Red Ashes |Ashton Irwin| SK ✔

|21. kapitola - You're the one|

Za stolom stále vládlo nepríjemné ticho. Nikto sa neodvážil nič povedať. Nevedela som, na koho z nich sa dívať, a tak som svoj pohľad nechávala na mojom čaji, ktorý pomaly začal chladnúť.

Vnímanie môjho mentálneho zdravia sa vždy vedelo diametrálne líšiť od ostatných. Aj keď to bola pre mňa veľmi citlivá téma, bola som otvorená rozprávať sa o tom s ľuďmi, ktorí o to mali skutočný záujem. Nevedela som, koľko informácií o mojom výhernom videu Adam mal, no bolo mi viac než jasné, že potreboval situáciu poriadne vysvetliť. Nazvať niekoho mentálne chorým teoreticky nebol nesprávny fakt, no trošičku drsnejší, na čo som nebola úplne zvyknutá.

„Ja som to video ani nechcela poslať, s najlepšou kamarátkou sme spravili úplne iné, ale ona aj tak poslala to prvé," vravela som pokojne, aj keď moje vnútro horelo.

„A nie, nebolo to hrané a nevzali ma z ľútosti. Chalani sú tí najlepší a najmilší ľudia na svete, ktorých som kedy mohla stretnúť a dodnes som s nimi v kontakte," dodala som a pri poslednej vete mi na perách pristál spokojný úsmev.

„Ja som to tak nemyslel, len som hovoril, čo povedala moja sestra," urazene sa bránil.

Ako vyslobodenie od pokračovania v tejto konverzácii mi bol mobil, ktorý mi začal zvoniť v zadnom vrecku. Na displeji svietilo neznáme číslo a so zvrašteným obočím, ako náznak mojej zmätenosti, som ho zdvihla.

„Ahoj, Red, ako sa máš?" ozvalo sa z druhej strany a volajúceho som po hlase okamžite spoznala.

„Cal? Odkiaľ máš moje číslo?" zdvihla som sa zo stoličky a s ospravedlnením opustila priestory kaviarne, pretože som nechcela, aby moji spolužiaci počuli náš rozhovor.

„Dala mi ho Dee, keď sme včera... No to je jedno, kvôli tomu ti nevolám," znel veľmi nervózne a mňa to začalo vyvádzať z miery.

„Ashton ma požiadal, aby som sa uistil, že budeš dneska doma o šiestej," vyšlo z neho a ja som si hlasno povzdychla. „úplne rešpektuje, že potrebuješ čas, ale vidím na ňom, ako ho jeho vlastné pocity a myšlienky dusia. Som jeho najlepší kamarát a chcem pre neho len to najlepšie a viem, že si to ty, Red."

Privrela som oči a snažila sa spracovať túto požiadavku. Hrýzlo ma svedomie, že som sa Ashovi neozvala, no zároveň som potrebovala dať svojmu vnútru prednosť. Musela som spracovať všetky potenciálne možnosti ako by to mohlo medzi nami dvoma vyzerať. Chcela som ho vidieť a zároveň som sa tak strašne bála.

„Calum, čo sa tu schovávaš, s kým telefonuješ?" počula som a v okamihu, keď som ten hlas spoznala, ma akoby oparilo.

Chvíľu som nepočula nič, len neidentifikovateľné šepkanie. Nemala som ani šajnu, čo sa v tej chvíli dialo na druhej strane.

„Ale ja som ti nič také nepovedal, daj mi ten mobil!" hlasnejšie povedal Ashton a vzápätí som už len počula šumenie, praskanie a zvláštne zvuky chalanov.

pohľad Ashtona:

Snažil som sa vziať mu mobil. Držal ho pevne, dvíhal ho hore-dolu, len aby som sa k nemu nedostal. Hnevalo ma to, pretože jej narozprával čosi, čo som ja nikdy nepovedal. Teda, aspoň nie nahlas.

„Daj mi tej poondiaty mobil!" naliehal som na neho a držal jeho zápästie.

Boli sme ako malí chlapci bijúci sa o hračku na detskom ihrisku a ja som ani nevedel, či bola Red stále na linke. Calum bol vždy mojim najlepším priateľom, no niekedy robil spontánne veci, za ktoré by som možno aj bol rád, keďže myšlienka bola na správnom mieste, no spôsob, akým to robil, sa mi vôbec nepáčil.

„Hej, Red, si ešte tam?" zadychčane som sa spýtal, keď sa mi podarilo dostať Calov mobil, páni, nevedel som, že má takú výdrž a taký silný stisk.

„Čo sa práve stalo?" zachichotala sa a mňa to zahralo pri srdci, miloval som jej smiech.

„Calum ma zvláštne dohadzovačské taktiky," hodil som po ňom vražedný pohľad načo on zdvihol pred seba ruky v obrannom geste.

„Takže nemusím byť doma o šiestej?" cítil som jemné sklamanie v jej hlase.

„Nie nie, tak som to nemyslel. Budeš dnes voľná, prosím? Vezmem ťa niekde," zachraňoval som situáciu a dúfal, že súhlasí.

Keď povedala áno, zo srdca mi spadol obrovský kameň. Zároveň ma však zaliala nervozita. Chcel som sa jej priznať, ďalej by som to v sebe nedokázal udržať. Veľmi mi na nej záležalo a musel som vymyslieť spôsob, ako jej to povedať čo najlepšie, bez vývinu akéhokoľvek tlaku na ňu.

Nevedel som to poriadne vysvetliť, no čím ďalej tým viac bola pre mňa všetkým. Nedokázal som na ňu prestať myslieť, na tie jej prenikavé svetle oči, plné pery, ktoré mi zakaždým vyslali zimomriavky po celom tele, keď som si na ne spomenul. Ten ich nežný dotyk na tých mojich mi vyvolával príjemný pocit v srdci. Niečo, čo mi už roky chýbalo a objavil som, že môžem byť tak nadľudsky šťastný vďaka niekomu.

Času som mal viac než dosť, a tak som sa rozhodol skočiť do najbližšieho obchodu. Red nebola vyberavá a aj keď som väčšinu Britských sladkostí nepoznal, vzal som niekoľko z tých, ktoré mi spomínala. Kúpil som aj rôzne nápoje v plechovkách, ktoré ma zaujali ich príchuťami. Nakoniec som ešte vybral plátenú tašku, do ktorej som nákup mohol vložiť. Ako posledné zo zoznamu mi už len zostávali kvety. Chcel som pre ňu nachystať večerný piknik v parku neďaleko jej domova. Vyliať si svoje srdce medzi ľuďmi mi neprišlo ako múdry nápad.

.........

Ďalšia kapitola napísaná do dvoch dní od pridania tej naposledy. Covid ma drží doma, a tak píšem, koľko vládzem. xD

Ak by ste mali záujem, na profile máte nový príbeh s Lukom, Dreams & Desires. Je to trošičku niečo iné, niečo vážnejšie, ako toto. Snáď sa bude páčiť.

Siv <3