre Rona.
Ale prečo povedal jeho meno tak zhnusene?