Friends with benefits (SK)

30. časť

Tadáááá! :D Okej, ja sa nebudem vyhovárať, ale tak, nemala som chuť písať. Mrzí ma to. A nechcem sľubovať ďalšie časti a nebudem sľubovať ani to, že sa pokúsim. Možno ak to nesľúbim, tie časti budú vychádzať pravidelnejšie :D Ale naozaj, nehnevajte sa na mňa, mala som teraz toho veľa a po polroku toho bude ešte viac... No nevadí, ja to zvládnem :D Pekné čítanie vám prajem a ďakujem za všetky voty a komenty :3 Votujte a komentujte i naďalej :) Vaša Izzy :*

Dole už boli všetci usadení, akurát ocko stál pri grile. Sadla som si oproti Nickovi, ale vôbec som naňho nepozrela. Po mojej pravici sedel Jared, po ľavici Jane.

Otočila som sa k Jaredovi. "Pochváľ sa, čo máš nové?"

Jared je od Carly o dva roky starší a neuveriteľne sa na ňu podobá. Keby že nie je rodina, aj by sa mi možno páčil, keďže je aj on má tú krásu a šarm, čo jeho sestra.

Povzdychne si. "S Lenou sme sa rozišli. Už aj podala žiadosť o rozvod."

"To ma mrzí," povedala som úprimne. Je ženatý už päť rokov a s manželkou boli veľmi zamilovaní. No keď pred rokom potratila, veľmi sa odcudzili. "Carly sa asi teší," snažila som sa odľahčiť atmosféru.

"Výnimočne ju to mrzí," pousmeje sa. Carly ju moc nemusela, nesadli si, sama neviem prečo, ja som ju mala celkom rada. Kvôli bratovi ju však tolerovala.

"Kde teraz bývaš?" spýtala som sa.

"S kamošom. Ale dosť o mne, ty sa budeš vydávať, pochváľ sa, čo máš ešte nové."

"Ále... Okrem svadby je toho fakt veľa. Pracujem s Nickom, napríklad." Na chvíľu som sa na Nicka pozrela a stretli sa nám pohľady, no potom pozrel na Jareda a ja do stola.

"To som počul." Pozrel na Nicka. "Ako sa vám dvom spolu pracuje? Ste spolu každý deň, nie?"

"To hej, ale zatiaľ to zvládame," usmeje sa Nick a kútikom oka na mňa pozrie. "Osobne sa mi s Lucy pracuje veľmi dobre. Je skvelá a vôbec jej nerobí problém ma počúvať, keďže som aj jej šéf. A nikdy nemieša súkromie a prácu dokopy."

Prebodla som ho pohľadom. Ja som tú iróniu spoznala, zase, no Jared si to nevšimol. Prečo Nicka musím poznať tak dobre?

"To skvelé nie? Že si tak dobre rozumiete?" zamiešal sa do toho ocko, ktorý práve položil na stôl grilované kura. Prečo som aj v jeho hlase počula sarkazmus?

"Samozrejme," odpovedala som a nasilu sa usmiala. Už som na nikoho nepozrela a začala som jesť. 

Fascinovalo ma, že inokedy by som sa v tejto spoločnosti cítila perfektne, no teraz mi tu bolo vyslovene zle, čo ma prekvapovalo, keďže som bola v spoločnosti ľudí, ktorí pre mňa znamenajú všetko. Bol tu ocko, teta Jena a strýko Simon, ktorí sú ako moji druhí rodičia, Carly a Jared, ktorých beriem ako brata a sestru, Nick, jeho mama a všetci ostatní. Teraz som proste chcela od všetkých odísť a mať pokoj.

"Nick," oslovila ho teta Erin, keď sme jedli.

Pozrel na ňu a usmial sa. "Áno?"

"Povedz nám niečo o svojej priateľke. V aute si nestihol a určite to zaujíma aj ostatných," vyzvala ho.

Nick sa netváril zrovna nadšene, no i tak spustil. "Volá sa Kat. Pracuje s Lucyním snúbencom. Je finančná riaditeľka. Má hnedé dlhé vlasy, hnedé oči, je štíhla s dlhými nohami, jednoducho je krásna," usmial sa.

"Počkaj, to je reálna priateľka? Žiadne len na sex?" neverila Jane.

"Áno. Reálna priateľka," povedal. "Prečo tomu neveríte?"

"Vieš prečo. Každý vie, aký si sukničkár," povedala som chladne.

"A preto, lebo sme si všetci vždy mysleli, že spolu skončíte vy dvaja," dodal Patrick, ktorý sedel vedľa Jane.

