Friends with benefits (SK)

14. časť

Takže túto časť dávam pomerne skoro, pretože je prvý deň školy a chcem vám spestriť deň :D Ďakujem vám veľmi pekne za všetky voty a komentáre, som rada, že sa vám môj príbeh páči :D Už sa s tým opakujem, ale to nevadí :D Dobre, teraz venovanie. Rozhodla som sa totiž túto časť niekomu venovať a to osôbke menom LonyTina a to za všetky komentáre povzbudivé a za ten dlhý a krásny komentár v minulej časti :D Takže venujem to tebe, lebo tvoje komentáre ma veľmi posúvajú vpred a ešte preto, lebo krásne píšeš :3 Vaša Izzy :*

Michael bol v tej chvíli posledný, koho som chcela vidieť. Hnevala som sa naňho, no zároveň ma pichla výčitka svedomia,  kvôli tomu, čo som urobila ja.

"Čo tu robíš?" spýtal sa ho Nick. Nevidela som na nich síce, no predpokladala som, že sa tvári ľahostajne, alebo ho prebodáva pohľadom.

"Rozhodol si sa mi nezdvíhať, tak som prišiel za tebou," odpovedal ľahostajne, no ja som uhádla, že je nahnevaný.

"Nemyslíš, že keby ma zaujímalo, čo chceš, zdvihol by som ti?" spýtal sa ho, akoby bol debil.

"Nemyslíš, že keby to nebolo dôležité, volal by som ti desať krát?" odpovedal mu rovnakým tónom.

Živo som si vedela predstaviť, ako ho Nick prebodol zúrivým pohľadom. Nad tou predstavou som sa pousmiala. "V skutočnosti to bolo deväť," opravil ho. "Tak čo teda chceš?"

"Nevieš, kde je Lucy?" vybalil rovno.

"A prečo by som to mal vedieť?" Po tejto vete som si bola tým, že ma Nick bude kryť. Aspoň viem, že sa naňho vždy budem môcť spoľahnúť.

"Pretože si jej kamarát. Tak vieš, kde je?" spýtal sa ho netrpezlivo.

"Možno," odpovedal Nick a ja som vedela, že sa škodoradostne usmieva.

"Čiže vieš. Kde je?" Jeho tón sa menil na autoritatívny.

"Ak by chcela, aby si vedel, kde je, myslím, že by ti to povedala. Určite si jej volal a ak ti nezdvihla, tak od teba chce pokoj, nie?"

A nepočula som telefón, dodala som si v mysli. Ozaj, kde mám mobil? 

"Je to moja snúbenica, mám právo vedieť, kde je."

"Osobne si myslím, že je to už ex snúbenica."

"Nie, nie je."

"No musel si jej urobiť niečo strašné, keď sa ti takto vyhýba," poznamenal. Určite myslel aj na včerajšiu noc.

"To nie je tvoja vec," odvrkol Michael už celý vytočený.

Postavila som sa a išla som ku gauču, kde som mala kabelku. Vybrala som si mobil a pozrela na zmeškané hovory. Štrnásť od Michaela, dva od Carly a štyri od ocka. Michael asi kontaktoval aj ich. Alebo je to len zhoda náhod.

"Čo si jej vlastne urobil?" spýtal sa Nick zvedavo.

"Ona ti to nepovedala?" divil sa Michael.

"Nechcela o tom hovoriť."

"Takže ste sa videli."

"Áno, videli, ale i tak ti nepoviem, kde je."

Michael zo seba vydal zúrivý zvuk. Povzdychla som si a ich hádku prestala počúvať. Sadla som si späť za stôl a dojedla som jedlo.

O päť minút som mala dojedené a dopité. Michael sa s Nickom stále hádal a odmietal odísť. Už som to nevydržala. Povzdychla som si a podráždene zakričala na Nicka. "Povedz mu, nech ide ďalej."

"Vedel som, že je tu," víťazoslávne zvolal Michael a takmer vzápetí už stál vo dverách a pozeral na mňa. "Lucy," vyslovil moje meno ticho a zvýčitkami svedomia a urobil krok ku mne.

Rýchlo som sa postavila zo stoličky a ustúpila som ďalej, aby som mu dala najavo, že sa naňho veľmi hnevám. Prebodla som ho vražedným pohľadom a neozvala som sa.

