Po návrate domov som hladná namierila rovno do kuchyne, kde som stretla obe mladšie sestry za stolom. Sabrina, staršia z nich, ma ponúkla čerstvým jablkovým koláčom, ktorý len nedávno vytiahla z rúry. Nemohla som povedať nie, jej kulinárske schopnosti som roky obdivovala, nakoľko ja som k vareniu a pečeniu nikdy nemala hlboký vzťah. Mama mi to nikdy nevy čítala, ale videla som, ako ju Sabrinina vášeň pre jedlo veľmi tešila.
Najmladšia Aurora mala len 15 a ledva sa zaujímala o niečo seriózne. Momentálne si prechádzala fázou závislosti na kórejskej skupine BTS a rôznych kórejských seriálov. Úprimne by som nikdy v živote nepovedala, že by aj mňa niečo také zaujalo. Veľmi rada som si s ňou niečo pozrela, či len tak ležala na posteli a počúvala piesne, ktorým som vôbec nerozumela. Za to ona sa celkom rýchlo naučila zopár fráz.
„Už ste sa s Dee udobrili?" spýtala sa Aura s plnými ústami koláču.
„Mmmhmm." prikývla som.
V tom momente mi zavibroval mobil. Vytiahla som ho zo zadného vrecka kde bol uložený a odomkla displej. Bola to správa od Ashtona, ktorú som ešte ani nemusela vidieť a hneď som sa pousmiala. Keďže moje sestry sedeli oproti mne, snažila som sa to okamžite ukryť, no bolo neskoro. Aura sa cez celý stôl nahla ku mne, aby uvidela na obrazovku mobilu, ktorý som šikovne stiahla na svoju hruď.
„Heeej!" skríkla, „aj ja chcem vidieť, čo ti Ashton píše!"
„Žiaden Ashton mi nepíše, " zaklamala som a otvorila správy na Instagrame.
„Vážne, tak kto potom?" pridala sa Sabrina a ja som ju len prepálila pohľadom a ďalej sa venovala správe od Ashtona Fletchera Irwina.
Ashton: Tak by si si pomaly mala začať zvykať, nemienim s tým prestať.
Reidunn: awwwww <3
Ashton: Bol by som veľký idiot, ak by som len tak zo dňa na deň prestal.
Ashton: A určite by som nikomu neurobil to, čo by som sám nechcel zažiť. Zas a znova.
Reidunn: neboj sa, ja ťa neghostnem <3
Ashton: Tebe verím, neboj sa.
Ashton: A ak by si ma aj ghostla, viem kde bývaš.
Reidunn: ČO PROSÍM?????
Ashton: Keď si vyhrala súťaž, zadala si svoju adresu, na ktorú ti prišli lístky, nie?
Reidunn: prečo musíš každú peknú chvíľu pokaziť?
Ticho som sa zachichotala a prevrátila očami. Ash bol vždy taký... svojský. Dvihla som hlavu a všimla si, že sa na mňa stále Sabrina s Aurorou zazerajú. Zjavne sa na mne dosť bavili, keďže si niečo šepkali a uškŕňali sa. Nikdy som od nich nezažila takéto doberanie, veľmi veľa vecí a pocitov som vždy skrývala perfektne. Tentokrát som zlyhala a mohla som si za to sama, respektíve za to mohol len a len Ashton.
Na ďalšie otázky som neodpovedala, potichu som dojedla koláč a odišla do svojej izby. Úprimne som sa mojim sestrám nečudovala, ak by som bola v ich situácii, robila by som presne to isté. Pravda bola, že na vyzvedanie typu či sa mi Ashton páči, či si myslím, že by z toho mohlo niečo byť, a či by som aj vlastne chcela, aby z toho niečo bolo, nevedela som odpovedať jednoznačne. Myšlienka sa mi samozrejme páčila, ale už dávno som pochopila, že ak je na mňa človek veľmi milý, nestačí to ako dôkaz, že by mal záujem o viac. V každom prípade by bolo úplne absurdné, aby práve Ashton chcel niečo viac ako kamarátstvo a moja myseľ by mi ani nedovolila nič také očakávať.
Bola už noc a ja som stále ležala v posteli a nedokázala zaspať. Vždy, keď bola moja myseľ plná myšlienok, mala som ťažkosti so spánkom. Väčšinou som brávala tabletky, ktoré mi predpísala doktorka, ale tentokrát tie myšlienky neboli až také zlé. Keď som sa prevalila na druhý bok, odrazu mi začal zvoniť mobil a ja som len nechápavo s nevôľou pozrela na displej.
ashtonirwin s vami chce začať videohovor
Srdce sa mi rozbúšilo, no keď som si uvedomila čas, zvraštila som obočie. Očividne zabudol na časový posun... Nadýchla som sa a prijala hovor no svoju kameru som nechala vypnutú.
„Ahoj, Bucket head!" pozdravil ma so zamávaním a zoširoka sa usmial.
„Ahoj, Ash." ledabolo zo mňa vyšlo, keďže po štyroch hodinách ležania v posteli bez úspechu zaspatia mi na energii nepridavalo.
„Panebože, prepáč, úplne som zabudol. Koľko je u teba hodín? Zobudil som ťa?" konečne mu to došlo a ústachane sa díval do kamery.
„Pol tretej." hesla som a neskôr mu vysvetlila, že som tak či tak nedokázala zaspať.
Ponúkol sa, že tu bude, kým nezaspím, čo bolo od neho naozaj veľmi milé. Rozprával mi o ich koncertoch a ako sa teší na "dovolenku". Aj keď hudba a fanúšikovia pre neho vždy znamenali všetko, z pochopiteľných dôvodov takto nikto nedokázal žiť dlhodobo a aj chalani si zaslúžili oddych. Našťastie ich od toho delilo už len necelý týždeň, čo mňa celkom desilo. Zopár dní a školský rok sa začne a Ashton navštívi moje rodné mesto.
.........
Zdravím Vás s ďalšou kapitolou! Ak sa čudujete, že nebola vydaná po pol roku tak úprimne, aj ja. xDD Ale nejako ma to chytilo a písanie mi brutálne chýbalo, tak som sa do toho pustila na 120% a idem, píšem.
Vopred mám naplánovaných už cez 10 kapitol, čiže sa máte na čo tešiť. :D Ak to tu teda ešte niekto číta. Ak hej, dajte mi prosím vedieť, dikyy. <3
Neviem zaručiť pravidelnosť kapitol, pomaly sa mi blíži skúškové obdobie, ale ako sa poznám, budem dosť prokrastinovať. Ak nie, tak cez leto sľubujem veeeeľa kapitol.
Ľúbim vás všetkých najviac na svete,
take care
Siv <3
VOCÊ ESTÁ LENDO
Red Ashes |Ashton Irwin| SK ✔
FanficReidunn bola z tých, čo svoje skutočné emócie skrývali a neukazovali ani za žiadnu cenu. Pevne rozhodnutá si plnila sny usilovnosťou, ale ak mala vynikať, nebola nikým. Emočne, osobnostne či výzorovo. Schovávala sa do svojej komfortnej škatuľky, na...
