Friends with benefits (SK)

39. časť

Tak časť skôr, ako som plánovala :) Snáď sa bude páčiť :) Vaša unavená Izzy :*

Utorok bol s pondelkom úplne identický. Prišla som do práce, pracovala som, nechala som odkaz Michaelovi a milión krát som volala Nickovi a zanechala mu pár podráždených esemesiek. Začínal ma jeho prístup štvať. Potrebovala som sa s ním porozprávať. Bolo to dôležité.

Carly sa cez obedňajšiu prestávku zastavila. Stále sa ma pýta, či som v poriadku.

"Ja na tvojom mieste by som doma plakala do vankúša a nevyliezla von minimálne týždeň. Veď ty si v podstate zažila dva rozchody v jeden deň," povedala mi Carly, keď som jej robila kávu.

"No vidíš. Nesiem to dobre," usmiala som sa na ňu silene.

"Až tak dobre to zas nenesieš. Vidím, že si zamĺknutá. Hoci neplačeš, i tak si smutná."

Neodpovedala som. Načo aj. Vedela, ako sa cítim, hoci som sa naozaj tvárila, že to zvládam lepšie, ako je to v skutočnosti. Už celé dve noci som preplakala. Teda, takmer celé. Takú hodinku alebo dve to spím, no zvyšok plačem. A slzy sa mi derú do očí stále, keď sa snažím dovolať Nickovi a on nedvíha.

Ak sa mi neozve ešte pár dní, zavolám jeho mame, rozhodla som sa v tej chvíli.

"Vidíš? Mlčanie znamená súhlas," vytrhla ma Carly z mojich myšlienok.

"Nechaj to tak, prosím," požiadala som ju.

Ignorovala ma. "Prečo Nickovi nezavoláš? Alebo Michaelovi?"

"Fakt si myslíš, že som to neskúšala?" podráždene zavrčím. Nepovedala som jej, že Nickovi volám aj desať krát denne a že mi stále nedvíha. "Michael to má prepnuté na odkazovú schránku a Nick mi nedvíha."

"Myslíš, že je urazený?" spýtala sa.

"Ktorý teraz?"

"Obidvaja."

"Michael určite, ale Nick nemá dôvod. Neviem, čo mu je," mykla som plecami.

"Možno sa len bojí, že sa naňho hneváš," navrhla dôvod.

"Veď aj hnevám. A budem ešte viac, keď sa mi neozve," zavrčala som a pohľad presmerovala na svoj mobil položený na stole.

"Neboj, ozve sa ti. Určite," upokojovala ma, no mala som pocit, že tomu sama neverí. Nick je až príliš tvrdohlavý.

Môj deň po Carlynom odchode pokračoval rovnako, ako začal. Práca, práca a práca. Normálne som sa na Nicka začala štvať aj kvôli tomu. Veď mi dal toľko roboty, že si normálne začínam myslieť, že tu budem sedieť do Vianoc.

O siedmej som to už nevydržala, zdvihla som sa a išla som k baru. Dnes mala službu Lia.

"Ahoj, dáš si niečo?" spýtala sa ma s úsmevom.

Mala som chuť na niečo ostré, ale bola som autom a nemal ma kto odniesť domov. "Len džús. Pomarančový," požiadala som.

Naliala mi ho do pohára a podala mi ho. "Vyzeráš zničene. Si v poriadku?"

Pokrútila som hlavou. "Je toho na mňa veľa," odpovedala som.

Chápavo sa usmiala. "Šéf chýba a ty ho zastupuješ, čo? Mňa by z toľkej práce asi porazilo."

"Veď počkaj, kým doštuduješ. Skončíš ako ja. V kancelárii, v ktorej stráviš polku života," uškrnula som sa a Lia sa zasmiala.

