Red Ashes |Ashton Irwin| SK ✔

|16. kapitola - Your smile can light up the night|

Keďže nám chalani pôvodný plán prekazili, potrebovali sme vymyslieť nový. Nikdy som nebola dobrá v plánovaní výletov a už vôbec nie v Londýne. Centrum mi ako rodáčke prišlo všedné a ničím nezaujímavé a keďže oni tu už boli nespočetne veľa krát, žiadna nová zaujímavá atrakcia mi na um neprišla. London Eye a Big Ben mi pripadali ako otrepaná vec, ale po chvíle debatovania so skupinou sme prišli na to, že sa Mike s Calumom na tieto ikony hlavného mesta tešili najviac.

„Boli sme tam už stokrát, to nemôžeme ísť niekde inde?" sťažoval sa Luke a prepaľoval dvojicu pohľadom.

„Nie!" obaja naraz povedali keď sme kráčali smerom k vozidlu, ktoré ich odviezlo jednu ulicu ďalej od tej, kde s Dee bývame, kvôli našej bezpečnosti a diskrétnosti.

„A čo ak by sme sa rozdelili?" navrhla som, „vy dvaja pôjdete kam chcete a my zvyšok pôjdeme inde, napríklad do-"

„Ja pôjdem s vami!" Dee mi energicky skočila do reči, „Pôjdeme aj na London Eye, spravím vám fotku pri Big Bene, pozrieme Wesministerský palác, čo len chcete."

Nedalo sa nevšimnúť si ako sa Deena veľmi snažila zaujať Mikovu pozornosť a byť pred ním len tá najlepšia. Nikdy nemala problém vyjadriť sa a ukázať aká je, za ten čas, čo mne táto vlastnosť chýbala. Schovala som sa za jemný úsmev a vymenila si pohľad s Ashtonom.

„Je niečo na blízku, čo by sme mohli ísť pozrieť?" spýtal sa a vzápätí sme zastali pred čiernou limuzínou, ktorá bola zaparkovaná na rohu ulice na dobre schovanom mieste.

„Limuzína? Naozaj?" nadvihla som obočie a hodila spýtavý pohľad na chalanov, „nebude to veľmi nápadné?"

„Možno," zachechtal sa Ash, „ale máme so sebou tú najlepšiu ochranku. Neboj, nič sa vám s Dee nestane. Pri najhoršom vás obkľúčia fanúšičky."

Nikdy som sa o autá veľmi nezaujímala, no toto bol pre mňa príjemný šok. Akonáhle sme nastúpili, do nosa mi udrela vôňa kože, ktorou boli potiahnuté sedadlá. Celý priestor na sedenie bol podsvietený LED svetlami v nerušivej modrej farbe a na kraji bol dokonca aj držiak so sklenenými pohármi. Sedelo sa mi pohodlne, až kým si vedľa mňa nesadla Dee, ktorá celá od radosti nadskakovala, mrvila sa a vydávala zvláštne natešené zvuky.

Oproti mne si sadol Luke a vedľa neho Ashton, ktorý zo mňa nespúšťal zrak a mňa to celkom znervózňovalo. Netrvalo dlho, kým mi pripomenul nezodpovedanú otázku ohľadom miesta, na ktoré by sme spolu s Lukom mohli ísť.

„Veľmi blízko je SeeLife akvárium. Bola som tam už niekoľkokrát ale vždy je to iný zážitok." navrhla som.

Obaja súhlasili a okamžite si miesto vyhľadali na mobiloch a kúpili tri lístky. Keď sme dorazili na miesto, naša skupinka sa rozdelila. O dve hodiny sme si mali volať a dohodnúť sa ako bude naša obhliadka Londýna pokračovať.

Už od malička som obdivovala morský život. Dalo by sa povedať, že vodné živočíchy som mala radšej ako tie suchozemské. Prišli mi viac zaujímavé, tajomné a menej pochopené a práve preto som mala vlastnú zlatú rybičku. Vždy mi dodával pocit akejsi istoty, že byť iným neznamená nič zlé a má to svoje čaro.

Mojim najobľúbenejším miestom bola miestnosť s medúzami. Niektoré akvária boli podsvietené meniacimi svetielkami farieb dúhy vytvárajúc ilúziu farebných medúz. Tento moment bol pre mňa výnimočný a napriek šeru miestnosti mi neunikol Ashtonov úsmev. Venoval mi vyškerený pohľad a vo mne to vyvolalo neskutočné množstvo pocitov. Čas sa zastavil a jeho rozžiarená tvárička by ma čoskoro dokázala oslepiť.

„Prečo sa na mňa tak zvláštne pozeráš?" vyšlo z neho placho a ja som zrak okamžite odvrátila smerom k medúzam.

„Prepáč, neber si to zle, len..." zahanbene som habkala, „máš pekný úsmev."

„Awh. Si roztomilá." usmial sa, pohladil ma po ramene a namieril si to na druhý koniec miestnosti k Lukovi.

Mala som byť úprimne radšej ticho. Hlupaňa. Povedal mi, že som roztomilá preto, že ho to naozaj potešilo, alebo pre to, že to bolo hlúpe a trápne? Po zvyšok prehliadky som ostala mlčať a mohla som tak urobiť už dávno.