Friends with benefits (SK)

2. časť

Tak druhá časť je tu :D Celkom skoro :D Dúfam, že sa vám bude páčiť :) Votes and comments :) Vaša Izzy :*

V práci bol neskutočne tažký deň. Domov som išla sama, lebo Michael mal ešte prácu a nečakala som naňho, lebo som chcela baliť.

"Ach, človek si ťa musí vyhliadnuť cestou domov, len aby s tebou pokecal, čo?" ozvalo sa za mnou, keď som odomykala vchodové dvere.

"Si sa zbláznil, či čo?" vyletela som, lebo som sa dosť zľakla.

Za mnou stál Nicolas Brown. Alebo Nick, ak chcete. Môj najlepší priateľ, ktorého môj ocko tak veľmi zbožňuje. A nebudem klamať, aj ja ho zbožňujem.

Otočila som sa a vrhla naňho vražedný pohľad, ktorý zmizol hneď, ako som ho uvidela. Nevedela som si pomôcť. Usmiala som sa a vrhla sa mu do náručia.

"Myslel som, že na takéto veci máš iného, ale fajn," okomentoval, ale tiež ma objal.

Nick bol mesiac vo Francúzsku na služobke a dovolenke zároveň. Veľmi mi chýbal. Som naňho už zvyknutá, veď sme spolu už od strednej. Obidvaja sme sa z Pittsburghu presťahovali do LA. On kvôli reštauráciám, ktoré zdedil po strýkovi, ja kvôli tomu, že som chcela lepší život, ktorý som aj našla.

"Niežeby mi vadilo, že ma pekná žena objíma, ale trvá to už dlho a ja nechcem, aby si niekto myslel, že spolu niečo máme," skonštatoval po chvíli.

Zasmiala som sa a pustila ho. "Nemôžem za to, že si mi chýbal."

"Nerád to priznávam, ale aj ty si mi chýbala," zasmial sa aj on.

"Debil," povedala som a buchla ho do ramena. Potom som otvorila vchodové dvere a spýtala sa: "Pôjdeš hore alebo máš v pláne stráviť tu mladosť?"

Pokrútil hlavou, podržal mi dvere a vošiel až po mne. Udivene som naňho pozrela.

"Čo je?" spýtal sa nechápavo.

"Nevedela som, že si džentlmen," poznamenala som.

"To som bol vždy."

Prevrátila som očami a bez slova išla do svojho bytu. Vlastne to nie je môj byt, je to Nickov druhý byt. Dovolil mi v ňom bývať. Povedal, že môžem zadarmo, ale mňa to štvalo, preto mu každý mesiac posielam nájom. A on mi ho potom posiela späť a tak do kolečka. Nakoniec musím ustúpiť ja, lebo Nick je až príliš tvrdohlavý.

Zhodila som sa na gauč a zavrela oči.

"Dal by som si niečo," skonštatoval Nick.

"Nohy máš, nie?" oborila som sa naňho.

"Nekrič na mňa," vydul spodnú peru a smutne pozrel na svoje nohy.

"Ešte som nezačala," zasmiala som sa a hodila po ňom vankúš. "Ja len že som mala dlhý deň a ešte som chcela urobiť veľa vecí."

"Jááj, jasné. Zabudol som, že sa sťahuješ," povedal a išiel si zobrať niečo z kuchyne, ktorá je od obývačky oddelená iba pultom.

Zarazila som sa. "Odkiaľ to vieš?"

"Vtáčiky štebotali," mrkol na mňa.

"Aké vtáčiky?"

"Nabudúce, keď nechceš, aby som sa dozvedel o tvojom zasnúbení, povedz svojmu frajerovi, nech ťa nežiada o ruku v mojej hlavnej reštaurácii. Vieš, že tam sa zdržujem najčastejšie, takže mi nič neujde. Hlavne, keď čašníci a barmani poznajú aj teba."

"A divíš sa, že poznajú iba mňa? Som totiž jediná žena, ktorá sa pravidelne objavuje v tvojej spoločnosti."

"Nemeníš tie témy dajako rýchlo?"