Friends with benefits (SK)

29. časť

Konečne som napísala tú časť! :D Nemala som dajak chuť ani inšpiráciu :/ Ale tak napísala som ju a snáď sa bude páčiť :D Vaša Izzy :*

Napätá atmoséra nám vydržala až do Pittsburghu. Cítila som sa... strašne. Horšie, ako keď sa pohádam s Michaelom. Nepozreli sme na seba, nerozprávali sme sa a držali sme sa od seba čo naďalej, ale aby to nebolo až neprirodzené.

Na letisku nás už čakal veľký uvítací výbor. Keď som tých ľudí videla, úprimne som sa usmiala. Stáli tam takmer všetci moji a Nickovi blízky z Pittsburghu. Ocko, Nickova mama Erin, strýko Simon, teta Jenna, Carly, Carlin starší brat Jared, Nikcova 18-ročná sestra Michelle, Nickov nevlastný otec Erik, dokonca prišli aj naši priatelia zo strednej Patrick s Jane.

Do očí mi vyhŕkli slzy šťastia a to napätia na chvíľu opadlo. Vidieť ich všetkých po takmer troch rokoch naživo a spolu bolo niečo neopísateľne krásne.

"Oci," zvolala som a hodila som sa mu do náručia. Nick sa zvítal najprv so svojou mamou.

"Lucy, rád ťa vidím," objal ma ocko. Odtiahol sa odo mňa, ruky mi položil na ramená a prezeral si ma. "Vyzeráš dobre. Šťastne, povedal by som," usmial sa.

Prikývla som. "To aj som. Naozaj."

"Asi je ten Michael predsa len dobrá voľba," povedal nie zrovna nadšene.

"Je," povedala som rozhodne, čo ma samú prekvapilo. "Som si tým istá."

Stretli sa nám s Nickom pohľady a on na mňa zagánil. Ignorovala som ho.

Zvítala som sa aj s tetou a strýkom, Jaredom, ktorý ma vystískal a gratuloval, s Nickovou mamou, ktorá bola úprimne rada, že som šťastná, objala som Carly a Michelle, potriasla som si ruku s ujom Erikom a nakoniec sme sa spolu s Nickom zvátali s Patrickom a Jane.

"Rada vás vidím," usmiala som sa na nich.

"Aj my vás," povedala Jane a vrhla sa mi do náručia.

Kým som objímala Jane, všimla som si na Patrickovej ruke obrúčku. "Ty si ženatý?" spýtala som sa prekvapene.

Patrick mi venoval úsmev a prikývol. Jane sa odtiahla a nadšene povedala. "Vzali sme sa."

"Naozaj?" neveril Nick. "Ako to, že o tom vieme až teraz?"

"Bolo to rýchle," povedal Patrick. "Svadba bola len so svedkami, ani rodičia o tom nevedeli. Povedali sme im to pred týždňom, deň po svadbe."

"Gratulujem," usmiala som sa na nich.

"Ďakujeme," odpovedali naraz.

Bolo nás 12, takže sme išli v troch autách. Prvé šoféroval Patrick, s ním išli Jane, Carly a Jared, druhé šoféroval ujo Erik, s ním sa odviezli Michelle, teta Jenna a strýko Simon a posledné, v ktorom bol Nick, jeho mama a ja, šoféroval ocko.

"Tak hovorte, ako sa máte?" vyzvala nás teta Erin.

"Skvelo, mami," odpovedal Nick. V jeho hlase som počula kus irónie, no zdalo sa, že nikto iný si to nevšimol.

"A čo ty, Lucy?"

Pozrela som na Nicka. "Tiež skvelo." Aj on zacítil ironický podtón a pozrel na mňa. Takto sme sa prebodávali pohľadmi niekoľko sekúnd, kým nás z myšlienok nevyrušil ocko. "A ako bolo vo Francúzsku?"

Odvrátili sme sa od seba a Nick začal rozprávať. Sem tam som ho doplnila, no zväčša som mlčala.

"A aké je to byť kolegmi? Nemáte už ponorkovú chorobu?" pobavene sa spýtala teta Erin.

