Friends with benefits (SK)

38. časť

Tak a zajtra je škola, už nie som až taká chorá, čiže tam idem a už nebudú pravidelne vychádzať časti :/ Pekné čítanie prajem :) Vaša Izzy :*

Celú cestu v aute som preplakala. V rádiu hrali samé zamilované pesničky, z ktorých mi bolo na grcanie. V mojej hlave sa hádka s Nickom premietala znova a znova. Upokojila som sa až doma, keď mi Carly urobila kakao.

Povedala som jej všetko. Úplne. Čo bolo vo Francúzsku, v Pittsburghu a zreferovala som jej dnešnú večeru. Pozorne ma počúvala, ani raz ma neprerušila. Kým som jej všetko vyrozprávala, prešla polhodina.

"Lucy, ja ťa nechápem. Ani jeho. Veď ste v podstate vtedy vo Francúzsku vyznali lásku a ty si mi zanovite tvrdila, že nie je možné, aby ťa miloval. A on robil to isté. Mohlo to byť jednoduché, mohli ste byť spolu šťastní, ale teraz sa s ním odmietaš baviť. Prečo si to tak komplikujete?" nechápala Carly.

"Ja neviem," pokrútila som hlavou. "Vôbec netuším. A teraz je to jedno. Nechcem ho ani vidieť."

"Lucy, no tak," začala Carly.

"Nie. Ublížil mi. Zničil mi vzťah tým najohavnejším spôsobom, akým mohol. Mohli sme sa rozprávať a mohlo to byť inak, ale on mlčal."

"Aj ty si mlčala. A nemáš právo naňho zvaliť všetku vinu. On mu to možno náhodou prezradil, ale hovoril pravdu, čiže sa rozpad vášho vzťahu môžeš aj ty a neopováš sa so mnou nesúhlasiť."

Mlčala som a jej slová som vstrebávala. Hnevala ma, lebo mala pravdu. "Mám pocit, že jediná s rozumným zmýšľaním si tu ty," skonštatovala som.

"Nie som. Možno, keď sa to netýka mňa, ale aj ja robím chyby. Veď sa na mňa pozri. Zdrhla som pred chlapom, ktorého milujem, lebo sa bojím opustiť toho druhého. Mám istotu a nechcem ju stratiť. A to je aj tvoj prípad. Si s Michaelom, lebo je istota a s Nickom to nechceš ešte viac pokaziť."

"S Nickom sa to už viac pokaziť nedá," poznamenala som so smutným úsmevom.

"Všetko sa dá, keď sa chce." Postavila sa a išla sebe aj mne urobiť ďalšie kakao.

"Carly," oslovila som ju s pohľadom upretým do zeme.

"No?"

"Ako to vyriešiš? S Teddom a Dannym?" Zaujímalo ma, čo urobí. Možno mi pomôže sa rozhodnúť.

"Neviem. S Dannym som nerozprávala, odkedy som tu a Tedd... nechcem mu ublížiť."

"Ja už som Michaelovi ublížila."

"On tebe tiež. Na to nezabudni," pripomenula mi.

"Čo mám robiť?"

"V prvom rade sa musíš rozhodnúť, pre koho sa oplatí bojovať."

"A keď neviem?" pozrela som na ňu.

"Časom sa to vyrieši, uvidíš," povedala Carly presvedčivo a ja som jej v tom momente verila.

V pondelok ráno sa mi vstávať nechcelo. Bála som sa stretnutia s Nickom. Chcela som to medzi nami vyriešiť, ale hnev ma ešte neprešiel a nemala som chuť sa hádať.

Keď som prišla do kancelárie, Nick tam nebol. Zložila som sa pri stole a potom som išla k baru, kde som narazila na Mandy.

"Ahoj," pozdravila ma veselo. "Vyzeráš skleslo," poznamenala a jej výraz posmutnel.

"Nemám to teraz najľahšie," priznala som sa. "Nick tu nebol?"

Pokrútila hlavou. "Vlastne som ti mala povedať, aby si sa zastavila hore na personálne."

"Dobre," povedala som mierne zmätene.

"Neboj. Carterová nevyzerala, že by mala niekoho vyhadzovať. A navyše, je tvoja podriadená," upokojavala ma. Carterová je riaditeľka personálneho. Z tej ženy ide strach.

