Ach, Teo!

17.

Teov pohľad
Bolo presne 4:37 keď mi začal zvoniť telefón. Na obrazovke svietilo Liino meno. V momente som sa prebral. Nevolala by mi len tak o trištvrte na päť ráno.
,, T-Teo, p-prosím príď do nemocnice. Prosím" plakala a znela tak neskutočne zúfalo.
,, Hneď tam idem. Ukľudní sa zlatko. Hneď som pri tebe." povedal som zmätene a ani si neuvedomil, že som ju nazval zlatko.  Rýchlo som zo skrine vytiahol šedé tepláky a čierne tričko. Cez hlavu som si prevliekol čiernu mikinu a po tichu sa čo najrýchlejšie premiestnil do kuchyne kde som nechal odkaz.
,, Musel som súrne odísť. Ak tu ráno nebudem nebojte sa o mňa som v poriadku. KNVM ."
KNVM- keby niečo volajte mi. Skratka, ktorej rozumie len Ami a mama. Kvôli otcovi.
Už viac som nemrhal časom. Rýchlo som si obul svoje vansy a do ruky zobral doklady a kľúče od auta. Naštartoval som auto a za pár minút som bol pred vchodom do nemocnice.
Vytočil som Liine číslo a ona mi hneď zdvihla.
,, Kde si? Už som tu" zadychčane som jej povedal pretože auto som odparkoval o kus ďalej od nemocnice a naozaj sa ponáhľal.
,, Tretie poschodie pri automate." povedala stále roztrateným hlasom no neplakala.
Rýchlo som išiel do výťahu a vystúpil. Hneď ako ma Lia uvidela sa ku mne rozbehla. Bolo vidieť, že plakala a bola bezmocná.
,, Lia sadni si prosím a povedz mi čo sa stalo a prečo sme tu." snažil som sa povedať čo najkludnejšie.
,, B-babka odpadla. Podarilo sa mi ju p-prebrať keď v tom odpadla znova. To som hneď volala záchranku lebo som ju nemohla prebudiť. Začala silno dychčať priam sa až dusiť. No to už bola záchranka u nás. Povedali, že má hrčky. Preto posledné dni bola naozaj na tom zle a ja som verila, že je "len chorá." " ukázala prstami úvodzovky.
,,Ja som tak sprostá. Tak strašne sprostá. Mohla som jej pomôcť a neurobila som to Teo. J-ja som neurobila vôbec nič.Je to moja v-vina" znova sa rozplakala.
,, Lia pozri sa mi do očí." povedal som a čakal kým to urobí. Jej uplakané oči sa pozreli do tých mojich.
,, Ty sa nič nemôžeš jasné? " bola ticho, ani sa nepohla.
,, Jasné?" zopakoval som. Len prikývla a ja som ju vtiahol do objatia. Nehodlám ju tak skoro pustiť. A je mi jedno koľko je hodín a že som brutálne unavený. Pre ňu tu budem hocikedy.
Od únavy jej klesla hlava a zaspala mi v náručí. Moje zlato. Hladil som ju jemne po vlasoch až kým neklesla hlava aj mne a nezaspal som.

,, Liana Tumová?" ozval sa ženský hlas neďaleko od nás , ktorý ma prebudil. Liane som dal letmý bozk na čelo, na čo sa zobudila a ukázal som smerom na sestričku.
Lia hneď vstala a išla za ňou. Neviem čo jej povedala, no Lia sa rozplakala a ja som v momente bol pri nej.
,, Má ju." šepla a ja som stratil slová. No hneď som ju vtiahol do objatia lebo to práve teraz potrebovala. Síce som bol dosť sklonený no aj tak som ju nepustil. Hladil som jej chrbát a dúfal som, že ju to aspoň trochu upokojí pretože sa neskutočne triasla.
,, Lia je 7:00 ráno. Mala by si sa ísť domov najesť a lepšie sa vyspať."
,, Nie..." odvrkla.
,, Lia teraz pôjdeme a odveziem ťa domov. Nepotrebujem aby sa aj tebe niečo stalo. Dobre láska?" usmial som sa.
,, prosím ?" upriamila na mňa zrak.
Nechápavo som sa na ňu pozrel.
,, Ako si ma nazval?"zostal som ticho.
,, povedal si mi láska" kútiky sa jej jemne nadvihli.
,, Povedal som Lia. Zle si počula" pokrútila som hlavou a brnkol jej po nose.
,, Mhm."jemne sa usmiala aj keď po jej lícach stekali slzy, ktoré som jej prstom utrel.
,. No poď." Chytil som ju za ruku a jemne ju potiahol.
,, Len ak zostaneš so mnou." stále stala na mieste.
,. Musím ísť domov ale môžeš ísť k nám. Tu ťa nenechám a k tebe nemôžem dnes ísť." iba prikývla a konečne spravila kroky vpred.
Nasadli sme do auta a do pár minút sme boli u mňa.
Otvoril som dvere, v ktorých už stála mama.
,, Ahoj mami...prosím nepýtaj sa dobre?"
pozrela na mňa nechápavo no keď videla Liu pochopila.
,, Dobré ráno." pozdravila sa Lia a pokúsila sa o úsmev.
,, Zlatíčko..." objala ju.
,, Ideme hore...spať." dokončil som a už Liu ťahal do mojej izby. Rozbehol som sa hneď k skrini kde som vytiahol svoje tričko a podal ho Lii. Prehrabaval som sa medzi teplakmi no nenašiel som nič v čom by jej útle telo neplávalo. Lia sa medzi tým stihla prezliecť.
,, Toto bude stačiť. Ďakujem" otočil som sa a videl ju stáť v mojom tričku, ktoré jej siahalo do pól stehien. Si tak roztomilá a sexy zároveň.
Prikývol som a vyzliekol som si tričko aj mikinu. Videl som ako na mňa pozerá keďže som hruď mal holú.
,, Budeš dlho zízať alebo si aj ľahneš?" Po vyslovení mojej otázky jej líca očerveneli a ľahla si vedľa mňa. Hlavu si položila na mňa a po pár minútach zaspala. Užíval som si jej prítomnosť aj napriek tomu čo sa práve dialo.
Obmotal som si ruky okolo jej tela a hlavu si oprel o tú jej.

