Red Ashes |Ashton Irwin| SK ✔

|5. kapitola - The best night|

Čakali sme na príchod predkapely All time low, keď sa skupinka dievčat neďaleko nás začala celkom hlasno rozprávať. Na prvý pohľad a z prejavu sa zdalo, že boli od nás dosť mladšie, no výzorom sa zrejme snažili pôsobiť vyspelo. Dokonalo upravené, oblečenie zladené do každého detailu, makeup nanesený v bohatej vrstve. 

Počúvať ich rozhovor ma nelákal až dovtedy, kým som nepočula zmienku o súťaží. Aj Dee zbystrila sluch a zvedavo si so mnou vymenila pohľad. V podstate sa nás to týkalo, preto náš záujem bol veľký. Zo začiatku som od nich nepočula nič zaujímavé, no neskôr riešili, ako na sociálnych sieťach nikto z chalanov nepridal víťazné video. Informácia vo mne vyvolala zvláštny pocit a musela som sa presvedčiť na vlastné oči. 

„Zvláštne." ozvala sa po chvíli Dee, keď som niekoľkokrát obnovovala oficiálnu 5SOS stránku na Facebooku, či nepridali nový príspevok. 

„Možno naň zabudli," napadlo mi, „alebo ho nechcú zverejniť vôbec."

Skupinu All time low sme s Dee síce poznali a na tú necelú hodinu chalani urobili skvelú show, no na našich obľúbencov sme netrpezlivo čakali a chceli, aby sa na pódiu objavili čím skôr. Pripomenulo mi to náš prvý koncert v roku 2017, pocity som mala rovnaké a zároveň aj odlišné. Tentokrát sme boli najbližšie ako sa len dalo a tým to nekončilo. Striaslo ma, ako som si predstavila seba a Dee vedľa nich, osobne sa rozprávať a byť tak trochu v centre pozornosti. Nebola som pripravená, no ujsť by bola zbabelosť.

Po skončení predkapely nastala vrava fanúšikov trvajúca počas celej prestávky. Odrazu sa len všetci rozkričali a až po mojom zdvihnutom pohľade na pódium mi došlo prečo. Svetlá sa rozsvietili a z backstageu vybehol ako prvý Calum, vysmiaty basák s vyperoxidovanou hlavou, za ním nasledoval Michael spolu so svojou gitarou. Ako poslední sa naraz objavili Luke, vysoký spevák, a Ashton, ktorý bol nie dlho prefarbený načerveno, čím jeho hlava žiarila zo všetkých najviac. Zaujali svoje miesta a bez akéhokoľvek naťahovania spustili jednu z ich najznámejších piesni, She looks so perfect, a myslím, že lepší výber začiatku koncertu neexistoval.

Už len pri prvom tóne ma zaplavil pocit, akoby okolie prestalo existovať a v aréne sme boli len my šiesti. Akoby sa vytvoril alternatívny svet, kde bola len hudba a žiadne ťažkosti. Veľmi som si priala, aby to tak bolo na stálo, ale skôr či neskôr som sa musela vrátiť do svojho pôvodného života. V danej chvíli som však nechcela nič kaziť zbytočným premýšľaním, a tak som spievala, kričala spolu s mojou najlepšou kamarátkou a konečne sa po dlhom čase cítila skvelo, ba som zabudla, aké je mať nejaké problémy.

Hrali piesne z ich najnovšieho albumu CALM, ale aj z tých starších. Najviac som si to užívala pri Teeth, Safety pin, Girls talk boys a End up here, no keď začala gitarová predohra Amnesie, celá sála stíchla, pričom nabrala melancholickú atmosféru. Všetci sme vytiahli mobily so zapnutou baterkou nad hlavu a mávali v pomalom rytme. Chalani boli usadení na stupienku určený na bicie a Calum spieval prvú slohu, Mike ho doprevádzal na akustickej gitare. Vedľa nich takmer nečinne sedel zvyšok skupiny a bolo vidno, že si niečo šuškajú.

„Mám pocit, že nás Ashton s Lukom našli," drgla do mňa Dee a zakývala im.

„Ako si na toto prišla?"

Odpoveď mi netrebalo, keď jej Luke s úsmevom spätne zamával. Všimli si to aj iné fanúšičky a okamžite začali kričať a pišťať. Dee nemala k tomu ďaleko, ale ja som tu potrebu naozaj nemala. Nie že by som sa netešila, ale svoju radosť som jednoducho týmto gestom prejaviť nechcela. Jednak som na seba nechcela pútať pozornosť a prišlo mi to celkom nevhodné až detinské. Pousmiala som sa sama pre seba a keď sa začal refrén, pridala som sa, aj keď táto pesnička nepatrila k tým najveselším a moje kútiky očí začali vlhnúť od sĺz.