Zaklopala som na dvere jej kancelárie a vošla som. "Dobrý deň," pozdravila som sa a pokúsila som sa o úsmev.

"Ááá, slečna Morganová. Sadnite si, prosím," ukázala na stoličku pred seba a ja som ju poslúchla.

"Tak, čo odo mňa potrebujete?" spýtala som sa a pokúsila som sa zachovať prázdnu hlavu.

"Pán Brown si zobral dovolenku - na neurčito. Zveril vám všetky právomoci riaditeľa a zvýšil vám plat o polovicu."

"Prosím?" vyvalila som oči.

"Zrejme vám pán Brown dôveruje a je presvedčený, že prácu odvediete perfektne."

"Nepovedal, kedy sa vráti?"

"Nič nespomínal." Podala mi papier. "Spísal vám zoznam povinností na tento týždeň. Môžte sa pustiť do práce," usmiala sa na mňa.

"Takže, moje slovo je teraz najhlavnejšie?" uisťovala som sa.

"Momentálne áno," prikývla.

Vrátila som sa do kancelárie zmätená a okamžite som vytočila Nickovo číslo. Nedvíhal mi a nemal zapnutú ani odkazovú službu.

A to som sa rozhodla najprv to vybaviť s Nickom. Chcela som sa s ním porozprávať a náš vzťah vyriešiť. Potom by som vedela, čo s Michaelom.

Popri práci som sa Nickovi snažila dovolať, no nedvíhal. Volala som mu možno desať krát. Nevydržala som to a napísala mu aspoň SMS: Mohol by si láskavo zdvihnúť? Nevolám ti pre srandu králikov. Zavolaj mi späť. Ani na to nereagoval.

"Tak fajn, Nick, rozhodol si sa sám," zamrmlala som sama pre seba a zavolala Michaelovi. Ani on nedvíhal, ale mal aspoň zapnutú odkazovú službu, tak som mu nechala aspoň odkaz. "Ahoj, Michael, to som zasa ja, Lucy. Chcem sa porozprávať. Zavolaj mi. Prosím."

Okolo piatej sa otvorili dvere mojej kancelárie a vošla Carly. "Prišla som ťa zachrániť," zvolala s úsmevom.

"Pracujem," odpovedala som jej.

"Budeš zajtra. Kde je Nick?" spýtala sa a hodila sa do kresla.

"Má dovolenku na dobu neurčitú a mne zveril všetku jeho robotu."

"Rozprávali ste spolu?"

"Nie. Nedvíha, neodpovedá na esemesky. Ráno som bola na personálnom a tam mi to povedali," hovorila som ľahostajne.

"A Michael?"

"Ani ten nedvíha. Nechala som mu odkaz, ale pocyhbujem, že zavolá."

Carly ma pozorne sledovala. "Nebuď taká ľahostajná. Akoby ti na tom nezáležalo."

Pozrela som na ňu. "Pretože mi nič iné nezostáva. Mám plaču už pokrk. Za poslednú dobu zo mňa vyšlo toľko sĺz, že pochybujem, že tam ešte nejaké sú. A navyše, ľahostajnosť mi pomáha udržať sa na nohách."

"Mňa by asi porazilo," priznala sa. Po chvíli ticha, ktoré narušovalo len moje ťukanie do klávesnice, sa Carly znova ozvala. "Volala som s Dannym."

Zdivhla som hlavu. "Naozaj? A čo?"

"Povedal, že príde sem a porozprávame sa. Ak to k niečomu bude viesť, rozídem sa s Teddom."

Usmiala som sa. "Som rada, že aspoň ty si vyriešiš svoje problémy."

"Asi by som sa do toho nehrnula, nebyť teba a tojich problémov."

"Aspoň na niečo sú dobre," povedala som smutne.

"Nepôjdeme niekam?" spýtala sa. "Prídeš na iné myšlienky."

Pokrútila som hlavou. "Nemám náladu. Prepáč."

"Chápem. Tak pôjdem sama. Som dohodnutá s Jaredom."

"On je stále v LA?" prekvapila som sa.

"Áno. Pozdravuje ťa." Postavila sa a zamierila k dverám. "Len pri tom pracovaní nezabudni na mladosť," pousmiala sa a odišla.