Friends with benefits (SK)

18. časť

Tak, konečne som túto časť dopísala :D Ďakujem za voty a komenty :3 Ináč, som prišla na to, že aký je svet malý. Som dostala upozornenie, že mi niekto dal vote na časť a pozriem a tam spolužiačka. A teraz uvažujem, vie ona, že som to ja? Nemá odkiaľ, veď nievie, že mám wattpad a moje meno tu je úplne od veci od môjho mena normálneho. A som sa jej spýtala, že ty máš wattpad? ONA: Hej, ako vieš? JA: Lebo mi votuješ story. ONA: Hej? Ktorú? Som jej ukázala ktorú a ona, že aká je super. Taká som happy bola :D :D :D Sorry, že vám to tu píšem, viem, že toto nie je denník, ale chcela som sa pochváliť :D A túto časť venujem práve jej :D A včera som mala imatrikuláciu, mimochodom :D Tak prajem pekné čítanie :3 Vaša Izzy :*

Prosím, nech nepočul celý rozhovor, napadlo mi v tom momente. Chcela som sa otočiť a spýtať sa ho to na to, no nejak som sa zasekla. Našťastie sa do toho vžila Carly.

"Vieš, že počúvať cudzie rozhovory je neslušné?" vyletela naňho nebojácne. To som mala na Carly vždy rada, nemala problém niečo povedať.

"Našťastie som počul iba poslednú vetu, bohviečo by som sa ešte dozvedel, keby som to počul celé," odpovedal Nick nahnevane a ja som si s úľavou vydýchla a konečne som bola schopná sa otočiť a pozrieť mu do očí.

"Nič mi k tomu nepovieš?" spýtal sa ma, keď som mlčala.

"Nemám čo," odpovedala som bezvýrazne - teda, aspoň som dúfala, že to vyzerá bezvýrazne.

"Ako myslíš," povedal iba, zvrtol sa a odišiel do kancelárie.

Obrátila som sa späť ku Carly a vložila si hlavu do dlaní. "Už len toto mi ku šťastiu chýbalo, nahnevaný Nick," zamrmlala som.

Carly sa tlmene smiala, tak som ju prebodla pohľadom. "To nie je vtipné," zahriakla som ju podráždene.

"Prepáč," povedala. "Len mi príde absurdné, že mu to vadí. Čo je smutný, že s ním už nebudeš spať? Teda, dúfam, že nebudeš, keď budeš vydatá."

Mykla som plecami a dopila som svoje latté. "Ja neviem. Nepremýšľala som nad tým. Budem... improvizovať?" navrhla som.

Aj ona mykla plecami. "Rob, ako myslíš. Ale choď si to s ním radšej vybaviť," navrhla.

Prikývla som a pozrela na ňu. Povzdbudivo sa na mňa usmiala, a tak som sa postavila. "O chvíľu som späť," povedala som a zamierila k Nickovi.

 Zaklopala som na dvere kancelárie a keď sa ozvalo Nickove unavené "ďalej," vošla som.

Hodil na mňa unavaný pohľad, ktorý sa vzápätí zmenil na nahnevaný, keď si uvedomil, kto som.

"Prepáč, ale naozaj nemám náladu s tebou debatovať," povedal pokojne, no v jeho hlase znel podráždený podtón.

"Ja sa nechcem hádať," povedala som okamžite.

"Ani ja, práve preto ťa prosím, aby si išla preč." Jeho tón bol už menej trpezlivý, no stále sa snažil.

Bola som zaťatá a rozhodla som sa to vyriešiť. Bolo mi jedno, že na mňa Nick nemá náladu. "Pozri, chcem si to s tebou vyrozprávať," začala som, no prerušil ma.

"Čo si chceš vyrozprávať? Mne nemusíš nič hovoriť, mňa to nezaujíma, i tak nedáš na moju radu," odsekol.

"Nedám, pretože jediná tvoja rada je tá, že sa mám s Michaelom rozísť a toto si mi hovoril už od začiatku."

"Podviedol ťa, myslím, že to je dostatočný na to, aby si sa s ním rozišla," argumentoval.

"A ja som ho v podstate podviedla! Veď som sa s tebou vyspala,"vyletela som.

"A povedala si ešte, že súhlasíš s tým, že by sme mohli byť aj priatelia s výhodami," dodá akoby mimochodom.

