Red Ashes |Ashton Irwin| SK ✔

|15. kapitola - Little bit of London sky|

Prebudila som sa vedľa svojho mobilného telefónu a s pomalým otváraním očí som si uvedomovala, čo sa stalo. Zaspala som počas hovoru s Ashtonom a ostatnými, ktorí sa po nemalej chvíli pridali. Počas toho, ako mi spievali ich pieseň Beside you moje viečka náhle oťaželi a stratila som kontrolu nad svojou bdelosťou. 

Keď som sa pozrela na hodinky na telefóne, ukazovalo mi neprečítanú správu od Ashtona, ktorú odoslal v čase, keď videohovor ukončil.

Ashton: Dobrú noc a sladké sny. ❤️😘

Reidunn: dobré ráno ;D

Pousmiala som sa a zároveň sa mi zrýchlil tep. Pomaly ale isto som si začala zvykať na Ashovu prítomnosť v mojom živote ale zároveň som tomu stále nedokázala uveriť a pripustiť si to. Mal toľko iných možností ako stráviť svoj čas a vytúženú dovolenku a napriek tomu sa rozhodol tráviť ho so mnou. Prišlo mi to ako niečo nereálne, niečo vymyslené. Čosi čo sa odohráva len vo vymyslených fanfikciách o rôznych známych osobnostiach alebo najtajnejších snoch. Bola som si stopercentne istá, že nesnívam, keď som sa mnohokrát uštipla do ruky a cítila jemnú, no nepríjemnú bolesť.
„Možno si sa neštipla dostatočne," smiala sa Dee, keď som jej vravela o včerajšku.
Sedeli sme na našej terase a popíjali čaj ešte pred tým, než Dee odišla do práce.
„Mohla by som ti dať facku, to by pomohlo." dodala a odpila si zo šálky.
„Opováž sa," dvihla som na ňu varovne ukazovák no úškrn som schovať nevedela.

Smajlíky na konci Ashovej správy ma začali znepokojovať, no snažila som sa, aby na nevyvrátili z rovnováhy počas celého dňa. Bola som rada, že som sa o tom mohla s Deenou porozprávať, ktorá v týchto veciach mala oveľa viac skúseností a urobilo ma to samozrejme oveľa pokojnejšou. Ona mi vždy vedela dobre poradiť a pomôcť ak som sa potrebovala zbaviť nadmerného analyzovania každého detailu môjho života.
„Môžu znamenať veľa ale aj nič. Každopádne pravdu z jeho aj vymlátim ak by bolo treba." povedala a pomaly sa chystala na odchod.

Posledné dni ubehli veľmi rýchlo, až som si neuvedomovala koľko času ostávalo na prípravu do školy. Tešila som sa ale zároveň ma mrzelo koľko voľna trebalo obetovať kvôli plneniu si snu - stať sa doktorkou. Priala som si aby som mohla mať rovnaký podiel času na učenie sa a na strávenie času a rodinou a Dee.

Ako každý rok pred začatím školského roka už od základnej školy sme s mojou najlepšou kamarátkou robili nákupy rôznych školských pomôcok. A aj keď každým rokom nám toho bolo treba menej a menej, túto tradíciu sme zachovali. Dokonca aj po tom, keď jedinou študentkou som ostala ja. Aj tentokrát sme sa dohodli na poobedňajšom nakupovaní v centre mesta spolu s inými aktivitami.

Predtým než sme odišli som si prečesala svetlo hnedé vlasy a stiahla ich do vysokého copu. Aj keď boli kratšie, vždy som tento účes ocenila pri rozfúkanom počasí a tým aj ušetrila svoje nervy. Presne preto som si ešte obliekla 5SOS mikinu a mohli sme vyraziť.

„Čo to sakra-" vyšlo zo mňa pred domom a ústa som si zakryla dlaňami.
„Prekvapenie!" ozvalo sa zborovo a nemohla som tomu uveriť.
Predomnou stáli Mike, Luke, Calum a Ashton. Aj keď mali na sebe slnečné okuliare a každý mal inú pokrievku hlavy, nebol pre mňa žiaden problém ich spoznať.

„Čo tu preboha robíte?" zadívala som sa na nich spýtavým pohľadom a hneď na to som ich začala po jednom objímať.

„Ahoj aj tebe," smial sa Ash a vtiahol si ma do dlhého objatia a mne opäť udrela do nosa jeho svieža vôňa, ktorá mi tak nesmierne chýbala.

„Skončilo nám turné a niekomu z nás sa začalo po tebe cnieť, a tak sme si povedali, že po stýkrát pôjdeme pozrieť Londýn," ozval sa Mike s potláčaným smiechom, „With a little bit of London sky." zaspieval kúsok pesničky Fly away a pery sa mi roztiahli do hanblivého úsmevu.

.........

Túto kapitolu som mala napísanú asi rok dozadu... A odvtedy som nenapísala ani čiarku. Písanie mi strašne chýbalo ale nemala som guráž niečo písať ďalej. Lebo ani nemôžem povedať, že som nemala čas, pretože som mala. Nemôžem povedať, že som nemala chuť, lebo som tak strašne chcela a nešlo to. Písanie bolo vždy súčasť môjho života a ani neviem prečo to tak zrazu odišlo.

Neviem, kto ešte Wattpad používa a kto tento príbeh ešte číta ale asi sa posnažím napísať pár kapitol. Nebudem sľubovať pravidelnosť, nebudem sľubovať čísla. Aj tak si to asi píšem len sama pre seba a som s tým okej. Ale úprimne, chýba mi starý Wattpad keď som mala 13 a písala ffky o Edovi. A zároveň mi to nechýba lebo už mám svoj život dospelej ženy. Je tu niekto, kto sa s tým stotožňuje? Strašne by ma zaujímal váš pohľad. Anyway, koniec môjho výlevu.

Siv <3