Friends with benefits (SK)

23. časť

Ahoooj :D Takže upozorňujem, ak tam bude zmena času z minulého na prítomný, tak pardón, len to píšem už večer a hrala som rpg popritom :D Snáď sa časť bude páčiť, ako som spomínala v jednom komente, už sa ide do Francúzska :) Pozdravujem osôbky menom LonyTina a Tomas_Konicek za stále povzbudzujúce komentáre a moje spolužiačky :D Jedna si urobila wattpad kvôli mne :3  Toť vše :D Vaša Izzy :*

V nedeľu som sa s Nickom nevidela a ani som s ním nerozprávala. Hnevala som sa, že mi nechcel povedať, s kým mal rande, ale potom som si uvedomila, že je to jeho vec, aj keď sa mi to nepáči.

Úprimne, ani ma nehnevalo to, že mi nechcel povedať, o koho ide. Štvalo ma to, že niekoho mal. Viem, je to odo mňa blbé a sebecké, ale ja za to nemôžem. Milujem ho a žiarlila som. I keď by som nemala mať dôvod, keďže som s Michaelom a plánujeme svadbu, ale tak nič s tým nenarobím.

V pondelok sme v práci vybavovali posledné veci k odletu. Nejak sme nestihli riešiť súkromie, keďže stále jeden z nás niekde volal. Ja som stihla volať aj ockovi.

"Do Francúzska? Zajtra? A to si mi chcela kedy povedať?" spýtal sa ma prekvapene, keď som mu o tej služobke povedala.

"Hovorím ti to teraz," prevrátila som očami.

"Dobre, kedy sa vrátiš?"

"V piatok alebo v sobotu. Neviem. Ale chcem ísť rovno do Pittsburghu, potom už sú oficiálne zásnuby."

"A to mi prečo hovoríš akoby mimochodom?" spýta sa pohoršene.

"Prepáč, chcela som ti to povedať až doma. Aj tete Jenne a strýkovi Simonovi. A ostatným." Pod slovom ostatným som myslela našich susedov a Nickovu mamu.

"Ako myslíš. No tešíme sa na teba. Mimochodom, pozdravujú ťa Jenna a Simon. Aj Nicka."

"Ďakujem," povedala som s úsmevom. "Pozdrav aj ty ich. Teším sa na vás."

"Ľúbim ťa. A pozdrav Nicka aj odo mňa." povedal ocko.

"Aj ja teba. Pozdravím. Pá."

Zložila som a pozrela na Nicka, ktorý bol pri knižnici a hľadal nejaké papiere. "Pozdravuje ťa ocko, teta Jenna a strýko Simon."

Pozrie na mňa a usmeje sa. "Ďakujem. Oni si na mňa ešte pamätajú?" spýta sa udivene.

"Samozrejme, veď si u nás bol skoro každý deň," zasmiala som sa.

"To je pravda," uzná a žmurkne na mňa.

V utorok som vstávala veľmi skoro. Už pobalená som spala u Michaela, vlastne s ním (po prvý krát od tej aféry s Kat, ale pššt). Odniesol ma na letisko, odkiaľ mi letelo o pol siedmej letelo lietadlo. Z domu sme vyrazily okolo piatej a na letisko sme prišli okolo pol šiestej.

"Zavolaj mi, keď doletíš, dobre?" povedal a pobozkal ma.

"Jasné, zavolám," usmiala som sa a objala ho.

Keďže sa ponáhľal do práce, nečakal so mnou. Sadla som si na sedačku v hale a čakala na Nicka, ktorý prišiel niečo pred šiestou.

"Á tu si. Myslel som, že prídeš až po mne," povedal s úsmevom a sadol si ku mne.

"No dovoľ! Ja nechodím vždy až po tebe," oborila som sa naňho. "A ozaj, čo tak najprv pozdrav?" podpichla som ho.

"Áno, prepáč," zasmial sa. "Ahoj, Lucy. Ako sa máš?" spýtal sa nevinne.

"Ahoj, Nick. Mám sa dobre, ďakujem, i keď by som ešte spala. Čo ty?" spýtala som sa ho veselo.

"Veľa som toho nenaspal, takže aj ja by som si rád pospal," zasmial sa.

"Hej? A čo také si robil?" zvedavo som sa spýtala.

Záhadne na mňa pozrel. "To by si chcela vedieť, čo?"

