Red Ashes |Ashton Irwin| SK ✔

|9. kapitola - Way to fix these broken pieces|

Bola som nahnevaná, unavená a chcela som byť aspoň chvíľu sama. Mike navrhol, aby sme si užili náš a ich posledný deň v meste, ale ja som odmietla. Bola to milá a pozorná ponuka, ale moje komunikačné a spoločenské schopnosti prestávali fungovať ako by mali. Dee ma stihla prepáliť pohľadom, nakoľko mi bolo jasné, že by so svojim obľúbencom chcela stráviť čo najviac času. Nebola moja vina, že tento výlet mal byť len o mne a nej. Ale keďže som vedela, ako to pre ňu znamená veľa, nechala som ju ísť, za ten čas, čo som nečinne ležala na posteli.

Začula som silné zaklopanie na dvere práve vo chvíli, keď som okolie ledva vnímala a mala pocit, že zaspím. Rozlepila som oči a mrzuto sa posadila. Nestihla som ani vstať a otvoriť dvere, klopanie sa zopakovalo, teraz s väčšou frekvenciou.

„Už idem," zakričala som a načiahla sa po kľučke.

„Hotelová služba, priniesol som váš čaj," na chodbe stál útly muž, so snedastou pokožkou a silným Indickým akcentom, v rovnošate a za sebou mal vozíček s čajníkom a dvoma šálkami.

„Prepáčte, to bude nejaký omyl, žiaden čaj som si neobjednala," vysvetlila som mu a chcela už-už zatvoriť dvere, ale poslíček s čajom trval na tom, že je objednávka na moje číslo izby.

„Ale keď ja som žiaden čaj nechcela, tak kto potom?"

„Ja áno," počula som známy hlas a onedlho predomnou stál aj Ashton, „snáď máš rada ovocný."

Uprednostňovala som čierny, ale v tejto situácii by bolo nevhodné si ešte aj vyberať. Prívetivo som prikývla hlavou a pustila ho do izby. Hanbila som sa za neporiadok, ktorý narobila Dee, ale neverila som, že by chalani mali úžasný poriadok pred neohlásenou návštevou. Aj tak som dúfala, že si okolie nebude veľmi všímať akonáhle sa pohodlne usadil na stoličku za stolom.

Tváril sa, akoby nemal žiadne povinnosti ani plány a šiel na čaj ku svojej dlhoročnej známej. Lenže v skutočnosti to tak nebolo. Mal byť s chalanmi a Dee v meste a ja som rozhodne nebola jeho kamarátka. Jedine tak fanúšička, ktorá mala možnosť sa s ním stretnúť...

„Nechcel som, aby si tu bola sama," ozval sa, keď si usrkol z čaju, „nevadí ti, že som prišiel, že nie?"

„Isteže nie, len ma to... prekvapilo," sklopila som zrak k mojim rukám držiacich šálku.

„Hej, ja som plný prekvapení."

V jeho prítomnosti som sa cítila akosi zvláštne, no rozhodne inak, ako keď sme boli spolu s ostatnými. Bol taký tichý a často mi hľadel do očí a z akéhosi zvláštneho dôvodu mi to nebolo nepríjemné. Usmieval sa a zrak zo mňa nespúšťal ani keď sa napil teplého nápoja, ktorý mi, na počudovanie, veľmi chutil. Sledoval ma orieškovými kukadlami, do ktorých mu občas padla červená ofina a on si ju zakaždým opravil, akoby sa snažil vyzerať lepšie. Lenže mne sa jeho neposlušné vlasy páčili.

Nakoniec som bola rada, že prišiel. Aspoň som nebola celý čas sama, čo ostatní boli v meste. Keď sa vrátili, chalani odprevadili Dee do našej izby a neboli prekvapení, keď zbadali Ashtona, dokonca sa ani nepýtali, čo tu robí. Dlho som tomu pozornosť nevenovala, nakoľko ma po ich odchode s Ashom moja najlepšia kamarátka zahrnula otázkami. S čím som počítala, ale mentálna príprava na to by musela trvať niekoľko hodín.

„Čo ak sa mu páčiš?"

