Ach, Teo!

13.

Do líc sa mi nahrnula červeň a tak som sklonila hlavu. Teo mi hlavu zdvihol a pozrel sa mi do očí. ,, Toto som chcel urobiť už dlho." zastrčil mi za ucho prameň vlasov.
,, Ja som nechcela aby sa niečo take stalo. Nechcela som sa na niekoho naviazala. Nechcela som už nič s nikým. Chvíľu mi to prišlo správne a ..."mlčal.
,, A z ničoho nič sa objaviš ty a namotaš ma len na jeden pohľad. Nechcela som si to pripustiť a ani nechcem. Nechcem aby mi niekto znova ublížil...." pozerala som sa mu do očí.
,, Nikto ti už neublíži, kym si so mnou "vtiahol ma do objatia.
,, Teo, ja nemôžem prepáč." odtiahla som sa aj keď jeho vôňa mi šepkala aby som to neurobila.
,, Ja...Nie je to správne. Do riti veď ťa ani poriadne nepoznám." sadla som si na posteľ.
,, Dobre." povedal.
,, Čo?" nechápavo som sa spýtala.
,, Dobre. Chápem." zhlboka sa nadýchol.
,, Lia ja...Umm. Pozri chápem, že sa poznáme krátko. Teda ty mňa poznáš krátko a naozaj o mne vieš málo. Takže...prepáč. Ja len....vlastne nič." sadol si vedľa mňa.
,, Myslíš že by sme to mohli nechať tak? " spýtala som sa nervózne.
*Klop,klop* bolo počuť na dverách. Obaja sme otočili hlavu smerom k Teovej mame.
,, Teo, za pol hodinu príde otec." povedala mu.
,, Lia, zaveziem ťa domov. " rýchlo vstal. Nechápala som prečo, ale tiež som vstala a radšej sa nepýtala nič.
Keď sme sa obuli Teo povedal : ,, Budem sa ponáhľať." jemne sa na ňu usmial.
,, Dovidenia." povedala som na rozlúčku a ona mi zamávala.
Teo mi otvoril dvere na aute a onedlho sedel vedľa mňa.
Nahlas pustil hudbu, bolo na ňom vidieť, že je nervózny.
,, Teo?" neodpovedal.
,,Teo!" zopakovala som ale tentokrát hlasnejšie.
,, Ano?" rýchlo sa na mňa pozrel a jemne sa usmial.
,, Je všetko v pohode?" stíšila som hudbu.
,, V tom najväčšom." usmial sa. Zvyšok cesty sme boli ticho. Zastali sme pred mojim domom. Teo rýchlo vystúpil a otvoril mi dvere.
,, Ďakujem." pozrela som sa na neho. Videla som, že sa niečo deje, no ak by mi o tom chcel povedať, povedal by to už sám.
Objala som ho a rozlúčila sa s ním. Pri dverách som sa otočila ale už tam nebol. Naozaj sa ponáhľal späť domov. V dome bola už tma a ticho. Po špičkách som vyšla do svojej izby a zažala malú nočnú lampičku. Vyzliekla som si oblečenie a dala na seba voľné tričko, v ktorom spávam. Odišla som po tichu do kúpeľne, kde som zmyla som jemný make-up a vyčistila si zuby. Keď som sa vrátila do izby, pípla mi SMS-ka.
,, Prepáč, nikto nevedel, že príde aj Ron."
bola to správa od Bianky. Neodpovedala som.
Ale našla som si v zozname kontakt na Tea a napísala som mu : ,,Videla som, že sa niečo deje, ak chceš, som tu. Mne to povedať môžeš."
Telefón som odložila na nočný stolík a ľahla na si posteľ. Teo neodpovedal a tak som zhasla lampičku a zaspala.

*Crrrrrrrrrrrn*
Toto počuť každé ráno je fakt ako za trest.