Friends with benefits (SK)

17. časť

Ste super čitatelia :3 Takmer 6000 reads, 462 votes a veľa 113 komentárov :3 Ja vás tak ľúbim :3 Ďakujem za všetku podporu a dúfam, že sa vám moja story bude páčiť aj naďalej :D Vaša Izzy :*

"Carly," vydýchla som, keď som sa spamätala.

"Ahooooj,"pozdravila ma so širokým úsmevom na tvári a vrhla sa na mňa.

Objala som ju. "Čo tu robíš?" nechápala som.

Pozrela na mňa. "A čo tak, ahoj Carly, rada ťa vidím," ironizovala s úsmevom.

"Ahoj, Carly, rada ťa vidím," zopakavola som a neveriacky na ňu hľadela. "Čo tu robíš? Nemala si byť v Británii?"

Vošla dnu aj s dvoma veľkými kuframi a zavrela dvere. "Nie, nemala. Dala som sa na pol roka preradiť sem, aby som ti pomohla zo svadbou, keďže som družička," zachichotala sa a vzápätí nahodila vážny výraz. "Ale už som počula, že máte problémy, ináč by si tu nebola. Dobre, že som najprv volala Nickovi, kde si, ináč by som zazvonila u Michaela a strápnila by som sa. No tak čo sa medzi vami stalo? Nick mi to odmietal povedať."

"Ty si volala Nickovi?"spýtala som sa prekvapene. Na všetko, čo mi povedala, som reagovala iba na toto. Prekvapilo ma to, lebo viem, že ona Nicka nemusí.

"Áno, chcela som ťa prekvapiť a on stále vie, kde si, tak som mu volala," vysvetlila. "Povedal, že si sa s Michaelom pohádala a že teraz budeš zrejme vo svojom byte. A keď som vyzvedala, že prečo, aj po presviedčaní mi odmietal odpovedať."

Pousmiala som sa. Sú to malé skutky, ale práve pri takýchto si uvedomíte, kto je váš skutočný priateľ, a komu na vás záleží. Vždy sa na Nicka môžem spoľahnúť, bezohľadu, o čo ide. A práve preto si ho tak neuveriteľne vážim. No, aj práve preto. Nick má aj iné skvelé vlastnosti.

"Tak povieš mi to konečne?" prebudila ma Carly zo zamyslenia.

Jemne som potriasla hlavou, aby som si prečistila myšlienky a pozrela som na ňu. "Nepôjdeme von? Tu je také pochmúrne." Na môj vkus tu bol až príliš veľký poriadok.

Carly sa veselo usmiala. "Beriem to ako pozvanie na kávu," oznámila.

"Dobre," zasmiala som sa.

Do kabelky som si strčila mobil, peňaženku, zo stola som zobrala kľúče, ktorými som zamkla a aj tie som potom dala do kabelky.

Celú cestu autom sme prekecali. Ale nechcela som sa rozprávať o sebe, a tak som Carly zasypávala otázkami.

"Ako sa má tvoj priateľ? Tedd sa volá?" bola moja prvá otázka.

"Áno, Tedd. Myslím, že sa má fajn, aj keď nebol nadšený mojim odchodom. Upokojovala som ho, že mu budem každý druhý deň volať, ale..." tu sa zasekla a ja som zbystrila pozornosť. 

"Ale?" nabádala som ju k pokračovaniu. Bola by som na ňu pozrela, ale práve som prechádzala cez križovatku.

"Ja som sa zamilovala do jeho brata," povedala rýchlo a cítila som, ako jej spadol kameň zo srdca. Určite sa potrebovala vyrozprávať a asi nemala komu.

"To je blbé," poznamenala som iba. Nevedela som, čo povedať. Chodí s jedným, miluje druhého. Ako ja, napadlo mi.

"To je všetko, čo mi na to povieš?" spýtala sa mierne pohoršene.

"A čo ti mám povedať?" nechápala som.

"Ja neviem, hocičo."

"On o tom vie?"

"Myslíš Danny?"

Prikývla som. Ani jedného síce osobne nepoznám, no s Teddom som niekoľko krát aj spolu s Carly skypovala a Dannyho si pamätám tiež zo skypu, no on sa so mnou rozprával len dva krát a to sme si doberali moju milovanú sesternicu. Staré dobré časy, pomyslela som si, lebo v tom období som žila ešte v Pittsburghu. Všetko bolo doma úžasné.