Ešte chvíľu som sedela pri bare a potom som odišla k autu. Bola som unavená a rozhodla som sa do postele zaľahnúť skoro. Mierila som k svojmu autu, keď som si zrazu všimla dvojicu chlapcov, ako sa bozkávajú. Uvažovala som, či sú naozaj gayovia, alebo to len hrajú. Terajšia doba je taká, že homosexualita je módny trend. Hlavne u nás v Amerike. Navyše sa nachádzame v LA. Pokrútila som nad nimi hlavou a pokračovala k svojmu autu. No keď sa tí chlapci od seba odtrhli a rozlúčili sa, jeden z nich mi bol otočený čelom a ja som ho spoznala. Vyvalila som oči a on tiež. Aj on ma spoznal.

Hneď ku mne zamieril. Ani sa nepozdravil, nič, rovno spustil: "Prosím, len to nikomu nehovor."

"Jeremy, ty si od kedy gay?" spýtala som sa Michaelovho brata.

"Odjakživa," priznal.

"A aj to vieš odjakživa?" uisťovala som sa.

"To nie, ale viem to pár rokov."

"A čo Lindsay?" spomenula som jeho priateľku a nadvihla som obočie.

Jeremy sa zhlboka nadýchol. "Lindsay to vie. My spolu nechodíme. Je to pretvárka kvôli mojim rodičom. Veď ich poznáš. Nemajú radi teba, pochybujem, že budú spokojný, keď zistia, že som gay."

S tým som musela súhlasiť. "Nevie to nikto?"

Pokrútil hlavou. "Nie. Len Lindsay. Je to moja najlepšia kamarátka. Chcela mi pomôcť. Navyše teraz s nikým nechodí, takže to vôbec nevadí, že máme tento falošný vzťah."

"Jeremy, nechápem. Prečo si sa s tým chalanom potom oblizoval na ulici?" spýtala som sa nechápavo. "Veď ta mohol hocikto vidieť. JA som ťa videla. Čo ak by bol so mnou aj Michael?"

"Nebol. Od nedele sa nebavíte," povedal to ako samozrejmosť. Ako úplne bežnú vec, čo ma pobúrilo.

"Ako to vieš?" vyletela som.

"Poznám si brata. Vidím, kedy nie je v poriadku. Navyše sa z tej večere vrátil sám a úplne zúril," vysvetll. "Neviem síce, čo presne sa stalo a ani ma to nezaujíma. Je to len medzi vami dvoma. Ale odporúčam, aby si si to s ním vybavila. Nedá sa s ním rozprávať."

"Rada by som, ale keď mu volám, nedvíha. A na odkazy nereaguje," mykla som plecami.

"Tak choď za ním," navrhol jednoducho.

"Nechce sa so mnou rozprávať, preto si myslím, že ma nebude chcieť ani vidieť," odvrkla som.

"Neskúšala si to."

"A?"

Povzdychol si. "Chceš to s ním vôbec urovnať?"

Nad tým som sa musela chvíľu zamyslieť. Áno, chcela som to urovnať, ale nie tak, ako si myslel Jeremy. Chcela som sa s Michaelom len porozprávať a vysvetliť si to všetko. Nemala som v pláne sa s ním dať znova dokopy. Pochybovala som totiž, že by to išlo po tom všetkom, čo sa stalo.

"Chcem," povedala som nakoniec. "Nechcem, aby ma nenávidel a chcem mu všetko vysvetliť. Ale neurovná sa to tak, ako si myslíš."

"Si si tým istá?" uisťoval sa.

Prikývla som. "Stopercentne."

Človek musí prebdieť dve noci aby si to v hlave konečne a definitívne urovnal. Rozmýšľala som nad sebou aj nad svojim životom a prišla som na to, že som sa správala ako idiot.

"Dobre. Ale aj to by si mu mala povedať. Možno stále dúfa."

"Pochybujem. Ale máš pravdu," uznala som nakoniec. Venovala som mu smutný a povzbudivý úsmev zároveň. "Najprv sa ale vybavím inú záležitosť."

"Výborne. Verím, že sa to urovná," povedal s nádejou v hlase. "Tak sa maj," rozlúčil sa, otočil sa a zamieril preč.

"Vieš, že to budeš raz musieť povedať rodičom?" zakričala som za ním narážajúc na jeho orientáciu,

"Viem," odpovedal.

Prikývla som a nastúpila som do auta. Už som sa tešila do postele.