Michael si ma premeral a na tvári nemal nadšený výraz. "Prečo si v tomto?" spýtal sa a rukou mávol mojim smerom.

Uvedomila som si, že mám na sebe len Nickovu košeľu. Pozrela som dole a potom na Michaela. "Spala som tu," odpovedala som bezvýrazne.

 "Kde?" spovedal s prižmúrenými očami. Asi niečo tušil, ale odmietala som mu čokoľvek prezradiť, ešte ja bude za tú zlú.

Nick sa vrátil do izby a hodil sa na gauč. Otočil sa tak, aby videl aj na mňa aj na Michaela a napäto nás sledoval.

"V posteli?" odpovedala som tónom, ktorý naznačoval, že je blbý, že sa na toto pýta.

"Sama?" prebodol ma pohľadom.

Prekrížila som si ruky na hrudi a prudko som sa nadýchla. On upodozrieva mňa? Nemá na to právo. I keď... Ignorovala som svoju hlavu, pretože sa mi nepáčilo, kam sa moje myšlienky uberali.

Ani som nestihla odpovedať, Michael sa hneď začal ospravedlňovať. Asi ho presvedčil môj výraz. "Prepáč, nemyslel som to tak," povedal mierne a urobil krok dopredu ku mne.

"Čo chceš?" vybafla som naňho podráždene.

"Chcem sa porozprávať. Volal si ti milión krát, volal som aj tvojmu otcovi, Carly, nikto nevedel, kde si a Nick mi nezdvíhal." Nicka prebodol vražedným pohľadom, no on sa pozeral na mňa a sledoval moju reakciu. Michael sa ku obrátil späť a pokračoval: "Bol som aj v tvojom starom byte, v reštaurácii, všade, ale ty si nikde nebola. A sem som nechcel ísť, lebo ako vieš, jeho," hlavou kývne na Nicka, "nemám rád a dúfal som, že práve tu nebudeš."

"Ja sa s tebou rozprávať nechcem," odpovedala som rázne.

"Lucy, prosím..." začal, no prerušila som ho.

"Čo? Čo mi chceš povedať?"

"Ja ti chcem vysvetliť.."

"Čo mi chceš vysvetliť? Že s Kat spíš? Že ma s ňou podvádzaš? To nepotrebuje vysvetlenie." Môj hlas sa postupne zvyšoval, až som takmer kričala. "Je mi to jedno, videla som, čo som videla, viac nepotrebujem a teraz môžeš odísť," povedala som a ukázala na dvere.

"Počkať," ozval sa Nick a obidvaja sme naňho pozreli. "Ty si ju podviedol?" pozrel neveriacky na Michaela.

Michael pomaly prikývne, akoby sa hanbil za to, čo urobil. Veď má aj za čo. Vlastne mám aj ja, dostala sa mi do hlavy táto myšlienka, no hneď som ju striasla. Teraz nemôžem mať výčitky svedomia.

Nick neveriacky pokrútil hlavou a potom z neho vyšlo krátke uchechtnutie. "Za iných okolností by som ti bol rozbil hubu," poznamenal a prebodol ma pohľadom. Jeho pohľad bol chladný a vyčítala som z neho aj znaky sklamania. Alebo sa mi to len zdalo.

Michael ho ignoroval. I tak nechápal, čo tým myslel, aspoň som predpokladala, lebo keby chápal, určite by sa ozval.

"Lucy, prosím. Ja ti to celé vysvetlím, všetko ti poviem," povedal mi a pozrel na mňa takým zvláštnym nádejným spôsobom.

"Tak hovor," vyzvala som ho.

"Nie tu. Poďme von, porozprávame sa sami."

"Nie," odmietla som rázne.

"Lucy, ja ti to chcem vysvetliť, len by som bol rád, keby sme sa porozprávali osamote."

Chvíľu som mlčala, no potom som si povedala, že rozhovor mi neublíži. "Tak fajn. O dve hodiny v Nickovej reštaurácii," oznámila som chladne.

Michael sa usmial. "Super. Prídem po teba sem?"

"Nie, dôjdem tam sama," odbila som ho.

"Tak dobre," povedal, ešte na mňa pozrel a potom odišiel.

Keď sa za ním zavreli dvere, vydýchla som si a hodila som sa vedľa Nicka. Pozrela som naňho a hneď som vedela, že ma čaká ďalší nepríjemný rozhovor.