„Po dvoch dňoch, čo sa poznáme? Si normálna?" pretočila som očami, keď mi dramaticky chytila plecia a jej tmavými očami mi hľadela priam do duše.

„No a čo? Nemôžeš mi povedať, že je to nemožné, " zamávala so mnou, na čo som zvraštila obočie, dobre vedela, že neznášam, keď mi to robí.

pohľad Ashtona

Z ich hotelovej izby som odchádzal s príjemným úsmevom na perách, na čo ma Calum udrel do ramena a hodil na mňa pobavený pohľad. Vedel som, na čo narážal a snažil sa nevšímať si ho, ale keď o tom začal rozprávať, chytili sa aj Luke s Mikeom. Často si ma doberali, bol jediný z nich, kto dokázal otvorene hovoriť o tom, že by mi nevadilo začať si niečo s fanúšičkou. Tentokrát som sa k tomu neblížil, Red ma zaujala ako osoba. Niekto, kto dokáže žiť šťastne a vyrovnane aj napriek psychickým problémom. Vedel som veľmi dobre, aké ťažké to je a mal som pocit, že moja prítomnosť v jej živote by jej mohla pomôcť. 

Apartmán sme zdieľali všetci štyria a bolo nemožné ho udržať uprataný. Hlavným vinníkom som bol asi ja s Calumom, ale ako jediný som sa snažil s tým niečo urobiť pred príchodom dievčat. Nemohli predsa vidieť môj obsah kufra rozhádzaný po zemi a Calove použité boxerky položené na posteli. Na vankúši... KDE SPÍM JA.

Čas plynul akosi rýchlo v mojom ponímaní, až som si ani nestihol uvedomiť, že bol čas na náš live stream. Dievčatá prišli presne vtedy, ako sme sa s nimi vopred dohodli. Usadili sa na pohovke a mohol som si všimnúť ich rozdielnosť. Dee bola natešená a užívala si našu prítomnosť za ten čas, čo Red zazerala do zeme, občas k nám zdvihla zrak a mierne sa usmiala. Bolo mi jej ľúto, nechcel som, aby sa cítila zle. A už vôbec nie v mojej prítomnosti. 

Spojazdnili sme živý prenos a zazdieľali v ňom obrazovku, aby video videli všetci. Už pri prvých sekundách sa mi vynorili spomienky na to, ako som toto video uvidel po prvýkrát. Vložená hudba perfektne pasovala s natočenými scénami. Páčilo sa mi celkové spracovanie, no najdôležitejší bol obsah. Reidunnin boj s úzkosťami po dobu niekoľkých rokov, ktorý sme jej zlepšovali práve my. Naša hudba jej dávala silu a spoločne s najlepšou kamarátkou Dee dokázala naďalej prekonávať tieto ťažkosti jej mysle. 

„Vysvetli mi to," zvýšila hlas Red na Deenu a ja som naozaj nechápal, čo sa deje, „ihneď!" teraz už naozaj kričala a musel som ich vziať do vedľajšej miestnosti skôr, než by ju niekto počul.

Prepaľovala pohľadom kamarátku a aby sa jej dokázala dívať do očí, musela hlavu dvíhať naozaj vysoko. Bola od nej, a vlastne od nás všetkých, drobučká. Stál som vedľa nich ako úplný idiot, najprv som pozeral na jednu, potom na druhú. Red nedokázala držať svoje emócie a po tvári sa jej začali kotúľať slzy. Nečakala na odpoveď na jej otázku, rozbehla sa a odišla preč. Odchod ostatným ohlásila silným zabuchnutím dverí.

„Toto som asi dosť posrala. Čo mám robiť?" šepla Dee a venovala mi bezradný pohľad.

Nevedel som, čo jej povedať. Bol som zmätený a nechápal, čo sa práve stalo. 

.........

Lásky moje, veľmi sa ospravedlňujem, že ste na novú časť museli čakať mesiac... Dúfam, že sa dokážem vrátiť do normálu a kapitoly budú vychádzať tak, ako predtým. Úprimne, písanie mi veľmi chýbalo, ale nedokázala som s tým nič urobiť. 

Ďakujem za trpezlivosť. Týmto vám rovno prajem všetko dobré do Nového roka. Nech ste hlavne zdraví. Papa. :*

Siv <3