Neuveriteľný pocit úľavy na mňa doľahol, akonáhle sme pristáli. Na palube sa zvýšila vrava a každý sa tlačil v úzkej chodbičke medzi pravou a ľavou stranou sedadiel, snažiac si zo skriniek nad hlavami vziať svoje príručné batožiny. S Dee sme sa nemienili pridať k tejto tlačenici, a tak sme ticho sedeli a čakali, hlavne pokiaľ neodišiel náš spolusediaci z úplného kraja. Až keď sa lietadlo takmer celé vyprázdnilo, vzali sme si veci a so sprievodom sympatických letušiek odišli.
Na letisku sme si vyzdvihli kufre a plne vyčerpané sa snažili zohnať odvoz do hotela s názvom Even Hotel Brooklyn. Mali sme šťastie na voľný taxík, ktorý nás tam odviezol. Cesta síce trvala necelú polhodinu, ale zbehla veľmi rýchlo. Vodič bol veľmi priateľský a celý čas sa s nami rozprával. Akonáhle si všimol náš britský prízvuk, vypytoval sa na náš výlet, všetko sme mu teda vyrozprávali a na vyčerpanie z dlhého letu zabudli.
Na konci Nevins Street v rohu stál náš hotel, rovnako vysvietený ako každá budova newyorského Brooklynu, pri ktorom sme zastali. Vodič taxíku nám pomohol s batožinami a keď sme platili, nechali sme mu slušný tringelt, ktorý si za svoju dobrú prácu naozaj zaslúžil.
Po prihlásení sa na recepcii sme rovno namieril do izby. Všetko bolo zariadené do svetlého moderného štýlu, presne ako zvyšný interiér hotelu. Všetko sedelo s popisom, ktorý sme si ešte pred odchodom naštudovali. Posteľ nám dali síce manželskú, čo zaručovalo Deenine rozťahovanie sa, ale po toľkých prespávačkách mi neostávalo nič iné, než si zvyknúť. Od príchodu netrvalo dlho, kým sme sa prezliekli a rovno hodili pod snehobiele obliečky vôňou pripomínajúce mamino čerstvo vypraté prádlo.
Aj pri veľkej únave mi trvalo istý čas, kým som zaspala. Cudzie miesto mi nedávalo bezpečnosť a komfort na to, aby som mohla svoje telo uvoľniť na noc a nechať ho odpočinúť. Vedela som, že mi nič nehrozí a nebola som v tom sama, ale myšlienky boli príliš silné, aby sa dali ukočírovať. Doteraz som nechápala, ako som dokázala zaspať v lietadle pred toľkými ľuďmi.
„Dobré ráno, Red." prihovorila sa mi Dee akonáhle sa moje oči pomaly otvorili.
Odtiahnutím závesov vniesla do miestnosti svetlo a jej rozmazaná postava poskakovala neďaleko okna. Podvedomé snaženie sa zaostriť na akýkoľvek objekt mi zbytočne oslabilo oči, a tak som sa s povzdychom načiahla po červené okuliare zložené na nočnom stolíku. Deena mi zamávala s poznámkou, či ju už teraz vidím, ako keby som bola slepá úplne. Na jej rýpanie som si zvykla, ale čím sme boli staršie, tým viac som dúfala, že od toho upustí. Nestalo sa tak. Vrátiť som jej správanie nemala čím, nikdy som na nej nedokázala nájsť niečo, z čoho by sa dalo robiť si srandu.
Aj keď vyrastala v skromných podmienkach, nebola módnou ikonou či niekým obľúbeným, pre mňa bola vždy niekto viac, ako ja. Vždy vedela, čo má povedať, na všetko poznala odpoveď, nikdy neostala ticho a nestála zahanbená v kúte. Istý čas som mávala pocit, že len kráčam v jej tieni a jej úspechy sa cenia viac, ako tie moje, až kým sa naše plány a ciele do budúcna nezačali diametrálne líšiť. Po tom, ako ju nevzali na právo ale mňa na medicínu áno, dostalo sa mi aspoň trocha pozornosti.
Raňajky sme prespali, preto sme sa rozhodli nájsť niekde v okolí kaviareň, aby sa naše telá mohli nakopnúť espressom, čo by nám pomohlo v zvládnutí prebiehajúceho dňa. Nechceli sme si toho veľa plánovať, večer sa predsa konal koncert, na ktorý sme chceli prísť v plnej energii, nie vyčerpané z túry po meste. Preto sme si vybrali len malú prechádzku, návštevu obchodov a ďalšie kulinárske zážitky.
ashtonirwin vám odoslal správu
Ashton: Už sa nevieš dočkať, že?
Myslím, že správy od slávnych ľudí by vám niekto alebo niečo malo oznámiť ešte skôr, než by vám prišli. Aby ste sa mohli psychicky pripraviť na ten šok. A aj keď toto nebola prvá správa od Ashtona, nečakala som, že potom, ako som ho úplne, ale nechtiac odignorovala, mi napíše.
Reidunn: neviem, či by som svoje pocity opísala ako "nevedieť sa dočkať" :D
Ashton: Znamená to, že sa na nás netešíš? 😱
Reidunn: nič také som nepovedala... len moje pocity momentálne nemajú žiaden charakter
Reidunn: neber to nijako zle, len je toho na mňa príliš a neviem, čo skôr, ale určite som rada, že vás uvidím ;)
Ashton: Rozumiem. 😄 Určite je to najbezpečnejší spôsob ako riešiť situácie pri tvojej psychike.
Jeho poslednou správou som ostala v šoku. Čo tým chcel preboha povedať? Prečo by do niečoho ťahal môj psychický stav, keď ma vôbec nepozná? Rozhodená som konverzáciu ukázala svojej najlepšej kamarátke, ktorá len mykla plecami a venovala mi nechápavý pohľad.
„Čo chceš, je to jednoducho Ashton." dodala a ďalej sa venovala suvenírom, ktoré kupovala rodine.
YOU ARE READING
Red Ashes |Ashton Irwin| SK ✔
FanfictionReidunn bola z tých, čo svoje skutočné emócie skrývali a neukazovali ani za žiadnu cenu. Pevne rozhodnutá si plnila sny usilovnosťou, ale ak mala vynikať, nebola nikým. Emočne, osobnostne či výzorovo. Schovávala sa do svojej komfortnej škatuľky, na...