Red Ashes |Ashton Irwin| SK ✔

|8. kapitola - Don't wanna go|

Vysvitlo, že sa s nami chcú stretnúť aj zajtra, na ich hotelovej izbe. Keďže mali problémy s pridaním videa na ich sociálne siete, museli nájsť iné riešenie. Tým bol priamy prenos a dokonca s nami, čo mi privodilo menší infarkt, pretože niečo také by mi nenapadlo ani v najhoršom sne. Mala som byť na streame pred obrovským množstvom ľudí.

„Je mi ľúto, ale toto nedám," prehodila som znepokojene.

„Súhlasím, aj na mňa by bolo toho veľa," zastala sa ma Dee, na čo som jej venovala vďačný pohľad.

„Chápeme,"  povzdychol si Mike, „ale chceli sme, aby ste boli pri tom, fanúšikovia by boli radi."

„A čo ak by boli pri nás, len sa neukázali na kameru?" po dlhšej odmlke sa ozval Ashton, asi nad tým všetci intenzívne premýšľali, a vzápätí sa mu na tvári vykúzlil úsmev, ktorým odhaľoval svoje biele zuby.

Všetci súhlasili a radovali sa, že mohli vyhovieť nám a zároveň ľuďom, ktorý by prenos sledovali. Medzi nimi som bola očividne jediná, komu to prišlo úplne zvrátené. Na začiatku tohto všetkého som čakala len koncert a stretnutie, no čím ďalej sa nabaľovali veci, ktoré ma prekvapovali a zároveň vyvádzali z miery. Nechcela som, preboha, ísť na niekoho hotelovú izbu, prišlo mi to naozaj nevhodné, ale ako veľmi nad tým chalani trvali, nemohla som nakoniec odmietnuť.

Boli sme už unavené a blížil sa čas vrátiť na hotel, ktorý nebol ďaleko, no slnko už dávno zapadlo a mesto pohltila tma. Chalani nás nechceli pustiť samé a my sme boli rady, pretože potulovať sa v noci nie je najbezpečnejšia aktivita. Rozhodlo sa, že pôjde s nami ochranka, ktorá sa mala aj uistiť, či sme sa bezpečne dopravili rovno na hotelovú izbu.

Pri lúčení si ma Ash opäť vzal do náručia, tentokrát na dlhšiu dobu. Bol vraj rád, že sa môžeme stretnúť ešte pred našim odchodom domov. Vždy sa mi páčil jeho úprimný úsmev a jamky, ktoré sa vyhĺbili na lícach. Tvorilo to jeho vonkajšiu charakteristiku, ktorou dokázal lámať srdcia veľkému množstvu dievčat, avšak nie so zámerom, on by neublížil ani muche.

„Nechcem ísť domov," fňukla som v posteli, keď sme sa s Dee chystali spať.

„Ani ja, Red, ani ja."

Náš nedostatok spánku sme sa snažili ako tak vyriešiť kávou na hotelových raňajkách. Na jedlo som nemala chuť, žalúdok  bol po tom všetkom neskutočne stiahnutý, ale Deena trvala na tom, aby som si vzala aspoň nejaké ovocie. Nemohla som jej odporovať, v istých chvíľach bola ako moja mama, príliš starostlivá a ustráchaná. Pri švédskych stoloch som si teda vzala misku a skôr, než som si stihla naložiť ovocný šalát, vrazila som do akejsi vysokej postavy.

„Pardon, nechce-," začala som sa ospravedlňovať, ale keď sa ku mne dotyčná osoba otočila, na chvíľu som zamrzla, „Luke? Čo ty tu robíš?"

„Ahoj, prepáč, nevšimol som si ťa," uškrnul sa a začal si naberať rovnaké ovocie, čo som chcela ja, „no, nejako sme asi zabudli dodať, že sme vás naschvál ubytovali v rovnakom hoteli."

„A kde sú ostatní?" spýtala som sa ho opatrne bez známky vyzvedania a konečne som sa dostala ku svojim raňajkám.

Luke mi nemusel odpovedať, v miestnosti sa ozval hurónsky smiech, čím si trojica už len pri vchode vyslúžila pozornosť celej jedálne. Ubytovaní hostia sa len obzreli a následne sa vrátili k svojim pôvodným konverzáciám a vychutnávaní si rannej kávy. Jediná Dee sa pozrela mojim smerom a všimla som si na nej šokovaný výraz, najmä keď k nej chalani prišli a prisadli si. So mnou sa ku stolu vrátil Luke a vysvetlil celú situáciu aj mojej najlepšej kamarátke. 

„Idem si zobrať vodu," usmiala sa Dee a hodila na mňa pohľad, ktorý znamenal "a ty pôjdeš tiež", preto som misku položila na stôl a súhlasne prikývla. 

„Milujem váš prízvuk," ozval sa Mike s uchechtnutím. 

„Pretože ten náš sme stratili?" rypol do neho Ashton a skupina vybuchla do smiechu, musela som uznať, bolo to celkom vtipné.

Deena ma odtiahla naspäť k jedlu a nápojom, odkiaľ som sa vrátila. Bola celá bez seba, ale nie viac ako ja. Stále som nechápala, prečo bol problém prezradiť ich hotel skôr, mohli nás ušetriť od tohto zbytočného prekvapenia. Dúfala som, že do večera, kedy sme si pôvodne mali volať a dohodnúť na stretnutí kvôli streamu, budem mať dostatok času upokojiť sa z toho všetkého. Ale keďže sme ich teraz mali na očiach, bolo pre mňa nemožné uvažovať racionálne, bez žiadnych príznakov úzkostí a nepokoja. Narušili celý proces môjho čerpania energie, čo sa mi vôbec nepáčilo.