"Presne! Takže myslím, že ja nie som o nič lepšia," uzavrela som.

Mlčal. Pozeral na mňa a potom si zase začal hovoriť svoje. "I tak si myslím, že by si si s ním nemala zase začínať."

"Prečo?" spýtala som sa podráždene.

"Proste si ťa nezaslúži."

"A na to si ako prosím ťa prišiel?" nadvihla som obočie.

Prevrátil očami. "Bože, nemôžeš to nechať tak a len sa zamyslieť nad priateľskou radou?"

"Ale ty sa skôr správaš, ako keby si bol môj starší brat! Nikoho mi nechceš povoliť, alebo ako to povedať. Si horší ako môj otec! Ten síce Michaela nemá rád, no rešpektuje moje rozhodnutie."

"Ja tvoje rozhodnutie rešpektujem, len dávam najavo, že sa mi nepáči," odvrkol.

"Tebe sa nepáči nič! Vždy, keď niekoho mám, tak ma od vzťahu odhováraš a nakoniec tých chlapov proti mne poštveš tak, že sa so mnou rozídu! Jediný Michael to ešte vydržal, aj keď mu vadíš, ale skutočne ma miluje, a tak sa zmieril s tým, že ty budeš v mojom živote stále! Prečo sa, sakra, nemôžeš ty zmieriť s faktom, že mám právo sa slobodne rozhodnúť a že som sa rozhodla tak, ako som sa rozhodla?"

"Prečo? Pretože si myslím, že robíš chybu a tak sa ti snažím radiť."

"Problém je v tom, že ty my nemáš právo dávať takéto rady,"povedala som potichu

"Nemám?" nechápal.

"Nie. Ty totiž nemáš právo dávať rady o vzťahoch nikomu. Zažil si ty vôbec nejaký vážny vzťah? Nie. Nikdy si so žiadnou babou nevydržal dlhšie, ako mesiac. Najdlhšie si vydržal s Carly, práve ten jeden mesiac. Veď ty si ani nikdy nemiloval! K žiadnej žene si nič necítil, tebe vždy išlo len o sex!"

"To nie je pravda. Jednu ženu som miloval, no tá nemilovala mňa. A ja nie som typ človeka, ktorý bude s niekým chodiť, keď dotyčnú osobu nemiluje!  Ja nie som ako ty!"

"Čo tým akože myslíš?" vyletela som.

"Ty Michaela nemiluješ, a netvrď mi opak. A aj tak si ho chceš vziať."

"Ty do mňa nevidíš, nevieš, čo cítim," presviečala som ho už potichu.

Podišiel bližšie ku mne. Bol odo mňa vzdialený len na pár centimetrov a hľadel mi do očí. "Možno nevidím všetko, ale poznám ťa. Keby si ho milovala, neskončila by si v posteli so mnou,"povedal potichu.

"Bola som smutná a nahnevaná," bránila som sa.

"A? Neurobila by si to, keby si ho milovala."

Pozrela som mu do očí a čo najpresvedčivejšie som povedala: "Ja Michaela milujem a vezmem si ho, pretože s ním budem šťastná."

A po tejto vete sa mi zdalo, že mi konečne uveril. Odstúpil odo mňa. "Ako myslíš," povedal iba. Z jeho výrazu som nevedela nič vyčítať, no bolo mi do plaču. Ani neviem prečo, proste bolo. Otočila som sa a pomaly vyšla z jeho kancelárie.

Dovolila som, aby mi po tvári stiekla jedna slza, no potom som ju utrela, pár krát som sa nadýchla a potom som sa vrátila ku Carly. ktorá sedela za stolom a niečo ťukala so mobilu.

"Tak čo?" spýtala sa ma, keď som k nej prišla.

"Pohádali sme sa," odpovedala som smutne.

"To ma mrzí." Jej tón bol smutný a úprimný. Vedela som, že chce, aby som bola šťastná.

"Poďme domov," požiadala som ju. Prikývla a hneď vstala.

Cesta autom prebehla v tichosti. Zapla som si rádio a vnímala len pesničky. Hrali Eda Sheerana - Give me love, David Guetta - Lovers on the sun a ďalšie zamilované pesničky, ktoré boli krásne a páčili sa mi, no v tej chvíli mi z nich bolo zle.