Friends with benefits (SK)

32. časť

Ďalšia časť, snáď sa bude páčiť :D Mimochodom, pamätáte tú knihu, čo som vám spomínala, že napíšem? Taký menší dodatok k tejto? Už je prvá časť :D Zoznámenie Nicka a Lucy :D Kto chce, môže čítať :) Taktiež som si spravila Ask.fm, kde sa ma môžete pýtať niektoré veci o hocičom, ak chcete :D Všetko nájdete na mojom profile ;) Prajem pekné čítanie :3 Vaša Izzy :*

Vrátili sme sa späť dole a všetci si hneď všimli, že sme v pohode. Sadli sme si na svoje miesta a počúvali sme rozhovory ostatných.

Bolo večer, keď sme dojedli. Nick s rodinou odišili domov, Patrick a Jane tiež, Jared išiel niekam s kamošmi a my sme s Carly zbierali zo stola taniere.

"O čom bola tá vaša hádka s Nickom? Začala sa už vo Francúzsku?" vyzvedala Carly.

Pozrela som na ňu. "Nechcem to riešiť. S Nickom sme si to už vyriešili, je to v pohode."

"Nie, nie je to v pohode," odpovedala potichu. Rozhliadla sa, aby sa uistila, že nás nikto nepočúva a podišla ku mne bližšie. "Lucy, ty si nevidela, aké ste na seba hádzali pohľady."

"Áno? A aké pohľady sme na seba teda hádzali?" nadvihla som obočie.

"Bolestivé. Nahnevané. Útrpné. Ja ani neviem, ako to popísať, ale to napätie medzi vami bolo cítiť možno až k susedom."

"Nepreháňaj," odvrkla som.

"Len hovorím, ako to je." Zobrala ďalšie taniere. "Lucy, mne na tebe záleží a vidím, ako sa trápiš. Tak prečo mi to nepovieš?"

Povzdychla som si a pozrela na ňu. "A čo ti mám povedať? Čo ma štve? To predsa vieš, Carly. Všetko som ti už povedala. Michael ma podviedol s Kat, ktorá teraz chodí s Nickom. Ja s Nickom spávam, ale u nás ide len o sex. S Michaelom ešte nie som úplne v pohode, hoci sa snažíme. Vydám sa zaňho, hoci ho nemilujem. Ale nič s tým nezmôžem, lebo chlap, ktorého milujem a radšej by som si vzala jeho, teraz chodí s mojou úhlavnou nepriateľkou, majú vážny vzťah a záleží mu na nej. Chápeš? Nick ju ľúbi. Ľúbi ženu, ktorú nenávidím. A nemôžem nič robiť, ak nechcem definitívne zničiť naše priateľstvo." Počas rozprávania mi začali tiecť slzy a tak som sa od nej radšej odvrátila.

Carly ma jemne pohladila po chrbte. "Ja viem, že sa trápiš. Ale prečo mu teda nepovieš pravdu?"

"A čo mu mám akože povedať? Hej, Nick, počúvaj, už desať rokov ťa milujem, ale nepovedala som ti to, lebo som sa bála, že tým zničím naše priateľstvo. A teraz ti to hovorím, lebo už je aj tak naštrbené," ironizovala som.

Carly prevrátila očami. "A čo ak to cíti rovnako? Čo keď ťa tiež miluje?"

"O tom silne pochybujem," odpovedala som.

"Prečo?"

"Pretože keby ma miloval, už dávno by som to vedela. Povedal by mi to, snažil by sa o mňa. Je to Nick, on vie získať každú, na ktorú pozrie."

"Možno sa bál, že o teba príde. Veď si preňho dôležitá. Záleží mu na tebe. Vidno to na ňom. On ťa miluje. Prečo to nechceš vidieť?" presviedčala ma.

Položila som taniere na stôl. Začali sa mi triasť ruky a bála som sa, že ak by som tie taniere ešte chvíľu v rukách mala, boli by mi spadli. "Carly, ja viem, že mu na mne záleží. Viem, že ma má rád. Som jediná stála žena v jeho živote a to len preto, lebo som jeho najlepšia priateľka. Možno ma miluje, ale len ako sestru. Nie ako ženu, s ktorou by mal stráviť zvyšok života."

