Friends with benefits (SK)

42. časť

Tadááááááá!!!! Posledná časť!!!! :D Ale nezabudnite, ešte nás čaká epilóg, takže ešte nemusíte byť smutní :D Btw, táto časť je o dosť dlhšia, ako ostatné :) Príjemné čítanie :) Vaša milujúca Izzy :*

Nick sa mi neozval ani ďalší týždeň. Dokopy za tie dva týždne mal odo mňa 183 zmeškaných hovorov a 24 esemesiek. Zaujímavé čísla. Toto Nickovo správanie mi už liezlo na nervy.

Prišla som do práce totálne bez nálady a už automaticky mierila ku svojmu stolu. V polovičke cesty som sa však zastavila, pretože som si na svojom stole všimla kávu. Tú vôňu som cítila až k sebe. Škoricové latté.

Vyvalila som oči. Nick je späť, bola prvá myšlienka, čo mi napadla. Pomaly som sa otočila a pozrela za Nickov stôl. Bol tam. Sedel na stoličke, v ruke držal pero, pred sebou mal papiere, ktoré zrejme podpisoval a s pobaveným úsmevom ma sledoval.

"Dobré ráno," pozdravil sa a tým prerušil ticho.

Vyrazil mi dych už len touto vetou, no pritom mi aj rozradostnil deň. Tak veľmi som ho potrebovala vidieť. "Dobré ráno?" zopakovala som po ňom neveriacky. "To je všetko, čo mi povieš?"

Jeho úsmev trochu poklesol. Postavil sa a pomaly sa ku mne blížil. "Ja viem, že si stále nahnevaná a to vlastne dôvod, prečo som tu nebol, ale čo keby sme zakopali vojnovú sekeru?" navrhol mierne, hoci dobre vedel, že s tým súhlasiť nebudem.

"Na to zabudni," odsekla som. "A nie, Nick, nehnevám sa. Ja zúrim," zavrčala som.

Zastavil sa zhruba päť krokov odo mňa. "Lucy, prepáč. Mrzí ma to, nechcel som ti pokaziť vzťah."

"Dosť," prerušila som ho a spravila krok k nemu. "Vieš ty vôbec, za čo sa hnevám?" Jeho pohľad bol zmätený, preto som pokračovala. "Dva týždne si mi nedal vedieť, kde si. Volala som ti, písala som ti a ty nič. Vieš, ako som sa o teba bála?" skríkla som. Skrátila som tú medzeru medzi nami a keď som bola úplne pri ňom, začala som ho mlátiť do hrude. "Ty si taký idiot, Nicolas Brown! Koľko zmeškaných hovorov si odo mňa mal, há? A na koľko esemesiek si mi neodpovedal?"

Nechal sa mlátiť do hrude, no potom ma jemne, ale pevne, chytil za zápästia. Pozrela som mu do očí. "Ty si sa o mňa bála?" spýtal sa potichu. Už sa neusmieval.

"Áno," odpovedala som a on ma pustil. "Čo je to za debilnú otázku?"

"Myslel som, že ma už nechceš vidieť," zamrmlal previnilo.

"To som nikdy nepovedala."

"Ale vyzerala si tak."

"Bola som na teba nahnevaná. Ale viem, že si to nepovedal naschvál. To by si neurobil." Chvíľu som si myslela, že to, čo vtedy na večeri povedal bol len zúfalý pokus, ako mi zničiť vzťah, aby mal šancu on. No potom som si uvedomila, že to by Nick nikdy neurobil. On by zámerne neurobil nič, čo by mi ublížilo, na to ma až príliš veľmi miloval, tým som si bola istá.

"Takže si mi odpustila?" spýtal sa s nádejou.

Pousmiala som sa. "Ja som ti odpustila ešte v ten večer."

Nick sa úľavne usmial. "Mali by sme sa porozprávať. O tom všetkom," začal.

"Viem," prikývla som.

"Asi začnem s mojim vzťahom s Kat. Bolo to-"

"Predstierané. Ja viem," prerušila som ho. "Bola som za ňou, či o tebe náhodou niečo nevie. Vysvetlila mi to. Až ma prekvapilo, ako je možné, že som si to nevšimla sama."

"Čo presne myslíš?"

"To všetko," rozhodila som rukami. "Keby som nebola taká hlúpa a slepá, už dávno by to bolo inak."