Friends with benefits (SK)

26. časť

Ďalšia časť :D Prepáčte, nemám čas vôbec :( A nevedela som, čo sem všetko napísať... Ale ďalšia časť je už úplne premyslená :D Tak dúfam, že sa bude aspoň trošku páčiť :) BTW, vadilo by vám, keby som písala krátke príbehy do inej knihy, z pohľadu inej osoby? Len či by vás zaujímali veci typu, ako sa zoznámili Nick a Lucy, alebo tak :)  Vaša Izzy :*

V noci som spala u seba. Nemala som a Nicka náladu, a hlavne nie po tom, čo som sa dozvedela, že spí s Kat. Síce sme sa udobrili (ako tak), ale stále som bola nahnevaná, aj keď som vedela, že by som nemala.

Ráno ma zobudil Nickov mobil, ktorý mu zvonil. Pozrela som na hodinky a myslela som, že mu ten mobil rozbijem, keďže o dve minúty mi mal zvoniť budík. Posadila som sa, že sa už pôjdem prezliecť, no vtedy som počula, ako sa ozval do telefónu.

"Ahoj, Kat," zívol do telefónu.

Postavila som sa a prešla bližšie k dverám. Viem, že počúvať cudzie rozhovory by sa nemalo, ale toto bol iný prípad. A navyše, počula som len jedného.

"No, hej," zamrmlal rozospato. "..................Ale to by som bol zobudil ja teba a to som nechcel. Naštval by som ťa."

Asi ho sprdla... Chudák chlapec.

"Vidíš, ako dobre ťa poznám?" zasmial sa. "...........Tak, nereagovala veľmi nadšene," povedal pobaveným tónom.

Takže ja som vám na smiech? Netvárila som sa  príliš prívetivo.

"Naozaj? To som rád," povedal spokojne.

Čo je rád? nenapadlo mi  nič, čím by ho mohla Kat potešiť.

"Veď to bol zámer nie?" zasmial sa. "Som rád, že to zatiaľ vychádza."

Čo vychádza? Už som to nevydržala a vyšla som z izby.

"Dobré ráno," povedala som s predstieraným úsmevom. Štvalo ma, že rozpráva s Kat.

"Dobré ráno," odpovedal s úsmevom. "To bolo Lucy," povedal do mobilu. Potom sa zasmial "No dobre, no" a pozrel na mňa. "Kat ťa pozdravuje."

Nadvihla som obočie. "Kat? Mňa?" nechápala som.

"Áno. Ona proti tebe totižto nič nemá," poznamená a prebodne ma mierne prísnym pohľadom, ktorý mi pripomenul otca.

Prižmúrila som oči. "Nepozeraj tak na mňa. Robí to otec a nemám to rada."

Zasmial sa. "Samozrejme, ako si želáš." Potom sa odo mňa odvrátil a telefonoval ďalej. "Aj ona ťa pozdravuje," povedal pobavene. Prevrátila som očami a zobrala som si raňajky, ktoré nám doniesla služobná, či ako ju nazvať, a sadla som si za stôl.

"Áno.... Jasné, láska, chápem."

Láska??? Zabehlo mi a začala som sa dusiť. Nick sa zo mňa začal smiať a búchal ma po chrbte, kým ma to neprešlo.

"Ale nič, len sa dusí," povedal veselo. Kat sa asi pýtala, prečo sa smeje. Nie asi, určite.

"Nebuď škodoradostná," napomenul ju a ja som to radšej nekomentovala.

"Dobre láska, zavolám ti neskôr..... Ešte neviem..... Áno.....Áno.....Papá."

Konečne zložil a sadol si oproti mne. Zobral si chlieb s maslom a so šunkou a začal jesť.

"Čo sa tak na mňa pozeráš?" spýtal sa, keď si všimol, ako ho prebodávam pohľadom.

"Odkedy jej hovoríš láska?" Slovo láska som škaredo zvýraznila. Vyslovila som ho takmer znechutene.

Mykol plecami. "Nejaký ten čas už hej."

"Aj Michael ma tak volá," poznamenala som akoby mimochodom.

"Hej, viem, odchytil som to od neho," mykol plecami.

"Jasné, mohlo mi dôjsť," povedala som na to.