"Áno, to si myslel každý," pridá sa do toho Michelle. "Vaši spolužiaci, moji spolužiaci..."

"Susedia, profesori," pridala sa teta Erin.

"Možno aj zvieratá," dodal strýko Simon akoby mimochodom.

S Nickom sme na seba naraz pozreli. Úprimne, aj ja som si to o nás myslela, no myslenie niekedy nestačí.

"A ako ste sa zoznámili?" spýtal sa ujo Erik zaujato. Tomu jedinému asi bolo jedno, s kým jeho nevlastný syn chodí.

Nick naňho pozrel. "V podstate sme sa stretli už dosť dávno. Niekoľko týždňov potom, čo Lucy začala pracovať u Michaela. Nestretávali sme sa nejak veľmi často, no keď sme sa stretli, tak sme sa aspoň zastavili na kus reči. No a naposledy to bola aj káva a tak to nejak začalo." Hovoril to s úsmevom, ale ten úsmev mi neprišiel zamilovaný, skôr taký obyčajný, ako keď sa rozpráva pozitívna historka.

"Ako je to už dlho?" spýtala sa Michelle.

"Ani neviem," zamyslí sa Nick. "Mesiac, mesiac a pol? Tak nejak."

Jane vyvalila oči. "To je dosť dlho," poznamenala prekvapene.

Nick prevrátil očami. "Nemusíte byť takí prekvapení. Nie je to nič neuveriteľné."

"Nick, ty to možno tak neberieš, no my áno. Vždy si bol sukničkár. Ty a vážny vzťah, to proste nešlo dohromady," zasmial sa Patrick.

"Presne! Veď ty si bol s polovicou báb z tejto štvrte. Dokonca aj s Carly," povedal Jared a jemne do nej drgol.

"Tak, teda, prajem ti to, synček," usmiala sa naňho teta Erin. "Dúfam, že ma s ňou čím skôr zoznámiš."

"Lucy, ty prečo mlčíš?" oslovil ma ocko a ja som naňho pozrela.

Mykla som plecami. "Nemám k tomu čo povedať."

"Nie? Tak nám povedz o tej Kat niečo. Poznáš ju predsa," vyzval ma ujo Erik.

Porozhliadla som sa okolo a všetci na mňa zvedavo hľadeli. Nechcela som nič hovoriť, pretože som nechcela vyvolať ďalšiu hádku, no tie pohľady boli až príliš presvedčivé.

"Neviem, čo povedať," začala som. "Je spoľahlivá a zodpovedná, svoju prácu berie veľmi vážne. Všetky pracovné záležitosti vždy splní do časového limitu. Je cieľavedomá a ambíciozná. Vždy si ide za svojim a vie čo chce. Niekedy je až prehnane drzá a priveľa si dovoľuje. Je arogantná, až prehnane sebavedomá a má príliš veľké ego."

Nebola by som skončila, no Nick ma prerušil. "Môžeš ju prestať urážať?"

"Veď nehovorí nič zlé," zastala sa ma Carly.

"Presne. Hovorím len to, čo si o nej myslím. A to sa ešte krotím."

"No poď, daj ešte niečo zlé, nech sa pobavíme." Dotklo sa ma, akým tónom to povedal. Asi ju má naozaj rád, napadlo mi. To ma zabolelo. 

Nevydržala som to a vyletela som. "Má záľubu rozvracať iným vzťahy." On vedel na čo narážam.

Prižmúril oči. "Ako by si ty nerobila to isté."

Táto poznámka ma už naozaj nahnevala. Pri celom stole to utíchlo, zrejme si všetci uvedomili, že zašiel priďaleko. A o pár sekúnd si to uvedomil aj Nick, videla som mu to na tvári. Chcel niečo povedať, no nestihol, pretože som sa postavila, otočila som sa a odkráčala do domu.

Celou cestou som viedla vnútorný monológ. Upokoj sa. Nesmieš plakať. Potláčala som slzy. Prečo sa jej musí tak zastávať? To ju má fakt tak rád? pýtala som sa samej seba. Je to veľmi pravdepodobné, odpovedalo mi svedomie. Nie, nemá. Nemôže. Keby mal, tak by so mnou nespával. -Možno ju len nemiluje. -A čo ak raz bude? -Budeš sa s tým musieť zmieriť. -Ja nechcem. -Ja viem.

Pár metrov od domu som počula, že na mňa Nick volá. "Lucy! Lucy, počkaj!" Neobzrela som sa a ešte som zrýchlila. Zabuchla som za sebou dvere a vletela som do svojej izby na poschodí.