Ponorková choroba? Kiežby, napadlo mi. S Nickom sme boli spolu stále, ale zatiaľ sa nestalo, že by sme si začali liezť na nervy. A teraz sme spolu ešte častejšie. Nečudo, že sa to jeho mama pýta, aj keď ona netuší, že spolu aj spíme.

"Zatiaľ nie, ale podľa mňa k tomu nemáme ďaleko," poznamenal Nick chladne.

Trochu ma prekvapilo, čo povedal, ale nedala som to na sebe vedieť. "Správne, o pár hodín sa už naozaj neznesieme."

Nick ma prebodol pohľadom a ja som mu ho tvrdo opätovala. Ocko si to v spätnom zrkadle všimol. "Vy dvaja ste sa pohádali?"

"Nie," odpovedali sme naraz a stále sa na seba škaredo pozerali.

"Deti, ak sa medzi vami niečo stalo, určite sa to vyrieši," ozvala sa teta.

"Neboj, mami, nič to nie je. Len má moja takzvaná najlepšia kamarátka problém s mojou priateľkou."

"Ty máš priateľku?" neverila jeho mama.

"Áno, mám. Je skvelá, ale Lucy je z nejakého dôvodu nemá rada," mykol plecami.

"Z nejakého dôvodu?" vyletela som. "Chodila s mojím snúbencom, spala s ním, keď už sme boli zasnúbení a teraz chodí s tebou!"

"Čože?!" otočil sa na nás ocko.

"Robert, sleduj cestu," upozornila ho teta Erin.

Poslúchol ju a obrátil sa sa späť, ale začal ma vypočúvať. "Tak, čo to Michael urobil?"

"Oci, nechaj to tak."

"Nie. Ten hajzel ťa podviedol a ja o tom neviem?"

"Povedala som to len Carly. A nepriamo Nickovi," odpovedala som.

"Nepriamo?" nechápal ocko.

"Nechcela mi to povedať. Vykričala to Michaelovi, ja som bol len v tej istej miestnosti," odpovedal Nick namiesto mňa.

"Nemusíš odpovedať namiesto mňa," vybafla som. "Ústa mám."

"Ale rozum asi nie, keď si stále s ním."

"Myslím, že ty si ten posledný, ktorý by ma mal o rozume niečo hovoriť."

"Dosť vy dvaja," zahriakla nás teta Erin. "Hádate sa horšie ako malé deti. No tak, veď vy ste sa spolu nehádali nikdy."

Mala pravdu. Odvrátila som sa a do konca cesty domov som mlčala a Nick tiež. Rozmýšľala som, kde tie hádky vlastne začali. Sama neviem. Ale už je to jedno.

Došli sme k nám. Ocko pripravil veľkú grilovačku. Išla som sa vybaliť do izby, Nick sa zatiaľ zložil v obývačke, povedal, že doma sa vyloží až večer.

Moja stará izba bola taká, ako keď som tu bola naposledy. Skriňa prázdna, posteľ ustlaná, na stole poriadok a na nástenke fotky zo strednej. Usmiala som sa a prezrela si ich. Na triednych fotkách som sa smiala, lebo sa mi v hlave vynorili spomienky. V prvom ročníku sa Patrick a Jane neznášali. S Carly a Nickom sme hneď vedeli, že tí dvaja spolu aj tak raz budú. Všimla som si aj našu triednu bárbinu Mel, ktorá je šťastne vydatá a má dve deti. A najlepšie je, že si zobrala triedneho bifľoša. Musela som sa nad tým zasmiať. Potom mi oči zablúdili k Nickovi. Už vtedy sa mi páčil, ale keď mám porovnať, aký je teraz... No, je iný. Je vyspelejší, mužnejší a hlavne inteligentnejší.

Pokrútila som hlavou. Nechcela som naňho myslieť. Bola som nahnevaná a nechcela som byť ani v jeho prítomnosti, už vôbec nie ho mať v hlave.

Prezliekla som sa do domáceho a potom som zišla dole na grilovačku.