Potichu som dojedla a išla sa prezliecť. Ale aj napriek tomu, že som bola najedená skôr, tak mi to prezliekanie trvalo dlho a Nick ma musel čakať.

"Ako to vy chlapi robíte?" spýtala som sa pobúrene.

Nick sa len zasmial a poznamenal. "Mužské čaro."

 Prevrátila som očami a zamierila som k dverám. Nick ma samozrejme nasledoval.

Predposledný deň tu bol naozaj ťažký. Museli sme niekoho dosadiť na miesto riaditeľa francúzskych reštaurácií. Bolo to fakt náročné. Čítali sme životopisy, triedili schopných a menej schopných a nakoniec vybrali 5 najlepších, s ktorými sme sa ja rozprávali. Nakoniec sme vybrali ženu. Bol to môj nápad, keďže sa mi naozaj páčilo, čo tá žena hovorila. Jej plány do budúcna boli perfektné, výhodné a ľahko zrealizovateľné. Nick so mnou nakoniec súhlasil, i keď som ho musela chvíľu presviedčať.

Večer sme sa išli najesť. Obidvaja sme boli dosť hladní.

Sadli sme si k stolu a hneď nám doniesli menu.

"Čo si dáš?" spýtal sa ma Nick.

"Netuším, najradšej by som vyžrala polku reštaurácie," povedala som a rozmýšľala, čo si dám.

Nick sa zasmial. "Navrhujem, pozri si najprv predjedlo."

To sa mi zdal ako dobrý nápad. Nakoniec sme sa na predjedle jednoznačne zhodli a vybrali sme si šunkové rolky.

"Tie si dám na svadbu," poznamenala som, keď som ich ochutnala.

"Ak nejakú budeš mať," podpichol.

"Zasa začínaš?" prebodla som ho pohľadom.

"Ako vždy," venoval mi provokačný úsmev.

Polievku sme si dali paradajkovú s ryžou. Bola perfektná. Túto polievku milujem, ale neviem ju uvariť. Pár krát som to skúšala, ale nikdy sa mi to nepodarilo.

Pri hlavnom jedle sme diskutovali dlho. Nakoniec sme sa rozhodli pre kompromis. Ja som si objednala vyprážaný syr a Nick francúzske zemiaky. Samozrejme, dali sme si to na polovicu, keďže sme si jedli z tanierov.

A ako dezert sme si obaja dali palacinky s čokoládou. Doma ich robím ako hlavné jedlo, ale tak všade v reštauráciách sa to ponúka ako dezert, čomu vôbec nerozumiem.

Neskôr nás zavolali do špeciálnej vínnej pivnice, kde mali toľko veľa vína, čo ma až fascinovalo.

"Je to tu skvelé," povedala som s úžasom na tvári.

"Pre alkoholikov ako v raji," poznamenal Nick a ja som ho buchla do pleca. "Čo je? Veď len hovorím," zasmial sa a ja som prevrátila očami.

"Máme tu ták veľa dobrých vín," povedal nám sprievodca. "Mladé vína, staré vína, máme úplne všetko. Nechcete ich ochutnať?"

Pozrela som na Nicka, ktorý sa tváril pochybovačne. "Neveríš francúzskym vínam?" spýtala som sa ho s pobaveným úsemvom.

"Skôr týmto skladom. Je taký divný, škaredý."

To bola pravda. Bolo to tu tmavé a malé, no mne to prišlo útulné a malo to tú správnu atmosféru.

"Ja by som aj nejaké to víno ochutnala," povedala som sprievodcovi s úsmevom.

Úsmev mi opätoval a povedal: "Poďte za mnou prosím."

"Budem v izbe," oznámil Nick, otočil sa a odišiel.

Išla som so sprievodcom. Usadil ma a potom mi podonášal niekoľko vín a pohárov. Vysvetlil mi, že na každé víno potrebujem iný pohár, pretože ak by som použila jeden, nevychutnala by som si chuť jedného, lebo by sa mi zmiešali s inými kvapôčkami. Neviem, nepochopila som to veľmi dobre, ale neskôr mi to bolo jedno.

Vypila som totižto toľko vína, že som sa opila. Áno, bola som totálne na mol. Sama som sa čudovala, ako som sa dostala do izby. Nejak som tam vrazila a hneď som skončila na zemi.