Stála opretá o parapetu a mne bola otočená chrbtom. Ten zadok. Len som na ňu priblblo zízal keďže stála len v spodnom prádle a mojom tričku. No v odraze okna si všimla, že si ju obzerám.
,, Oh nechcela som ťa zobudiť."
,, Nezobudila si ma." uškrnul som sa.
*Klop, Klop* ozvalo sa a dvere sa otvorili.
,, Lia zlatko, spravila som vám jesť. Oh Teo už si aj ty hore." povedala milo mama.
,, Ďakujeme" pousmiala sa Lia.
,, Koľko je vlastne hodín?" spýtal som sa.
,, 13:50" povedala mi mama.
,, Ja...asi nebudem jesť. Pôjdem za babkou do nemocnice." začala si brať svoje oblečenie. Chytil som ju za ruky : ,, Najeme sa a pôjdeme spolu dobre?" iba nemo prikývla. Bolelo ma Ni takto vidieť. Vidieť ju zlomenú.
Dala si na seba len svoje nohavice a nechala si moje tričko. Obaja sme zliezli dole schodami a zamierili si to do kuchyne kde nám mama pripravila francúzske zemiaky.
,, Mňam." povedala Lia keď videla čo ju čaká na stole. Podišli sme teda k stolu a ja som jej odsunul stoličku za čo sa na mňa milo pousmiala.
,, Dobrú chuť srdiečka." povedala mama a obaja sme jej zborovo odpovedali: ,,Ďakujem."
Pustili sme sa do jedla. Bolo vidieť, že Lia bola dosť hladná. Keď sa najedla poďakovala a zdvihla sa ísť umyť taniere. Priblížil som sa k nej a taniere jej z ruky zobral a vložil ich do umývačky riadu.
,, Mama?" otočila hlavu mojim smerom.
,, Otec bude doma?" pokrútila hlavou.
,, Kde je Amálka?" spýtala sa Lia keď ju nikde nevidela.
,, Je u jej kamarátky." prikývla a pozrela sa na mňa.
,, Môžeme prosím ísť?" schmatla svoju bundu.
,, Jasné. Obuj sa ja a som hneď tu." odpovedal som a išiel do izby kde som si navliekol na seba tričko a na posteli som si všimol to jej. Len som sa pousmial a odišiel. Do nemocnice ide v mojom tričku.
Zliezol som dole do predsienky kde sa mama s Liou rozprávala. Videl som, že ju má rada. Čo som bol naozaj rád, že si mama celkom obľúbila dievča, ktoré milujem behom chvíľky.
No Lia stala už aj v mojej mikine, ktorú som určite kdesi len tak pohodil.
,, Oh Teo. Dala som Lii tvoju mikinu. Predsa je len vonku zima a nechcem aby ochorela. Dúfam že ti to nevadí."
,, Vôbec mi to nevadí." usmial som sa a pozrel na Liu, ktorej moja mikina bola naozaj veľká.
,, Ideme mami, keby niečo..."
,, Zavolám ti." nenechala ma dopovedať. Vtisol som jej bozk na líce a Lia ju objala. Potom sme sa obaja pobrali do nemocnice za jej babkou.