Red Ashes |Ashton Irwin| SK ✔

|17. kapitola - Take my hand|

Nádych, výdych. Ešte raz, hlboký nádych a hlboký výdych. Všetko bude v poriadku, vravela som si, keď sa k nám nahrnula skupinka ľudí tesne pred naším odchodom. Aj napriek okuliarom a kapucni Luka a Ashtona spoznali a chceli sa s nimi odfotiť, čo im problém vôbec nerobilo. Bola to pre nich úplne normálna vec, no ja som len nehybne stála o kúsok ďalej, ako nejaký tieň, snažiac upokojiť sa. Nemala som rada, ak ľudia narúšali môj osobný priestor a zo všetkého najviac som sa desila pozornosti. Čo ak ma spoznajú a budú sa ma vypytovať ohľadom videa? Čo ak sa so mnou budú chcieť vyfotiť, ja odmietnem, odfotia si ma bez môjho súhlasu a zavesia na to internet? Moja myseľ fungovala na plné obrátky, až sa mi začalo zahmlievať pred očami.

Namierila som si to na najbližšie toalety a zamkla sa do prvej kabínky. Dych sa mi zrýchľoval, ruky roztriasli a myseľ fungovala už len na zopár percentách. Siahla som do svojej kabelky a nahmatala podlhovastú papierovú krabičku s liekmi. Neznášala som ich, ale vedela som, že mi pomôžu. Tabletky boli maličké natoľko, aby sa dali konzumovať bez vody, no ja som sa tak či tak potrebovala osviežiť pri umývadle. Z automatického kohútika som pustila studenú vodu a nechala ju chvíľu dopadať na moje stále roztrasené ruky. Tabletku som jedným glgom zapila a mokrými dlaňami si pošúchala krk. Na malý moment som uzrela svoj odraz v zrkadle a sledovala červeň mojich očí zlievajúcu sa s farbou rámu okuliarí. Ďakovala som, že ma z tohto momentu vytrhlo zabzučanie mobilu. Nechcela som sa na seba viac dívať.

ashtonirwin vám odoslal správu

Ashton: Red, kde si? Si v poriadku?

Reidunn: dávam sa dokopy na toaletách

Reidunn: sú okolo vás ešte stále tí ľudia?

Ashton: Nie, už odišli. Fotili sme sa a ty si zmizla. Čo sa stalo?

Reidunn: úzkostný záchvat

Reidunn: chcem ísť domov

Ashton: Hneď sme pri tebe, zlato. ❤️

Posledná správa ma zvláštne upokojovala a zároveň sa mi z nej srdce rozbúšilo ešte viac. V podstate tento paradoxný pocit som z Ashtona mávala čoraz častejšie a častejšie. Pri ňom som dokázala byť pokojná a napätá zároveň, čo popieralo akúkoľvek logiku a nevedela som sa nijako brániť. Prejavoval o mňa záujem ako málokto a mňa to neskutočne očarovalo.

„Prepáč, mal som ich odmietnuť a venovať sa len tebe," ospravedlňoval sa mi a stiahol do pevného zovretia akonáhle sme sa stretli pred toaletami.

„Nie je to tvoja chyba," ubezpečila som ho, keď som si zaborila tvár do jeho hrude.

Bola tak príjemná, voňavá, pripomínajúca domov. Ako nejaké miesto, na ktoré som sa chcela vracať. Cítila som sa tak bezpečne a nezraniteľne, až by som dokázala byť v jeho zovretí večnosť, no museli sme sa dostať von. Pred samotným východom budovy nás ako posledný čakal obchodík s rôznymi hračkami, suvenírmi, plyšákmi morských živočíchov, ktoré som ledva vnímala. Bolo toho na mňa veľa a ľuďmi sa to tam hemžilo najviac. Ashton ma rýchlo schmatol za ruku, popadol prvé plyšové zvieratko, ktoré sa mu najviac páčilo a pretlačil sa so mnou pomedzi ľudí rovno ku kase. Nevšímal si ľudí, ktorí stáli v rade nadávajúc naňho.

„Prepáčte, ponáhľame sa." zvolal a zložil si slnečné okuliare z očí, aby ukázal svoju tvár ostatným.

Miestnosť ovládla vrava ľudí, ktorí neskrývali svoje prekvapenie a nadšenie zároveň. Niektorí kričali jeho meno, čo ma znervózňovalo ešte viac. Po zaplatení sme všetci traja rýchlim krokom opustili budovu. Nevedela som, kam sme kráčali, len som intuitívne zladila krok s Ashtonom, ktorý ma neprestal držať za ruku. Po chvíli mi bolo jasné, že sme mierili na miesto, kde nás vyložila limuzína.

„Fuh, tak to bolo niečo," spokojne si vydýchol Luke pri našom pristavenom vozidle a jemne sa pousmial, keď svoj pohľad namieril na moje prepletené prsty s Ashovými.

„Si v poriadku, Red?" dodal, keď nastupoval.

„Neviem," neisto som zo seba dostala a silnejšie zovrela dlaň, čo Ash zopakoval, akoby mi tým chcel dať najavo, že je stále tu a nemieni ma pustiť.

Nepohodlne som sa usadia na kožené sedadlo a mrvila sa na mieste. Nikdy by mi nenapadlo, že by som sa v takomto luxuse cítila inak, ako pohodlne a príjemne. Myšlienky som mala úplne posplietané a moje telo bolo stuhnuté, akoby samo odmietalo akýkoľvek komfort. Nedokázala som sa uvoľniť ani za nič. Ash zvyšku našej skupiny vysvetlil situáciu cez telefón a dohodol sa s vodičom, aby ich vyzdvihol po tom, čo nás odvezie do hotela, v ktorom boli chalani ubytovaní. Cítia som sa previnilo, mala som pocit, akoby som zničila pekný deň a táto myšlienka ma sprevádzala po zvyšok cesty limuzínou.