Teraz pre zmenu prikývla ona. "Nejak sme sa spolu zaplietli," povie potichu.

"Spali ste spolu?" vyhŕkla som.

"Nie, samozrejme, že nie. Ale bozkávali sme sa. Minule. Povedal, že sa nemá tváriť ako by som to necítila. Že medzi nami je viac ako len kamarátstvo. Skrátka, povedal, že nechce preberať bratovi dievča a tak sa mám sama rozhodnúť. Teraz to bolo medzi mnou a Teddom napäté, nedalo sa to veľmi vydržať, takže som rada, že som tu. A ja neviem, ako sa mám rozhodnúť."

"Takže moja svadba nebola jediný dôvod, prečo si prišla o pár týždňov skôr," skonštatovala som.

"No, nebola," súhlasila. "Ale prísť som chcela, to si nemysli, aj ty si jeden dôvod. Ale ako vidím, žiadna svadba nebude."

Povzdychla som si. Neodpovedala som. Mala som šťastie, lebo som parkovala a tvárila som sa veľmi sústredene.

Vystúpili sme pred Nickovou reštikou. Je to moje obľúbené miesto, ale to je očividné. Dokonca je to hlavné miesto, kde sa odohráva môj život, odkedy žijem v LA. Buď som tu, alebo doma, alebo občas niekde inde. Ale zvyčajne som tu.

Vošli sme a sadli sme si ku stolu pri okne. Nickova reštaurácia pozostáva z barovej časti, kde si môžete objednať len niečo na pitie. Je tam bar, niekoľko stolov plus tanečný parket, pretože večer sú tu diskotéky (ale nie vždy). Druhá časť je tá väčšia, kde sa môžete najesť. Sú od seba oddelené, do jedálenskej časti prejdete cez barovú.

Keď sme si sadli, zjavila sa pri nás Lia, druhá barmanka.

"Zdravím, čo to bude?" spýtala sa s úsmevom.

"Jedno expresso, prosím," požiadala Carly tiež s úsmevom.

"A pre mňa jedno obyčajné latté," požiadala som. Mala som síce chuť na škoricové, ale to vie urobiť iba Nick. Teda, ja mám rada iba to, čo urobí Nick, tak som to myslela.

Carly na mňa pozrela. "Dúfam, že si uvedomuješ, že ti nedám pokoj, dokým mi neodpovieš na otázku," upozornila ma.

"Áno, som si toho plne vedomá," priznala som a už som aj uvažovala, čo jej poviem.

"Tak?" bádala ma nedočkavo.

Začala som rozprávať všetko pekne od začiatku. V podstate od úplného. Samozrejme nie všetko, len som jej povedala o tom, že som bola do Nicka zamilovaná a ako som si potom myslela, alebo som v to skôr dúfala, že to prešlo. Vravela som aj o zasnúbení, o zmene práce a predtým, ako som sa dostala k zážitku k pláži nám Lia doniesla kávy.

Odpila som si z tej svojej a jej chuť ma prekvapila, lebo to bolo moje obľúbené škoricové latté.

"Lia?" zavolala som za ňou. "Môžeš, prosím ťa?"

Prišla takmer hneď, asi predo mnou, ako svojou šéfkou mala rešpekt. "Áno?"

"Ja len že som si objednala obyčajné latté."

"Ja viem, ale prišiel pán Brown, aby sa pozrel, ako sa darí a všimol si vás, tak mi povedal, že máš radšej škoricové latté a že ti ho urobí. Ešte povedal, že by za tebou išiel, ale že ťa nechce rušiť, keď máš poločnosť," vysvetlila.

Usmiala som sa a pokrútila nad Nickom hlavou. "Ak sa objaví pri bare, odkáž mu, prosím ťa, že ďakujem a že sa kľudne môže prísť ukázať."

"Samozrejme," odpovedala a vrátila sa k baru.

Obrátila som sa ku Carly a pokračovala som vo svojom monológu. Napäto ma počúvala, až sa mi to zdalo prehnané.

"Čiže ty a Nick ste spolu spali a teraz budete priatelia s výhodami?" ujasnila si to.

"Dá sa povedať," prikývla som.

"A navyše ho miluješ."

"Áno."

"A máš v pláne odpustiť Michaelovi a aj tak si ho vziať."

Prikývla som. Na tento záver som totiž prišla počas rozhovoru s ňou. Načo váhať keď Nick aj tak nebude môj?

"To snáď nemyslíš vážne?" ozval sa za mnou pobúrený hlas.