A mne hneď došlo, čo asi robil a nepáčilo sa mi to. S tou osobou, ktorú som ani nepoznala, mohol totižto robiť len jedniné - sex. Cítila som, že žiarlim, i keď som samozrejme nemala dôvod.

Zamaskavala som svoju reakciu úsmevom. "Ja som robila to isté."

Jemu po tejto vete zmizol úsmev z tváre. "Takže si sa k nemu už nadobro vrátila," poznamená.

"Áno," prikývla som. "Keď sa vrátime z Francúzska, idem do Pittsburghu a potom budú zásnuby."

Chvíľu mlčal, akoby ten fakt spracovával a potom na mňa pozrel. "Naozaj?"

"Neprehovoríš ma. Nepodarí sa ti to. Možno, keby sa stal zázrak, ale ináč nie," povedala som narovinu. A ten zázrak by si bol ty, pomyslela som ešte.

Prikývol, hoci nie nadšene. "Som si toho vedomí. No nič, škoda."

Mlčali sme. Prečo škoda? nechápala som. Po chvíli som sa ozvala. "Stále mi nepovieš, kto je tá baba, s ktorou si predpokladám večer bol?"

Pokrútil hlavou. "Nie, nepoviem."

"Prečo?"

"Lebo stále platí to, že by sa ti to nepáčilo."

"A ja stále nechápem prečo."

Vtedy oznámili, že náš let o chvíľu ide a tak sme našu debatu nedokončili a predsunuli sa k lietadlu. Predtým sme samozrejme museli prejsť tie otravné ceremónie, ktoré nám zabrali veľa času, no napokon sme sa ocitli v lietadle prvej triedy. Ja som sedela pri okne a Nick vedľa mňa.

Keď začali turbulencie, bola som napätá. Ja osobne lietadlá moc nemusím. Teda to, ako do vzduchu idú a potom pristávajú. Uprednostňujem vlaky. A autá. 

Nick videl, aká som stuhnutá a tak ma chytil za ruku. Robil to vždy, keď sme leteli spolu. "Neboj, to bude fajn," povzbudivo sa usmial a ja som mu za to bola vďačná, i keď som mu to nemohla dať najavo, lebo som mala zavreté oči a stískala som mu ruku. Ukľudnila som sa, až keď sme boli vo vzduchu.

"Ďakujem," povedala som, keď som otvorila oči a venovala som mu vďačný úsmev.

"To je v pohode. LEn by ma zaujímalo, koľko krát ešte musíš letieť, aby si tento strach prekonala," povedal pobavene.

"No a čo? Niekto sa bojí výšok, niekto pavúkov, ja turbulecií," povedala som mierne urazene.

"Ale no ták, neurážaj sa hneď," zasmial sa.

Nemohla som sa neusmiať.

Vtedy prišla letuška. "Čo si dáte?" spýtala sa nás s úsmevom.

"Nejaký čaj, prosím, čierny s medom, ak sa dá," opýtala som.

"Ja si dám latté," povedal Nick.

"Samozrejme, hneď vám prinesiem," usmiala sa a odišla.

Pozrela som na Nicka. "Ďakujem, práve si mi spravil chuť na škoricové latté."

"Tak si ho objednaj," mykol plecami a tváril sa akoby nič.

"Ja vypijem len to tvoje a ty to vieš," povedala som s prižmúrenými očami.

"Ja viem," povedal veselo.

Letuška sa vrátila a podala nám nápoje. "Gratulujem k zasnúbeniu. Vidím, že máte prsteň," povedala a pozrela na moju ruku, potom na mňa.

"Áno, ste všímavá. Ďakujem," usmiala som sa na ňu.

"Ste krásny pár naozaj," povedala zasnene a pozrela na naše ruky.

Vtedy som si uvedomila, že sa ešte stále držíme a mám prepletené prsty. Chcela som ruky stiahnuť, no Nick nepovolil stisk.

"Áno, aj my si to myslíme, ďakujeme" venoval jej úsmev, jeden venoval aj mne a keď letuška odišla, až vtedy povolil stisk a ja som ruku vytiahla, aj keď veľmi nerada.

"Prečo si jej nepovedal, že spolu nie sme?" spýtala som sa ho a pozerala som mu do očí.

"Len som jej urobil radosť," mykol plecami, pohľad mi opätoval, no potom ním uhol. 

Nick väčšinou pohľadom neuhýba, preto ma jeho reakcia zaskočila. Odvrátila som sa k oknu a vôbec som sa netešila na niekoľko hodinový let.