„Musím už ísť," sklopila som zrak a postavila sa z postele.
„To je v poriadku, pôjdem s tebou," ponúkol sa, čo ma veľmi tešilo.
Nechcela som si predstavovať cestu limuzínou sama, vážila som si Ashovu prítomnosť. Bol taký pozorný a láskavý, až ma to jemne vyvádzalo z miery. Bol jeden z prvých mužov, ktorí so mnou chceli tráviť čas. Avšak, ani jeden z nich v mojom živote neostal veľmi dlho a skončilo to platonickou láskou, zlomeným srdcom a zníženou dôverou v ľudí. Naivne som však dúfala, že by Ashton mohol byť iný a zatiaľ sa mi to len potvrdzovalo. Na druhú stranu som si niečo také nechcela pripustiť a mala som pocit, ako by som si ho ani nezaslúžila.
Ash ma odprevadil až ku vchodovým dverám nášho domu. Predtým, než som voša dnu, sme sa chvíľu zhovárali. V Londýne mal s chalanmi ostať až do ďalšieho týždňa, a tak si chcel so mnou naplánovať každú voľnú chvíľu. Dokonca aj v prvé dni, keď sa mi začne škola. Upozornila som ho na moju vyťaženosť počas semestrov, čo ho tak ľahko neodbilo. Jednoducho so mnou chcel byť a nevadilo by mu ani tiché sedenie v mojej izbe počas učenia sa.
„Zajtra by sme mohli niekam ísť. Len ty a ja, nech naberieš energiu a nebudeš musieť rieši ostatných okolo seba," navrhol ešte predtým, než sme sa pomaly začali lúčiť.
„To znie fajn," usmiala som sa na neho.
„Tak teda zajtra, dám ti ešte vedieť, kedy presne," vrátil mi úsmev a stiahol do nežného objatia, „už teraz sa neviem dočkať."
V jeho náručí som sa cítila skvelo. Dokázala by som takto ostať celú večnosť. Dodával mi pocit bezpečia, ktorý som potrebovala. Ale nechcela som len to, túžila som po tom, aby ostal v mojom živote čo najdlhšie. Odkedy mi prvýkrát napísal a keď sme sa prvýkrát stretli naživo, privádzal mi množstvo pocitov, ktoré som nechápala, no zároveň sa ich naučila prijať. Potrebovala som čo najviac načúvať svojmu podvedomiu, ktoré tajne dúfalo, že by to teraz mohlo vyjsť. A tentokrát naozaj.
Nadvihla som hlavu, aby som sa mu mohla pozrieť do očí. V tme vyzerali čierne, no živo som si vedela predstaviť ich očarujúcu orieškovú farbu so zeleným nádychom. Zohol sa, aby mi mohol vtisnúť bozk na čelo a ja som spokojne privrela oči. Bozk zopakoval na mojom líci, kde ma pošteklilo jeho neoholené strnisko. Keď sa moje pery pomaly rozťahovali do spokojného úsmevu, ucítila som na nich tie Ashove. Celý svet sa akoby zastavil a ja som len vnímala to, ako sa naše pery spojili do krátkeho, no za to očarujúceho bozku. Celým telom mi pulzovala akási energia, ktorá prichádzala od Ashtona a končila v mojom žalúdku s množstvom motýlikov, ktoré si tam pobláznene poletovali. Naozaj sa to stalo?
S priblblým úsmevom som sa vracala domov a namierila si to rovno do svojej izby. Plyšové zvieratko som položila na poličku a zasmiala sa sama pre seba pri spomienke na urazeného Luka. Prichystala som si všetko na svoju nočnú rutinu a po nej sa chystala ľahnúť si do postele. Aj po niekoľkohodinovom šlofíku som sa cítila veľmi unavene a tešila sa na poriadny spánok. Predtým, než som sa uložila na spánok som vzala do rúk mobil a napísala Ashovi správu.
Reidunn: ďakujem ti za všetko. <3 Aj napriek úzkostnému ataku som si to dnes veľmi užila
Reidunn: a ešte raz ďakujem za Petuniu, hahaha. Teda, žraloka ;D Dobrú noc, Ash :*
Ashton: Neďakuj mi, pre teba čokoľvek. ❤️ JA ďakujem tebe. dnešok bol výnimočný.
Ashton: Teším sa na zajtra.
Ashton: Dobrú noc, zlato. 😘
Zaspávala som ale aj zobúdzala s myšlienkou na Ashtona. V hlave sa mi stále premietala spomienka na náš bozk a čím ďalej som naň myslela, tým viac ma môj rozum presviedčal, že to bol len sen. Podvedome som si prstami prešla po perách a mala pocit, akoby som tie jeho stále cítila. Jeho dotyky a vôňa vo mne utkvela a nevedela som sa dočkať ďalšieho stretnutia.
Z myšlienok ma vytrhol zvoniaci mobil. Volala Dee a keď som to zdvihla, znela veľmi rozrušene.
„Pozri si Ashove stories, niekto vás odfotil ako vychádzate zo SeaLife akvária a držíte sa za ruky. Vyjadril sa k tomu a mala by si to vidieť," vysvetlila mi situáciu a mňa zavalil pot.
S Dee som ostala na linke, otvorila Instagram a vyhľadala Ashtonov profil. Ťukla som na jeho profilovú fotku a okamžite sa na mojej obrazovke objavilo video.
„Ahojte. Chcel by som sa vyjadriť ku fotografii, ktorá začala kolovať po internete. S Red sme len kamaráti a to držanie za ruky nič neznamenalo. Nechcem, aby táto fotografia spôsobila veľký rozruch a myslím, že to môžem takto uzavrieť. Majte sa," vravel Ash do videa a do očí sa mi okamžite nahrnuli slzy.
„Tak si choď pobozkať aj Luka a potom to vysvetli médiám, že aj on je len kamarát," zamrmlala som si so zlomeným hlasom.
„POČKAJ, ČO?!" zhíkla Dee na druhej strane, v jej hlase bolo cíti zmätenie a natešenie zároveň.
Nemala som energiu jej to podrobne vysvetľovať. Ashove slová neskutočne boleli a aj keď som od neho neočakávala žiaden záväzok, dobre vedel, že v tej chvíli to držanie rúk niečo znamenalo. Prečo potom by tu pre mňa bol? Prečo by sa o mňa zaujímal? A prečo by ma sakra pobozkal, ak by sme boli len kamaráti?
YOU ARE READING
Red Ashes |Ashton Irwin| SK ✔
FanfictionReidunn bola z tých, čo svoje skutočné emócie skrývali a neukazovali ani za žiadnu cenu. Pevne rozhodnutá si plnila sny usilovnosťou, ale ak mala vynikať, nebola nikým. Emočne, osobnostne či výzorovo. Schovávala sa do svojej komfortnej škatuľky, na...