Red Ashes |Ashton Irwin| SK ✔

|27. Kapitola - Dying just to see you again|

Bolo to už viac ako mesiac, čo Ashton s chalanmi odišli do Californie a aj napriek tomu, že vzťah na diaľku nebol ideálny, zvládali sme to celkom dobre. Časový posun nám často nehral do karát, ale vždy sme sa vedeli nejako dohodnúť kedy si zavolať a písali sme si čo najviac, ako sme mohli. Niektoré dni boli ťažšie, ako tie druhé, no stále som mala Dee ako neuveriteľnú oporu, ktorá zažívala skoro to isté, len s Calumom.

Bola nedeľa a spoločne sme ležali v mojej posteli a prvýkrát počúvali nový album 5SOS5. Older sa okamžite stala mojou najobľúbenejšou pesničkou zo všetkých. Spoločne sme si, nečakane, obľúbili Best friend, ktorú sme sa veľmi rýchlo naučili a spievali z plných pľúc. Cítila som sa ako pobláznená tínedžerka, ale popravde, takto sme šaleli pri každom albume v deň jeho vydania.

„Už si mu napísala?" podpichla som Dee a žartovne do nej ťukla prstom.

„Nie ešte a nechaj ma!" zamrvila sa na mieste.

„Prečo? Veď je na teba zlatý a ty ho ignoruješ."

„Neignorujem, len neviem, čo mu mám odpovedať na správu," nadýchla sa, odkašľala si a snažila sa napodobniť Calumov hlas, „myslím, že by sme tvorili pekný pár... Ah, kiežby som ho teraz mohla znova vidieť, všetko by bolo oveľa jednoduchšie." povedala a pritisla si mobil k hrudi. S jej slovami som súcitila, veľmi som si želala, aby sme obe chalanov videli čo najskôr.

„Ale veď má pravdu," odvetila som a hodila nespokojný pohľad na tmavovlásku, „a ty to tiež veľmi dobre vieš."

Deena si len sťažka povzdychla a zaborila tvár do môjho ramena, akoby sa chcela schovať. No ukrývať sa pred svojimi pocitmi predsa nemohol byť rozumný nápad. Vedela, čo k Calumovi cíti, jej pocity rástli každým dňom viac a viac a stále ich nechcela priznať. On si svoje srdce dávno vylial a sľúbil jej, že jej dá toľko času, koľko len bude potrebovať, no jeho občasné narážky na ich dvoch Dee vyvádzali z miery. Chcela byť s ním, no zároveň si chcela byť stopercentne istá, že je to správne rozhodnutie.

Škola išla fajn, rada som chodila na prednášky, aj keď boli niekedy veľmi unavujúce. Kvantum učiva som zvládala ako tak, no keď so potrebovala s niečim pomôcť, vedela som, že sa môžem obrátiť na moju skupinku spolužiakov, ktorí mi boli najbližší. Zdalo sa, že na moje víťazné video zabudli všetci, okrem Adama. Ten mierne zmenil svoje správanie, akoby priznaný fakt o mojom mentálnom zdraví mal niečo na mne meniť. Držal si odstup, akoby to bolo nákazlivé a mňa to celkom mrzelo. No nie každý ostane v živote toho druhého po tom, čo sa o ňom dozvie takýto zásadný fakt. Vytvára tým priestor niekomu, pre koho môj zdravotný stav nebude rozhodujúci faktor, prečo pri mne ostať, či neostať.

Ku koncu mesiaca, na Halloween, sa konala párty, ktorá bola organizovaná univerzitou. Nemala som v pláne sa jej zúčastniť, nebolo to nič pre mňa. Miestam s veľkým počtom ľudí, hluku a alkoholu som sa oblúkom vyhýbala. Náhodou som sa o tom zmienila Dee a už sa ma snažila presvedčiť, aby sme spoločne šli,keďže sme si mohli so sebou vziať niekoho, kto tam neštudoval. Trvalo jej pár dní, než ma prehovorila. Sľúbila mi, že ostane triezva, čo som jej naozaj neverila, a spoločne si užijeme jedlo a pitie zadarmo.

„Dúfam, že je ti jasné, že po dnešku si svoje baterky budem dobíjať tak snáď týždeň," povedala som, keď som jej pomáhala s kostýmom, „a bude to tvoja vina, ak ani po tej dobe bude moja energia v mínusových hodnotách."

„Sľubujem, že to bude stáť za to," usmiala sa a napravila si klobúk na hlave.

S maskami sme neboli veľmi vynaliezavé a využili sme to, čo sme mali doma. Otec rád zbieral všelijaké klobúky, ktoré boli vystavené na poličke v obývačke, a dovolil nám požičať si dva kovbojské. A tak sme to doladili flanelovými košeľami, džínsami, vysokými čižmami a mohli sme vyraziť do Texasu. Alebo teda, v tomto prípade, do centra Londýna. Odviezli nás tam naši rodičia, keďže sa Deena konečne priznala, že si plánuje trochu vypiť a z nás dvoch bola jediná, čo vedela šoférovať.

Z veľkej prízemnej haly univerzity sa stal priestor vyzdobený rôznymi dekoráciami so strašidelnou tématikou, ako pavúky, pavučiny, kostry, vyrezané tekvice a všeličo ostatné od výmyslu sveta. Všade bolo prítmie, no dostatok svetla, aby som videla, kam kráčam. Hudba bola taká silná, až som dunenie cítila vo svojej hrudi a ledva počula, čo mi Dee vravela. Ľudí tu bolo ako mraky a nebolo mi všetko jedno, no snažila som sa užiť si dnešný večer. Podobným akciám som sa vždy vyhýbala, nikdy som nemala pocit, že by som zapadla a toľko osôb na jednej kope mi naháňalo hrôzu. Ale tentokrát som sa musela prekonať a čo bolo najdôležitejšie, vypustiť z hlavy fakt, že mi Ashton neskutočne chýbal. 

Keď hrali naše obľúbené pesničky, s Dee, ktorá už mala v sebe nejaký ten alkohol, sme spoločne tancovali a miestami som mala pocit, akoby svet okolo nás ani neexistoval. Nezaujímalo nás, že sme spievali falošne, či vošli niekomu do cesty. Bola som triezva, ale Deenina nálada ma natoľko pohltila, že by som uverila, ak by mi niekto povedal, že som v ten večer pila.