"Keby ťa bral ako sestru, nespal by s tebou," poznamenala po chvíli ticha.

"Ja som s tým začala. To ja som sa vrhla naňho. On by to neurobil, keby som nechcela ja. Ešte sa ma na to pre istotu aj opýtal, v tú noc," priznala som sa jej. Také podrobnosti som jej ešte nehovorila. "Mala som povedať nie. Keď sa uisťoval, či môže, mala som povedať nie. Všetko by bolo ľahšie." Sadla som si na jednu stoličku, lakťami sa oprela o stôl, vložila hlavu do dlaní a rozplakala som sa.

Carly si sadla vedľa mňa a len ma sledovala. Asi nevedela, čo robiť. Len ma upokojujúco hladila po chrbte.

"Všetko mohlo byť ako predtým. Bolo by to jednoduchšie," povedala som nakoniec.

"Tvoje city by aj tak boli rovnaké," upozornila ma.

Potiahla som nosom. "Ja viem. Ale aspoň by som sa tými citmi tak nezaťažovala. A nemala by som pri Michaelovi také výčitky svedomia. Veď ja ho podvázam."

"Aj on ťa podviedol. A určite nie raz," pripomenula mi.

"Ospravedlnil sa mi. A už to nerobí." Neviem prečo, ale bola som si tým istá.

"Myslíš?" nadvihla obočie.

"Kat chodí s Nickom."

"A? Bola by to krásna podvádzacia štyrka. Michael teba s frajerkou tvojho najlepšieho priateľa, s ktorým ho podvádzaš ty. Myslím, že som to vystihla v jednej vete," vyhlásila hrdo.

Zmučene som na ňu pozrela.

"Dobre, prepáč. Len sa nad tým zamysli. Po svadbe to i tak musí prestať. Ak teda nejaká svadba bude." Postavila sa, zobrala taniere a zamierila do domu.

Namiesto toho, aby som bola s rodinou, som večer strávila vo svojej izbe. Sentimentálna nálada ma totiž držala niekoľko hodín. Prezerala som si staré školské ročenky, fotky a dokonca aj hláškový denník, ako sme ho volali u nás v triede. Zapisovali sme si všetky hlášky, ktoré nám prišli vtipné. Pri každej sa mi v hlave vynorila spomienka. Naozaj mi tie staré časy chýbali.

Zapípal mi mobil. Pozrela som a uvidela správu od Michaela. Stálo v nej: Chýbaš mi. Najradšej by som za tebou doletel a objal ťa. Milujem ťa. Dobrú noc. Musela som sa usmiať.

Zvalila som sa na posteľ a mobil som držala v ruke. Rozmýšľala som. Možno to manželstvo s Michaelom bude fajn. Vezmeme sa a minulosť necháme za nami. Budeme mať veľký dom, dvoch psov a mačku, bazén, kde budeme pre deti organizovať oslavy a jeho rodina si ma nakoniec obľúbi. Nie je to tak veľa, čo chcem. A som presvedčená, že Michael bude dobrý manžel aj otec. Môj život bude dokonalý. Až na jednu maličkosť. Michael nie je Nick. Predstava života s Nickom je krajšia.

Pokrútim nad tým hlavou a Michaelovi odpíšem. Aj ty mi chýbaš. Tvoje virtuálne objatie ti vraciam. O pár dní sa vidíme. Dobrú noc.

Hoci som tam chcela dopísať, že aj ja ho milujem, nedokázala som to. Naživo mu to poviem, ale do správy mu klamať neviem. Absurdné. Som divná. A navyše som hrozná osoba. Keby som svoje city vedela ovládať, okamžite by som im prikázala, aby sa do Michaela naozaj zamilovali. Ale nešlo to. Srdce ovládať neviem.

Postavila som sa a odložila som veci z mojej postele na stôl. Prezliekla som sa do pyžama s cieľom si ľahnúť, no potom som počula nejaký buchot. Obzrela som sa a videla, ako mi malý kamienok trafil do okna. Pousmiala som sa. Toto robí len jedna osoba.

Otvorila som dvere a vyšla na balkón. Pozrela som dole. "Nie je trochu neskoro na návštevy?" spýtala som sa pobavene.

"Na neskorú večeru nikdy," odpovedal Nick a ukázal piknikový kôš.